Reklama

Suchom zdražia potraviny

O vodu sa zväčša zaujímame vtedy, keď jej máme veľa alebo málo. Uplynulý mesiac bol nezvyčajne suchý a začína sa hovoriť o najväčšej katastrofe od roku 1947. Na ministerstve pôdohospodárstva ešte nestačili vyčísliť škody z vlaňajších povodní a už museli vytvoriť krízový štáb kvôli katastrofálnemu suchu, ktoré ohrozuje tohtoročnú úrodu.
Počet zobrazení: 787

O vodu sa zväčša zaujímame vtedy, keď jej máme veľa alebo málo. Uplynulý mesiac bol nezvyčajne suchý a začína sa hovoriť o najväčšej katastrofe od roku 1947. Na ministerstve pôdohospodárstva ešte nestačili vyčísliť škody z vlaňajších povodní a už museli vytvoriť krízový štáb kvôli katastrofálnemu suchu, ktoré ohrozuje tohtoročnú úrodu.

Klimatické zmeny v posledných rokoch sužujú ľudí na celej Zemi. Záplavy v Mozambiku, strednej Európe, či USA, vysychanie Aralského mora, topenie ľadovcov, hurikány v Strednej Amerike - to všetko sú dôkazy, že čosi nie je v poriadku. Na Slovensku úhrny zrážok počas vegetačného obdobia a teploty vzduchu vykazujú jasný trend - zrážky klesajú a teplota stúpa. Nech nás nemýli, že dochádza k prívalovým zrážkam a následne k povodniam. S týmto trendom súvisí "radikalizácia" klímy - toto všetko má svoje príčiny v globálnych klimatických zmenách. Máme nadbytok vody v období topenia snehu, keď rastliny toľko vlahy nepotrebujú, ale jej nedostatok v strede vegetačného obdobia. Medzi jednotlivými rokmi sú obrovské výkyvy, napr. minulý rok bol z hľadiska vlahy úplne podštandardný. Zavlažovalo sa len 31 000 ha, čiže ani nie desatina z celkovo vybudovaných závlah a bolo dodané iba 10, 5 miliónov m3 vody. Pre porovnanie, na tento rok si poľnohospodári rezervovali 55 mil. m3 vody, ale vplyvom suchého počasia sa toto číslo určite prekročí.

Závlahy a komplikované financovanie Aj keď sa u nás ešte za bývalého režimu podarilo vybudovať celkom slušnú sieť zavlažovacích zariadení, ukazuje sa, že ich využitie v súčasnosti je nedostatočné. Závlahy vybudovali na ploche 315 000 ha, z toho tzv. funkčných závlah je dnes 91%, čo predstavuje plochu asi 285 000 ha. Do roku 1993 ich spravovala Štátna melioračná správa. Zrušenie tejto inštitúcie považujú mnohí odborníci za unáhlený krok. Závlahové zariadenia sú dnes 20-30-ročné, morálne aj technicky zastaralé. Od čias, keď sa budovali, sa do ich rekonštrukcie investovalo len veľmi málo prostriedkov. Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) popri komplexnej starostlivosti o správu tokov dostal od roku 1994 do vienka i správu melioračných zariadení, pod ktoré patria aj závlahy. Meliorácie prevzal v zlom stave. Hodnota majetku tzv. hydromeliorácií predstavuje 12,3 miliardy korún, trhová cena je 75 mld. Sk. Pre lepšiu predstavu, trocha štatistiky: na Slovensku máme 196 malých vodných nádrží, 228 kilometrov závlahových privádzačov, 491 čerpacích staníc a 16 000 zavlažovačov. Kapacita čerpacích staníc je 400 miliónov m3 vody ročne.

