Rozhodne vládna koalícia
Nadšené faninky trojnásobného expremiéra Vladimíra Mečiara dostali po necelom roku roku opäť šancu spestriť si niekoľko dní svojho jednotvárneho dôchodkovského veku. Rozkrúca sa nová, za posledných desať mesiacov už tretia celoslovenská petičná kampaň.
"Ste za to, aby sa Národná rada uzniesla na ústavnom zákone: Volebné obdobie NR SR, zvolenej v roku 1998, sa končí dňom volieb do NR SR, ktoré sa vykonajú do 150 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov referenda?" Tak znie otázka, s ktorou prichádzajú HZDS a SNS. Nik nepochybuje, že sa im podarí zozbierať potrebný počet podpisov. Iróniou osudu im v tom pomohol prezident Rudolf Schuster, ktorý pristúpil na ich hru, aby vydal petičnej akcii už pred jej spustením dobrozdanie. Na druhej strane sme sa stali svedkami, ako si hlava štátu prvýkrát v dejinách Slovenska verejne priznala svoju chybu. Schuster však neprezradil, či má zlých poradcov, alebo sadol Mečiarovi na lep vďaka svojej naivnosti. Ani jedno, ani druhé ho nectí. V každom prípade bola kampaň odštartovaná pred televíznymi kamerami v žiari lustrov prezidentského paláca.
Podľa Ústavy SR Schuster do 30 dní od prijatia petície - po kontrole správnosti petičných listín - vyhlási referendum, ktoré sa musí vykonať do nasledujúcich 90 dní. Teoreticky to vychádza na letné prázdniny. Ak by sa napriek tomu na ňom zúčastnilo prinajmenšom 50 percent plus jeden oprávnený volič, príde na rad parlament. Tomu však dnešná legislatívna úprava nenariaďuje, aby naplnil požiadavku účastníkov referenda. Problém sa bude niesť v rovine morálnej. Akú časť z vyše 4 miliónov oprávnených voličov budú poslanci považovať za smerodajnú na to, aby do konca tohto roka rozpustili snemovňu a vypísali nové voľby? Jeden milión? Dva, či dva a pol? V každom prípade skrátenie funkčného obdobia musí v snemovni odobriť prinajmenšom 90 poslancov. Podľa posledného výskumu verejnej mienky by sa na referende nezúčastnila väčšina opýtaných a pomerne vysoké percento váha. Tieto čísla však nie sú natoľko jednoznačné, aby sa dalo tvrdiť, že už dnes je rozhodnuté o platnosti všeľudového hlasovania.
Ten, kto sa rozhodne podpísať petíciu a potom sa zúčastní na referende (nezávisle od toho, čo zakrúžkuje), môže priviesť nielen pád terajšej vládnej koalície, no i závažnejšie presuny na politickej scéne. Podľa opakovaných preferencií by sa z parlamentných lavíc zrejme vytratili sociálni demokrati, zelení, DU i SOP. KDH (pravdepodobne v koalícii s DS) a SDĽ by sa v zákonodarnom zhromaždení stali iba štatistami. Približne rovnaký počet mandátov by si zachovala SMK, SNS i krídlo SDK, stojace za premiérom Mikulášom Dzurindom. Polepšilo by si HZDS a dosiaľ programovo a personálne nevyprofilovaný Smer. Slovensko by preto mohlo do nového tisícročia vykročiť s vládou, ktorá by priniesla repete predchádzajúceho politického zoskupenia s tým, že ľuptákovcov by v trojspolku s HZDS a SNS nahradili Ficove nové tváre.
Každá seriózna vláda v mimoriadne zložitých časoch totiž plánuje svoje kroky, populárne aj tie nevyhnutne šokujúce, na celé volebné obdobie. Samozrejme, ak nechce presúvať ťažké dedičstvo i nové zadĺženie na bedrá budúcich generácií. Nie náhodou sa všade v demokratickom svete konajú voľby spravidla raz za štyri roky, a nie každý rok. Inak by vládam i štátom chýbala akákoľvek stratégia a zmietali by sa v ekonomickom i politickom chaose. Súčasná vláda by mala dostať šancu na to, aby dokázala, či je schopná prekonať krízu, ktorá sa vlečie Slovenskom v posledných rokoch, alebo sa sama historicky znemožnila. Ak sa budú vyostrovať jej vnútorné rozpory, tak sa zosype sama už pred rokom 2002. Napokon i výsledok referenda nebude ani tak záležať od Mečiarovej propagandy, ale najmä od toho, či sa budú predstavitelia vládnej koalície naďalej dopúšťať zásadných chýb.
