Láska v šťastí aj v nešťastí
Bol som gymnazista, keď Československo obsadili hitlerovské vojská. Pod ochranou Hitlera vznikol Slovenský štát. Moja príbuzná Štefka Križanová sa vrátila z Prahy. Vydala sa za švajčiarskeho žida Schwarza. Spočiatku bývali v Bratislave v Manderláku. Pošepkávalo sa, že manželia Schwarzovci sú agenti Západu, že majú vysielačku. Preto vlastne aj striedali svoje bydlisko. Keď im v byte vybuchla nálož, zmizli z dohľadu. Niekoľkokrát som ich ešte videl u Štefkinho brata Kanuta. Potom sa odsťahovali do Banskej Bystrice, kde sa zapojili do Slovenského národného povstania. Štefkin manžel v Povstaní padol a Štefka sa vrátila do Bratislavy. Uväznili ju na Krajskom súde, kde aj porodila dcéru Veroniku. Po mnohých rokoch som Veroniku zamestnal v redakcii Protifašistický bojovník.
Táto osobná spomienka sa mi vynorila v pamäti, keď som sledoval televízny filmový dokument režisérky Oľgy Pohánkovej Volali ma Katka alebo Katka partizánka. Osudy ľudí v protifašistickom odboji boli rozličné. V Slovenskom národnom povstaní sa udiali priam neuveriteľné príhody. Vznikli mnohé filmy, romány, zbierky veršov a množstvo piesní. O niektorých zaujímavých zážitkoch rozpráva aj filmový dokument skromnej hrdinky, slovenskej židovskej občianky Edity Ernstovej bývajúcej v súčasnosti v izraelskej Haife.
Život - to sú ľudské spomienky. Človek spomína na to, čo prežil alebo čo prežili iní. Svoj život majú v spomienkach aj národy, celý svet. Dokazujú to dejiny národov na celom svete. Aj náš národ má svoju pamäť a svoje dejiny - svoju históriu v zápasoch za svoje práva a za slobodu. Roky vojny a hrôzy fašizmu zanechali v jeho pamäti smutné spomienky. V pamäti ľudí zostali rany a jazvy po tých, čo v boji položili svoje životy, ktorých zmietol hyenizmus fašizmu.
Televízny dokumentárny film Volali ma Katka alebo Katka partizánka patrí medzi dokumenty s historickou pečaťou života ľudí, ktorí sa zapojili do protifašistického boja aj preto, že fašistická vláda ich prenasledovala pre ich židovský pôvod. Režisérka Oľga Pohánková je autorkou niekoľkých umeleckých filmových dokumentov z tejto oblasti. Predstavuje divákovi svoj ďalší zaujímavý film, tentoraz o skromnej hrdinke Edite Ernstovej, ktorej dosiaľ, ako sa vraví, "prischlo" také milé familiárne pomenovanie partizánka Katka.
V dokumente sa striedajú filmové dokrútky zo skutočných bojových akcií s malebnými zábermi krajiny zo súčasnosti, kde sa boje odohrávali. Do týchto filmových frekvencií vstupovala v rôznych záberoch v živom slede Edita Ernstová zaujímavými osobnými spomienkami. "Som Slovenka, milujem Slovensko, nosím ho vo svojom srdci. Slovensko žije v mojich spomienkach, hoci žijem v Izraeli, v Haife," vraví.
Vo svojej vlasti žila pod cudzím menom. Skrývali ju v kláštoroch, na farách, našla útulok u dobrých ľudí, ktorí jej pomáhali i napriek veľkému riziku smrti za to, že pomáhali Židovke. Jej spomienky sa viazali na spolubojovníkov Zemana, Dolinského a ďalších partizánov z Exnárovej bojovej skupiny. Bojové aktivity spod Sitna, Novej Bane a z ďalších oblastí partizánskych akcií jej zostali živé v pamäti srdca.
Historička z Múzea Slovenského národného povstania doplnila osobné spomínanie hlavnej hrdinky dôležitými faktografickými údajmi. V celom filmovom dokumente sa živo sprítomnili historické bojové udalosti, na ktoré sa nesmie zabúdať. Spomienky jednotlivých účastníkov tohto protifašistického zápasu tvoria obraz našej histórie v pohnutých historických chvíľach. Smrť číhala na životy ľudí, na život našej krajiny.
Filmový dokument zobrazuje kus života jednoduchej a skromnej hrdinky, slovenskej občianky žijúcej v Izraeli so srdcom plným lásky k Slovensku. Táto láska aj po mnohých rokoch, smutných chvíľach i nešťastiach pretrváva a žije. Jej spomienka a úprimné vyznanie k vlasti, k svojej domovine, je svedectvom pravdy, ktoré nemožno vymazať zo slovenských dejín a z histórie sveta v boji proti násiliu. Toto svedectvo je živou súčasťou rokov boja proti fašizmu, keď násilná smrť kosila životy nevinných ľudí, keď rasová nenávisť zakotvená v ideách fašizmu ovládla aj myslenie mnohých Slovákov. A predsa v spomienke hrdinky Edity Ernstovej nejde o nenávisť, ale skôr o milé a pekné slová na adresu tých, ktorí jej pomáhali a ktorí podporovali neľútostný protifašistický zápas a boj proti nemu.
Oľga Pohánková dokázala sugestívnou umeleckou rečou v televíznom filme stvárniť hlbokú ľudskú dôstojnosť ľudského srdca, ktorú vyjadrila Edita Ernstová. Dokázala to vari aj preto, že spomienky partizánky Katky intenzívne prežívala.
Autor (1925) je básnik a publicista