V súčasnosti sa každá spoločnosť prevádzkujúca zavlažovacie zariadenia usiluje maximalizovať zisky. Veľmi ich netrápi, čo bude potom. Momentálne platí krédo: "Zbohatni, ako najrýchlejšie vieš, a o iné sa nestaraj!" Pritom staré pravidlo káže myslieť aj na budúcnosť a investovať dlhodobo, iba tak vzniká "rozumný zisk". V čase tzv. holandských dražieb platil "blokačný paragraf", družstvá do nich nemohli vstupovať a kupovať majetok. To malo za následok, že tí, čo by mali mať v rukách melioračné družstvá, nemohli sa podieľať na transformácii. Minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš vyšiel pred časom s výzvou, aby si poľnohospodári vytvárali spoločné melioračné družstvá. Na dolnom Žitnom ostrove sa už takáto spoločnosť vytvorila. Uvažujú o tom viacerí. Najmä tí, ktorým poľnohospodárstvo naozaj leží na srdci a nechcú zbohatnúť za každú cenu, napr. v Šamoríne alebo v Agrobio Lubice.

Zainteresovaní vidia ďalší problém vo veľmi komplikovanom systéme financovania. Finančné prostriedky vyčlenené na závlahy idú na regionálne odbory ministerstva pôdohospodárstva (MP). SVP ako správca závlah uzatvára zmluvy s 55 bezprostrednými prevádzkovateľmi závlah, ktorí sa o ne starajú a opravujú ich, ale peniaze im dávajú regionálne odbory. SVP uzatvára zmluvy s prevádzkovateľmi, no neplatí ich.

"Viete si predstaviť, aký je to vzťah - nijaký. Informovanosť aj vymáhanie povinností sa prakticky rovnajú nule," povzdychne si generálny riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku Dušan Palko. Zmluva na dodávku vody s užívateľom je veľmi komplikovaná, pretože finančné toky sú zložité. Iste by sa to dalo riešiť aj jednoduchšie. "Systém nie je dobrý a chceme, aby sa to zmenilo. Máme prísľub, že bude vytvorený priamočiarejší vzťah k peniazom," dodáva inžinier Palko. Okrem toho sa ukazuje, že nie vždy ten, kto je prevádzkovateľom, má skutočne eminentný záujem na tom, aby všetko stopercentne fungovalo. Do budúcnosti by v prípade, ak by bol poľnohospodár s prevádzkovateľom nespokojný, mala existovať možnosť, že sa s ním neuzavrie zmluva.

Čo nie je privarené... Ak by si niekto myslel, že toto sú jediné problémy poľnohospodárov, tak je na veľkom omyle. Okrem toho, že sa na Slovensku stali takmer pravidlom krádeže značiek pri cestách a medených káblov pri železničných tratiach, kradnú sa aj zavlažovacie zariadenia, resp. niektoré komponenty. Stráženie čerpacích staníc stojí pritom mesačne až 200 000 korún. Pokiaľ sa v zbere bude vykupovať čokoľvek bez kontroly, asi sa nič nevyrieši.

Helena Patasiová, riaditeľka Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Dunajskej Strede spomína na kontrolu v okrese: "Človeku zostáva rozum stáť. Neviem si vysvetliť, ako ľudia môžu kradnúť vedenie zo zeme, tehly alebo čerpacie stanice. Napríklad v Topoľníkoch majú dvere na čerpacej stanici privarené, aby im nemohli ukradnúť pumpy a čerpadlá."

Nejde ani tak o materiálne škody, ale o to, že zariadenia nefungujú a následne vznikajú škody na plodinách. Zmieni sa, že voľakedy cez leto pracovalo v nočných smenách v závlahových skupinách 30 - 40 zväčša mladých brigádnikov. V súčasnosti nemá skoro nikto záujem o brigády. Dôvod je zrejmý - nízke mzdy a vysoká poruchovosť zariadení väčšinu odradí.

Kradne sa aj vo veľkom. V Topoľníkoch ukradli zlodeji "z kasy" 870 000 Sk, v Okoči 150 000 Sk, v PD Horná Potôň 9 teliatok s traktorom, v Kútnikoch 10 prasníc tesne pred oprasením a pokračovať by sa dalo ďalej. V okrese, kde je 21-percentná nezamestnanosť, takéto počínanie už vari ani neprekvapuje. Ak si ale uvedomíme, že je to len na skok od blahobytnej Bratislavy, určite spozornieme.

