Čudné spôsoby vicepremiéra
V súčasnosti prebieha diskusia, či sa má vysokoškolské štúdium spoplatniť. Jadro argumentácie najprominentnejšieho odporcu doteraz bezplatného vysokého školstva vicepremiéra Ivana Mikloša spočíva v tvrdení, že dane všetkých poplatníkov nemajú slúžiť na financovanie štúdia niektorých študentov. Váhu jeho názorom teda dodáva nielen jeho punc ekonomického odborníka, ale aj postavenie vysokého štátneho činiteľa. Teraz dochádza k paradoxnej situácii: Nik nemôže občanovi Miklošovi upierať právo na zverejnenie názorov na túto problematiku. Lenže ako charakterizovať situáciu, keď vicepremiér Mikloš vypíše medzi študentmi stredných a vysokých škôl súťaž na tému "Vzdelanie má hodnotu. Má mať aj cenu?" s podtitulom "Čo strácame a čo získavame tzv. bezplatným školstvom a ako to riešiť?" Nežijeme v krajine s tradíciami fairplay. Keďže vypisovateľ súťaže zverejnil svoje jednoznačné stanovisko, práce akého typu sa pohrnú na vicepremiérov stôl - súhlasné alebo nesúhlasné? Navyše ak sa sľubujú atraktívne ceny ako dvojtýždenný jazykový kurz v zahraničí, mobilné telefóny a dokonca možnosť stráviť s pánom vicepremiérom pracovný deň. Vypísaním súťaže sa oslovuje určitý konkrétny segment študentstva, no nie je vylúčené, že názory vyslovené v súťažných prácach sa budú vydávať za názory reprezentujúce študentov ako celok. Je tu však súvislosť s vicepremiérovým argumentom týkajúcim sa financovania štúdia. Článok vyzývajúci k spoplatneniu vysokoškolského štúdia i vypísanie súťaže na podporu tohto názoru uverejnili na oficiálnej internetovskej stránke vlády! Tak ako štúdium niektorých občanov aj internetovská stránka vlády sa financuje z peňazí všetkých daňových poplatníkov, aj odporcov spoplatnenia vysokoškolského štúdia. Vari vládna internetovská stránka nemá slúžiť k zverejňovaniu oficiálnych stanovísk a nie osobných názorov jej členov?
