Problém dávny a stále aktuálny
Ešte v apríli predstavila Demokratická strana (DS) svoj návrh na zníženie dane z príjmu patriacej do kategórie tzv. priamych daní, teda takých, ktoré platí priamo občan zo svojho príjmu. Už vtedy sa rozvírila verejná diskusia a počas nej sa nastolilo množstvo otázok: od takých, aké daňové či nákladové zaťaženie musí znášať podnikateľ, až po efektívnosť štátnych výdavkov. Diskusia sa však ešte ani zďaleka neskončila, ba práve naopak, v nadchádzajúcich jesenných dňoch pôjde do tuhého. Prvotný poslanecký návrh zníženia daní, pod ktorý sa podpísali poslanci Tatár, Zajac, Langoš, Osuský, Šebej (nezávislí), Kužma (DS), Prokopovič, Slaný (SDKÚ), Šimko (SOP), Gyurovszky, Farkas (SMK) zahŕňal magické zníženie dane z príjmu právnických osôb zo súčasných 29 na 19 percent a progresívna daň z príjmu fyzických osôb by sa mala pohybovať v rozmedzí 10 až 30 percent (v súčasnosti 12 až 42 percent).
Návrhy DS a SDKÚ
Návrh vtedy označila ministerka financií Brigita Schmögnerová za pozlátku, ktorá sa môže páčiť iba na prvý pohľad, a vyhlásila, že ak táto daňová úprava nájde v parlamente väčšinovú podporu, ona sama podá demisiu. Niet sa čomu čudovať, veď úlohou ministra financií je dbať práve o príjmovú časť štátneho rozpočtu tvorenú z daní. A čo bolo podivuhodné, ministerku podporil aj podpredseda vlády SR pre ekonomiku Ivan Mikloš, donedávna člen DS. Tiež je spoluzodpovedný za štátny rozpočet a na znižovanie daní sa pozerá trocha realistickejšie, azda aj vzhľadom na makroekonomickú situáciu Slovenska. "Treba postupne znižovať daňové a odvodové zaťaženie, ale musí sa to uskutočniť realisticky," povedal Mikloš ešte v máji tohto roka. Jeho strana (SDKÚ) navrhla znížiť daň z príjmu právnických osôb na 26 percent, neskôr by mohla dosiahnuť hodnotu 18 percent. Pri zdaňovaní fyzických osôb sa podľa SDKÚ mali vytvoriť tri až štyri namiesto siedmich daňových pásiem, pričom dolná sadzba dane by mala byť 11 a horná 40 percent.
Veľký tresk KDH a podpora SDĽ
Ku kritike daňového, ale najmä odvodového zaťaženia sa pridalo aj KDH. Vo svojom ekonomickom programe s názvom Veľký tresk predstavilo návrh na zníženie odvodov pre zamestnávateľov z 38 na 29 percent, vláda však tento návrh odmietla. Vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš argumentoval zvýšením deficitu verejných financií o 18 miliárd, podpredseda Vladimír Palko zasa tým, že zníženie odvodov vytvorí podnikateľom priestor na nové pracovné miesta a investície do výroby. Bokom nezostala ani SDĽ, hoci práve jej kritika daňovej reformy v podaní DS mala zaznievať najhlasnejšie a navyše celkom jednohlasne. Nesúhlasila so znížením na 19, ale ani na 26 percent, na ktorom sa dohodla vláda. Ako outsider pôsobil poslanec za SDĽ Milan Benkovský, keď na tlačovej besede SDĽ vyhlásil, že sa obáva zruinovania štátneho rozpočtu v roku 2003 zo strany pravicových strán a vládnej koalície. A hoci Schmögnerová vyslovila obavu, že pravicové strany môžu dosiahnuť dohodu s opozíciou, o rokovaní s opozíciou podľa vlastných slov uvažoval aj Benkovský. Uviedol, že "SDĽ bude rokovať v zásade s koaličnými partnermi, pokiaľ ich nepresvedčia, ale pravdepodobne budú nútení rokovať aj s opozíciou". Jeho výrok nekomentoval ani jeden zo straníckych lídrov, pretože ho považovali za výlučne osobný názor Benkovského.
Príklady iných
Poďme však bokom od straníckych hádok a pozrime sa do iných krajín. DS sa pri argumentácii opierala o príklad Maďarska, kde sa v roku 1994 znížila daň z príjmov právnických osôb až o 18 percent a prílev investícií do ekonomiky vzrástol podľa Ľudovíta Kaníka dvojnásobne. Vicepremiér pre ekonomiku oponoval, že v roku 1994 bolo Maďarsko úplne inde ako SR v súčasnosti: zaznamenávalo vyšší prílev zahraničných investícií, malo funkčný zákon o bankrote a pod. Neobstojí ani argumentácia o tom, že u nás je daňové zaťaženie jedno z najvyšších v Európe, pretože zatiaľ čo u nás sa zaťaženie fyzických osôb pohybuje v rozpätí spomínaných 12-42 percent, horná sadzba tejto dane v Holandsku je 65, v Dánsku 59 percent. V Česku je výška dane z príjmov právnických osôb 31 percent. Definitívny vládny návrh zníženia daní hovorí o výške 26 percent. SDĽ ho naďalej odmieta a ministerka sa rozhodla nevzdať svoj boj o postupné, nie okamžité zníženie daňového zaťaženia. Návrh posúdia experti vládnych strán. Vicepremiér Ivan Mikloš aj šéfka rezortu financií Brigita Schmögnerová sú však pripravení i na prípadné ústupky.
Podnikatelia a daňové úrady
Reforma je však o dvoch veciach: postoju podnikateľov k štátu a schopnosti štátu vybrať taký objem daní, aký má. Podnikatelia, ruku na srdce: ak by výška dane z príjmu nebola pre vás 29, ale 19 percent, naozaj by ste ju poctivo a bez okolkov platili? Tak, že by sa vo vašom účtovníctve nemnožili umelo vytvorené nákladové položky? Alebo by ste obchádzali tzv. daňové raje? Samozrejme, aj daňové úrady by museli zasahovať razantnejšie proti tým, ktorí sa dopúšťajú prehreškov voči štátu v podobe nezaplatených daní. Ak by do štátneho rozpočtu plynuli príjmy v plánovaných objemoch, nemuseli by sme sa až tak hlboko zamýšľať nad očakávanými schodkami a najmä nad "únosnosťou" sociálneho štátu. Jeden z jeho vzorov je pre nás Švédsko. Čo keby sme sa spýtali tamojších obyvateľov na výšku ich daní? A pozorne si preštudovali piliere sociálnych výhod? Z niečoho si ich vybudovali a ich životná úroveň je závideniahodná. Ibaže - to chce spoluprácu, lojálnosť a vzájomný rešpekt jedného voči druhému. Teda podnikateľa voči štátu a naopak v tom zmysle, aby mal každý možnosť plniť si svoju úlohu tak, ako má. Ale to je azda idealistická vízia.