Pohľad ministerského úradníka "Príroda pokazí, príroda napraví. V rôznych obmenách to platí už roky. Žiaľ tento rok je iný," rozvraví sa generálny riaditeľ Sekcie poľnohospodrástva, potravinárstva a obchodu MP Vincent Bíroš. Svoje slová dokumentuje prehľadom zrážok. "Najviac vody spadlo v Skalici - 28,6 mililitrov, v Michalovciach - 18,4 a v Novom Meste nad Váhom - 12,4. Najmenej v Leviciach, len 0,3 ml."

V marci vykonalo 36 odborov MP po celom Slovensku inventarizáciu technického stavu závlahových sústav. Ministerstvo malo ubezpečenie, že k 5. máju, všetci, ktorí požiadali o uzavretie zmlúv na dodávku vody, ju aj na poliach budú mať. Na závlahovú vodu rezervovali 130 miliónov korún a pokiaľ by táto čiastka bola malá, mal minister možnosť navŕšiť prostriedky z iných kapitol. Mnohí sa ale spoliehali na dážď. Dážď však neprichádzal a podľa zistenia MP poľnohospodári nesprevádzkovali ani 5% možných závlah. Keď MP sprísnilo predpisy na ich využívanie, tak sa poľnohospodári trocha spamätali, ale aj tak ich využívajú iba na necelú pätinu.

Minister Koncoš sa preto rozhodol vytvoriť krízový štáb. Zároveň požiadal Národný úrad práce, aby činnosť na zavlažovacích zariadeniach zaradil do verejnoprospešných prác. NÚP jeho požiadavke vyhovel. Okresné úrady práce by mali náklady na zamestnanie týchto osôb financovať z verejných zdrojov. MP zadalo Výskumnému ústavu závlah v Piešťanoch úlohu, aby po preskúmaní stavu navrhli riešenia ako ďalej. Na presnú analýzu poslúži formulár, ktorý budú podnikatelia povinní vyplniť. Bude v ňom uvedené, kedy si podnikateľ uplatnil hospodársku zmluvu na vodu pre tento rok, u koho, kedy mu zabezpečil dodávateľ vodu na pole, kedy začal prvýkrát zavlažovať, čo sa od vtedy stalo a prípadne prečo to nejde.

Inžinier Bíroš srdnato podotkne: "Potom sa v plnej nahote ukáže, kto mal záujem sa popasovať s prírodou a kto iba pasívne čakal, že sa tam hore nad nami zmilujú a zošlú nám dážď. A pri tom čakaní len nadával, akí sme všetci v Bratislave neschopní, že nič nerobíme. Preto to všetko vraj máme eliminovať my.

V západoslovenskom regióne napriek tomu, že minister Koncoš požiadal ministerstvo hospodárstva, aby v čase špičiek mohli poľnohospodári odoberať elektrickú energiu na zavlažovanie, stále platí obmedzenie na jej odber medzi 6. a 14. hodinou. Pritom ide z poľnohospodárskeho hľadiska o najproduktívnejší región. Energetici na strednom a východnom Slovensku už vydali súhlas, aby sa zavlažovalo aj v čase energetickej špičky. Užívateľov okrem platby za vodu trápi i pohyblivá cena energie - v rozsahu od 40 halierov do 1,10 Sk za jednu kilowatthodinu. Cena stanovená takýmto spôsobom nenúti prevádzkovateľa k hospodárnosti.

