Amsterdamská zmluva: historický omyl

Úplne nová Hlava VII Amsterdamskej zmluvy (články 125 - 130) má za cieľ realizáciu vysokej miery zamestnanosti. Avšak článok 131 tejto zmluvy (ktorý je reprodukciou článku 110 Rímskej a Maastrichtskej zmluvy) spresňuje, že spoločná obchodná politika má "prispieť, v súlade so spoločným záujmom, k harmonickému rozvoju svetového obchodu, postupnému zrušeniu reštrikcií v medzinárodnej výmene a zníženiu colných bariér". No dnes už skúsenosť definitívne ukázala, že medzi realizáciou vysokej úrovne zamestnanosti v Európskej únii a svetovou politikou voľného obchodu jestvuje úplný nesúlad. Príčinou masívnej podzamestnanosti je totiž globalizácia ekonómie. Brzdí rozvoj priemyslu a spomaľuje rast životnej úrovne.

Rozvoj politiky svetovej anarchickej liberalizácie výmeny tým, že plodí rastúce nerovnosti a nadvládu kultu peňazí, silne prispel k morálnemu rozkladu našej spoločnosti. Úplne ignoruje hospodárske a etické podmienky, ktoré implikuje fungovanie humanistickej a liberálnej spoločnosti.

Podľa dnes vládnucej mienky vraj nezamestnanosť vyplýva v podstate z privysokých reálnych miezd a z ich nedostatočnej flexibility, zo zrýchleného technického pokroku v odvetviach informácie a dopravy a z monetárnej politiky pokladanej za neodôvodnene reštriktívnu.

Podľa veľkých medzinárodných organizácií, Medzinárodného menového fondu, Svetovej organizácie pre obchod, OECD a Európskej únie, by nezamestnanosť vo vyspelých krajinách bola v podstate zapríčinená ich neschopnosťou prispôsobiť sa novým podmienkam, ktoré vnucuje globalizácia. Toto prispôsobenie by si vyžadovalo, aby sa náklady na mzdy znížili a zvlášť odmeny zamestnancov s najnižšou kvalifikáciou.

Podľa týchto organizácií:

• voľný obchod môže len prispieť k tvorbe pracovných miest a zvyšovaniu životnej úrovne,
• konkurencia krajín s nízkymi mzdami nemôže byť príčinou rozvoja nezamestnanosti,
• každá podoba protekcionizmu sa má vylúčiť,
• budúcnosť všetkých krajín je podmienená globálnym rozvojom voľného obchodu rozšíreného na všetky krajiny.

Toto je samotný základ doktríny voľného obchodu, ktorej zaslepená a bezvýhradná aplikácia vo svetovom meradle mala v skutočnosti všade za následok vznik chaosu a biedy.

Vyvrátenie doktríny voľného obchodu

Tvrdenia doktríny voľného obchodu sú naozaj ustavične vyvracané tak ekonomickou analýzou, ako aj pozorovaním. Skutočnosť je taká, že globalizácia sa stala hlavnou príčinou masívnej nezamestnanosti a nerovnosti, ktoré sa prehlbujú vo väčšine krajín.

Najskôr obchodná politika Európskej únie spočíva v mylnej interpretácii teórie trhovej ekonomiky a medzinárodnej výmeny, podľa ktorej odstránenie každej tarifnej alebo kvantitatívnej prekážky v medzinárodnej výmene je podmienkou vysokej miery zamestnanosti a realizácie výhodnejšieho postavenia pre všetky krajiny a všetky sociálne skupiny.

Navyše, hlbšia analýza faktov a najmä analýza údajov o vývoji francúzskeho hospodárstva od roku 1950 po súčasnosť ukazuje, že hlavnou príčinou masívnej nezamestnanosti, ktorá začala stúpať po roku 1974, je politika globalistickej voľnej výmeny presadzovanej Európskou úniou.

Odpor voči každému protekcionizmu

Dnes prevládajúci odpor voči každej podobe protekcionizmu je odvodený od chybnej interpretácie základných príčin Veľkej depresie čiže Svetovej hospodárskej krízy.

Naozaj, Veľká depresia rokov 1929 - 1934, ktorá počnúc Spojenými štátmi postihla celý svet, mala v podstate čisto monetárny pôvod a bola produktom štruktúry a excesov mechanizmu úverovania. Reťazový protekcionizmus tridsiatych rokov bol iba následkom, a nie príčinou Veľkej depresie. Všade bol pokusom národných ekonomík chrániť sa pred destabilizujúcimi následkami krízy.

Tvrdohlaví a zaslepení odporcovia každého protekcionizmu sa dopúšťajú ďalšieho omylu. Nevidia, že trhová ekonomika môže korektne fungovať iba v určitom inštitucionálnom a politickom rámci, ktorý jej zabezpečuje stabilitu a reguláciu.

Keďže svetová ekonomika je v súčasnosti zbavená každého skutočného regulačného systému a rozvíja sa v anarchickom rámci, globalistické otvorenie národných ekonomík či regionálnych združení na všetky strany nielenže nemožno skutočne odôvodniť ničím, ale môže viesť k neprekonateľným ťažkostiam.

Práve nevyhnutná ochrana pred chaosom a ťažkosťami každého druhu spôsobených neprítomnosťou skutočnej regulácie vo svetovom meradle je pravým základom protekcionizmu, jeho hlavným zdôvodnením a jeho nevyhnutnosťou.

V skutočnosti nejde o voľbu medzi neprítomnosťou každej ochrany a protekcionizmom izolujúcom ekonomiku úplne od vonkajšieho prostredia. Táto voľba je v hľadaní takého systému, ktorý by umožnil ťažiť z efektívnej konkurencie a z výhod mnohých výmen so zahraničím, avšak takým, ktorý by tiež chránil spoločnú ekonomiku pred každým chaosom a nefunkčnosťami, ktoré denne charakterizujú svetovú ekonomiku.

Amsterdamská zmluva

Zjednodušená doktrína voľného obchodu a jej rázne aplikovanie je smrtonosným omylom, ktorý ovládal ekonomickú politiku za posledných dvadsaťpäť rokov. Ešte nikdy nemalo Rablaisovo konštatovanie "Matkou všetkého zla je nevedomosť" taký zmysel ako dnes.

V ekonomickej rovine je Amsterdamská zmluva založená na pokračovaní svetovej politiky voľného obchodu, zbavenej každej ochrany voči vonkajšiemu chaosu. Aplikácie tejto zmluvy môže viesť len k zvýšenej nezamestnanosti a časom i k deštrukcii francúzskej spoločnosti.

Autor je ekonóm, nositeľ Nobelovej ceny