Slobodný vysielač
Tridsiateho augusta 1944, krátko po 11.00 sa na oficiálnej frekvencii vysielača Banská Bystrica ozvalo nasledujúce oznámenie: "Upozorňujeme Slovákov a Slovenky, aby počúvali program, ktorý vysiela Banská Bystrica a nie program Bratislavy. Tí, ktorí počúvajú program Banskej Bystrice, nech upozornia všetkých svojich známych, že mimoriadne správy vysielame zo stanice Banská Bystrica."
Hoci na území fašistami okupovanej Európy pôsobilo niekoľko partizánskych vysielačov (ako napríklad na území kontrolovanom Titovými partizánmi), po prvý raz sa revolučný hlas ozval na frekvencii oficiálneho štátneho rozhlasu. Potom nasledovala výzva: "Vypočujte si dôležité prevolanie k národu vojenského revolučného vedenia a predsedníctva Ústredného národného výboru. Prehovorí k slovenskému národu v zastúpení veliteľa slovenského vojska generála Viesta zástupca slovenského revolučného vojenského velenia..."
Telefonický rozhovor 30. augusta
Ak by sa "istej inštitúcii" podarilo v pravom okamihu ráno 30. augusta 1944 "napichnúť" na telefonickú linku medzi Banskou Bystricou a Prešovom, mohli by si vypočuť tento rozhovor:
Ing. Š. : Haló! Tu Prešov - Šuba.
Karol: Servus, Samko.
Ing. Š.: Servus, Karol, čo nového?
Karol: Volám ťa, lebo nám musíš niečo povedať a vysvetliť...
Ing. Š.: Vieš, že už máme kábel prerušený v Ružomberku? Čo u vás? U vás je kľud? Tu v Prešove je všetko v poriadku...
Karol: Hej aj u nás v Bystrici je už všetko v poriadku. (Tieto slová povedal Karol s mimoriadnym dôrazom.) Prosím ťa, Samo, povedz mi, ako to máte zariadené tu, v Evanjelickom spolku?
Ing. Š. (s nepochopením, pobúrene): Čo vy s tým máte?
Karol (až s nápadnou samozrejmosťou): No, my chceme dnes odtiaľto vysielať.
Ing. Š. (stále nechápavo): Kto vy? Ako ste sa tam dostali?
Karol (s nejakým zvláštnym, až podozrivým tónom): My budeme odtiaľto vysielať... Bude sa odtiaľto vysielať! (Túto vetu opakoval niekoľko ráz v rôznych variáciách, kde sa rôznym tónom hlasu najmä zdôrazňovalo to neurčité "bude sa").
Ing. Š. (na druhej strane linky začal chápať a domýšľať vec): Aha! Už viem. Tak dobre. Videl si to už, Karol?
Karol: Nie, ešte nie.
Ing. Š.: Pravda, pravda. Veď ty si sa ani nebol pozrieť, keď sme to tam v Evanjelickom spolku montovali... Počúvaj, na stole máš zosilňovač Telefunken... (Rozhovor sa potom týkal technických problémov.)
Karol: Z javiska zatiaľ nebudeme vysielať. Stačí nám prednášková miestnosť.
Ing. Š: A kedy chcete začať?
Karol: O jedenástej hodine.
Ing. Š.: Dovtedy môžete byť s tým hotoví. Ak ma tam treba, pricestujem do Bystrice.
Karol: To by bolo dobre.
Ing. Š.: O 12.30 mám rýchlik... Hádam do večera sa budem môcť k vám dostať. Prosím ťa, keby som nemohol prísť, buď taký dobrý, postaraj sa o moje veci... Mám tam debnu s knihami, písací stroj...Aj nejaké...
Karol: Môžeš sa spoľahnúť. (Potom ešte Ing. Š. spomenul nejaký technický problém a rozhovor bol ukončený.)
Autorom záznamu tohto rozhovoru spred 55 rokov je Ing. Samuel Šuba.
Prípravy vysielania
Účastník rozhovoru Karol sedel pri telefóne v budove bývalého Evanjelického spolku v Banskej Bystrici. Bol to, dnes už nebohý, Ing. Karol Dillenberger, elektrotechnik a známy rádioamatér. Do príprav budúcej veľkej udalosti sa dostal viac-menej náhodne. Prizvali ho tí, ktorí už dávnejšie v ilegalite pripravovali podmienky pre povstalecké vysielanie v Banskej Bystrici. Prizvali ho, aby zmontoval štúdiovú amplifikáciu z prístrojov, ktoré sem boli predčasne "evakuované" z prešovského rozhlasového štúdia.
Karol si však nevedel s niektorými vecami poradiť a preto zavolal svojmu priateľovi Ing. Samuelovi Šubovi, vedúcemu techniky prešovského rozhlasového štúdia. Ing. Šubu rozhovor najprv prekvapil, nepochopil hneď všetky súvislosti. Až po chvíli vytušil zmysel rozhovoru a potom mu bolo jasné, že sa chystá čosi mimoriadne, nebývalé.
Preto si o jedenástej sadol k rádioprijímaču a v pohotovosti mal pripravené nahrávajúce zariadenie. Magnetofóny vtedy boli ešte ojedinelé, Slovenský rozhlas ich nemal. Používal sa prístroj, ktorý zaznamenával zvuk na mäkké platne, tzv. decelitky. Pre budúcnosť sa tak podarilo uchovať zvukové záznamy výziev Slobodného slovenského vysielača: "Počúvajte len rozhlas Banská Bystrica, ktorý je pre vás jediným smerodajným vysielačom slobodného Slovenska. Znelkou tohoto vysielania je znelka bývalej košickej rozhlasovej stanice..."
Spojenie s celým svetom
Dôležitosť Slobodného slovenského vysielača vystúpila do popredia už v prvých dňoch Povstania. Povstalecká tlač ešte nevychádzala, povstalecká tlačová agentúra sa iba tvorila. Rozhlas bol jediným spojivkom nielen so širokou verejnosťou u nás doma, ale aj s celým svetom. Stal sa jediným informátorom o vzplanutí tohto veľkého zápasu Slovákov proti fašizmu. Prinášať neskreslené a ničím nesfalšované skutočnosti, to bolo základným pravidlom všetkých spravodajských relácií.
Najprv boli vysielané štyri razy denne. Neskôr pribudli aj komentáre. Potom sa tiež vysielali hudobné programy. Odznievali aj pásma poézie autorov, ktorí boli vo "farskej" republike na indexe. Z počiatočných šesťdesiatich minút vysielania sa vysielacia štruktúra rozrástla na šesťsto minút denne - plných desať hodín.
Takto vstúpil do dejín Slobodný slovenský vysielač. Medzi oficiálnymi vysielačmi vtedy podrobenej Európy bol jedinečný a jediný, v nacistickom obkľúčení zaznel revolučný, slobodný hlas a to priamo na vlne vládneho rozhlasu.
Autor je dramatik, režisér a dlhoročný rozhlasový pracovník