V obilnici Slovenska Pre poľnohospodárov na Žitnom ostrove od roku 1993, keď sa začala transformácia a závlahové zariadenia prešli do správcovstva Slovenského pozemkového fondu (SPF), nastali problémy. SPF požadoval tak vysoké nájomné, že užívatelia - prvovýrobcovia nemali prakticky reálnu šancu ho zaplatiť. Druhýkrát fond zverejnil nájomné tak, že poľnohospodárska prvovýroba ani poriadne nevedela, aké sú presne podmienky. Takto sa od roku 1993 vytvoril trojuholník majiteľ - prevádzkovateľ - užívateľ. V roku 1993 zaplatili poľnohospodári za závlahovú vodu 45 halierov, neskôr 1,20 Sk a teraz 1,90 Sk + DPH. Keď sa začalo budovať Vodné dielo Gabčíkovo, vzniklo uznesenie, že na Žitnom ostrove sa bude venovať mimoriadna pozornosť zavlažovaniu ako rozhodujúcemu intenzifikačnému faktoru rastlinnej výroby, a preto sa voda bude poskytovať zadarmo. Na tento rok boli určené dotačné prostriedky vo výške 70 %.

"Boli sme na kontrolách a poľnohospodári sú z toho zmätení. Najprv sa 16. mája povie, že voda bude zadarmo, a o týždeň generálny riaditeľ Štátneho vodohospodárskeho podniku hovorí, že nie, len je odklad na platbu do jesene, až po žatve. Naozaj nevieme, na čom sme. Pokiaľ to nie je na papieri, tak nemôžeme tvrdiť, že voda bude zadarmo." posťažuje sa Ing. Helena Patasiová. V Čechách vláda jednoznačne deklarovala, že tento rok bude voda zadarmo. V susednom Maďarsku si tiež vedia spočítať, čo ich vyjde drahšie a vodu predávajú za dva forinty, čo sa rovná sume približne 35 halierov.

Prednedávnom sa začal odvíjať nový spor, keď Povodie Dunaja ako majiteľ závlahovej vody dalo poľnohospodárskym subjektom zmluvy na maximálnu cenu vody. Námet pre protimonopolný úrad. Na čerpacích staniciach pritom nie sú vodomery a nedá sa zistiť presný odber, takže by vlastne zaplatili aj za vodu, ktorá sa cestou stratí, pretože rúry sú často poškodené. Povodie je v monopolnom postavení a odberatelia tvrdia, že takáto zmluva s maximálnou cenou nie je zmluvou, ale diktátom, ktorý im nanucujú zhora.

V Okrese Dunajská streda vybudovali závlahové zariadenia na 44 000 ha, z čoho funkčných je asi 50 - 60%. Tam, kde sú prevádzkyschopné, sa aj naplno zavlažuje - napr. v Kútnikoch, Topoľníkoch, Trhovom Mýte či Šamoríne. Avšak sú aj takí poľnohospodári, čo nemajú na to, aby zaplatili vodu a jednoducho nezavlažujú.

Neveselé vyhliadky Nedostatok vlahy bude mať za následok nižšiu úrodu. Inžinierka Patasiová hodnotí situáciu na Žitnom ostrove: "U jačmeňa sa dá len veľmi málo zachrániť. Jačmeň ide 20 cm nad zemou do klasu. Poľnohospodári nevedia, čo z neho bude. V okrese ho vysiali na ploche 9000 hektárov, pšenicu na 20 000. Zasiali aj jarnú pšenicu. Tú rovno vyorali, lebo videli, že sa neudrží do žatvy. Zachrániť sa dá azda ešte kukurica a slnečnica. Pestovatelia cukrovej repy požadovali väčšie kvóty. No ako sa zdá, úroda bude menšia, a tak asi budú nakoniec spokojní. V ovocných sadoch od sucha predčasne opadáva ovocie, úroda jabĺk bude veľmi zlá. Nevychádza ani koreňová zelenina. Na niektorých družstvách už avizovali porážky dobytka a ošípaných, kvôli nedostatku finančných prostriedkov".

Zdá sa, že občania zažijú horúcu jeseň a nemusia sa o to pričiniť ani politici. Postačí, ak pre nedostatok vlastnej produkcie budeme odkázaní na dovoz zo zahraničia. Ceny potravín sa tak logicky vyšplhajú o niekoľko percent nahor.

Priemer: 5 (1 hlas)
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama