Evanjelium podľa Lukašenka

Fúzatý diktátor uisťuje pravidelne ľud vo svojich mediálnych evanjeliách ("dobrých správach", z gréčtiny), že koráb pod jeho vedením pláva správnym smerom. V snahe primknúť sa k mocnému partnerovi nehľadí na to, že značná časť obyvateľstva trie biedu. Ostatne, tento národ už prežil aj horšie časy…
Počet zobrazení: 974

Fúzatý diktátor uisťuje pravidelne ľud vo svojich mediálnych evanjeliách ("dobrých správach", z gréčtiny), že koráb pod jeho vedením pláva správnym smerom. V snahe primknúť sa k mocnému partnerovi nehľadí na to, že značná časť obyvateľstva trie biedu. Ostatne, tento národ už prežil aj horšie časy…

Reč je, samozrejme, o Bielorusku a jeho autoritatívnom prezidentovi, ktorý zotrváva pri moci od roku 1994, napriek tomu, že v júni 1999 mu skončil legitímny mandát a dnes ho uznáva pomerne málo štátov. Opozícia na jeseň 1999 uskutočnila alternatívne prezidentské voľby s dvoma kandidátmi, no ukázalo sa, že vzájomné sváry bránia zaujať spoločný postoj a postup voči diktátorovi. Po dvoch rokoch sa už opozícia síce dohodla na svojom jednotnom (resp. hlavnom) kandidátovi, no vierolomné zneužívanie moci a policajné metódy riadenia štátu znemožnili oponentom Alexandra Lukašenka výraznejšie osloviť verejnú mienku a presadiť svoje predstavy o smerovaní Bieloruska.

Cesta k moci

Paradoxné je, že práve krajina, ktorá dnes uskutočňuje politiku čo najužšej integrácie s Moskvou, poskytla pred 10 rokmi svoje územie (v bielovežskej oblasti pri Breste) na stretnutie najvyšších predstaviteľov Ruska, Ukrajiny a Bieloruska, ktorí tu ohlásili zánik Sovietskeho zväzu a vytvorenie Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ). Hlavou Bieloruska bol vtedy (ako šéf parlamentu) jadrový fyzik a univerzitný profesor Stanislav Šuškevič, ktorý sa niekoľko rokov snažil presadzovať ekonomickú reformu. Po niekoľkých pokusoch komunistov (časť z nich je teraz tiež v opozícii voči Lukašenkovi) o jeho impeachment sa podarilo vtedajšiemu šéfovi parlamentnej komisie pre odhaľovanie korupcie Alexandrovi Lukašenkovi docieliť v roku 1974 Šuškevičovo odvolanie z funkcie. Do čela parlamentu namiesto neho zvolili penzionovaného policajného generálporučíka a Lukašenko ešte v tom istom roku zvíťazil v prvých prezidentských voľbách.

V roku 1991 bol vtedajší riaditeľ sovchozu jediným poslancom, ktorý v parlamente zdvihol ruku proti zániku ZSSR, čím sa stal hrdinom pre všetkých Bielorusov, ktorí rozpad Sovietskeho zväzu odmietli. Faktom je, že Bielorusko bolo s krátkymi prestávkami od roku 1795 súčasťou Ruska a ešte dnes má toto spojenie v krajine okolo 50 percent prívržencov. Kategoricky proti je len čosi vyše tretiny občanov, ktorí si želajú jednoznačný príklon k Západu. Napriek tomu, že priemerný obyvateľ živorí s príjmom pod 70 dolárov mesačne (v Poľsku, Litve či Lotyšsku je to 350 až 400 dolárov), takmer polovica Bielorusov predstavuje kvôli proruským postojom prezidenta pomerne stabilný Lukašenkov elektorát. Autoritatívnej hlave štátu to však nestačí a snaží sa zadupať opozíciu prostredníctvom všadeprítomnej polície (je štyrikrát početnejšia v pomere k počtu obyvateľov ako v susednom Poľsku) a nepremenovanej KGB.

Polená pod nohy

Keďže bolo Lukašenkovi jasné, že si nemôže už ďalej svojvoľne predlžovať svoj mandát, ohlásil na 9. septembra prezidentské voľby. Podľa očakávania sa na ne premyslene pripravil úpravou volebného systému, neskorým pozvaním pozorovateľov a obštrukciami voči aktivitám opozície. Hoci boli voľby v nedeľu, od utorka do piatka mali možnosť hlasovať tí, ktorí sa chystali na dovolenku, liečenie či cestu do zahraničia, no tiež vojaci a diplomati. Takáto úprava volebného systému (hoci ju využíva maximálne 8 % voličov) umožňuje podľa viacerých pozorovateľov manipuláciu s volebnými výsledkami. Skupina pozorovateľov OBSE mala do Minska pricestovať už začiatkom augusta, no Lukašenko im vtedy zakázal poskytnúť víza s odôvodnením, že "jedinou úlohou tímu OBSE je postaviť sa do čela opozície a zvrhnúť prezidenta". Niekoľko dní pred voľbami členov tímu obvinili, že sa podieľajú na operácii západných tajných služieb pod názvom Biely bocian, ktorej cieľom je prispieť k odstráneniu prezidenta Lukašenka. Vedúci skupiny pozorovateľov Hans-Georg Wieck obvinenie rázne odmietol.

Opozícia sa tiež pred voľbami nemohla sťažovať na nezáujem polície a úradov. Už začiatkom augusta milícia a KGB konfiškovali počítače a ďalšiu techniku v kanceláriách nevládnych organizácií, ktoré sa zaoberali prípravou pozorovateľov či volebnou kampaňou. Milícia zadržiavala pred voľbami agitátorov opozície a konfiškovala im letáky. Hlavnému opozičnému kandidátovi Uladzimirovi Hančarykovi dokonca hrozilo vylúčenie z volieb za údajné porušenie zákonov ohľadne agitácie, keď v jednom miestnom štábe opozície našli vyše 3000 šiltoviek s nápisom Povedz hlupákovi Nie! Dokonca ešte v piatok pred voľbami polícia zadržala opozičného aktivistu, v ktorého kufríku našla dokumenty o vyplácaní peňazí občanom za rozširovanie agitačných materiálov a opozičnej tlače. Keďže zákon zakazuje robiť agitáciu za neštátne peniaze, opäť hrozilo zrušenie volebnej registrácie Hančaryka…

Lukašenkove poistky (okrem spomenutých krokov, ktoré by mohli anulovať prípadné víťazstvo opozície, boli pripravené aj represívne zložky) neboli potrebné. Podľa správ volebnej komisie dostal terajší prezident vyše 75 % hlasov a najbližších päť rokov má funkciu oficiálne zabezpečenú. Vo svojom najnovšom "evanjeliu" vyhlásil, že sa sústredí na výstavbu bytov, potravinársku výrobu a export. Zároveň však naznačil pokračovanie kurzu potláčania opozičných názorov, keď dal hneď po voľbách (aj keď zrejme len dočasne) vypnúť internet a oznámil, že bude "regulovať činnosť ruských TV kanálov". Proruský diktátor je už pre Putinov tím kvôli svojím excesom nepohodlný, no Moskva, pre ktorú je Bielorusko strategicky mimoriadne dôležitým spojencom, zatiaľ nemá k Lukašenkovi žiadnu alternatívu.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984