Pochovávanie premiéra

Postavenie Mikuláša Dzurindu vo vládnej koalícii sa zo dňa na deň zhoršuje. Všetky ukazovatele nasvedčujú, že odchod tohto muža z postu predsedu slovenskej vlády je neodvratný a že je už iba otázkou času, kedy a kto ho v tejto funkcii nahradí. Radový občan je zo vzniknutej situácie možno trochu zmätený, avšak tento vývoj je logický a dnešný kurz nabral v podstate už od volieb.
Počet zobrazení: 885

Postavenie Mikuláša Dzurindu vo vládnej koalícii sa zo dňa na deň zhoršuje. Všetky ukazovatele nasvedčujú, že odchod tohto muža z postu predsedu slovenskej vlády je neodvratný a že je už iba otázkou času, kedy a kto ho v tejto funkcii nahradí. Radový občan je zo vzniknutej situácie možno trochu zmätený, avšak tento vývoj je logický a dnešný kurz nabral v podstate už od volieb.

Kým rozoberieme príčiny súčasného stavu, pristavme sa najprv pri otázke, čo spôsobilo, že z niekdajšieho nevýrazného poslanca KDH sa stala jedna z najpopulárnejších postáv slovenskej politiky. Hlavnú úlohu tu nezohrali ani tak Dzurindove schopnosti, ako skôr neschopnosť Jána Čarnogurského odhadnúť mieru religiozity spoločnosti a neochota pragmaticky ustúpiť od neproduktívnej politiky katolíckeho fundamentalizmu. Navyše, Dzurinda vedel veľmi jednoduchým spôsobom vysvetľovať najrozličnejšie ekonomické javy, takže sa stal zrozumiteľný a tým aj obľúbený medzi najširšími vrstvami.

Klesajúca autorita Tí, ktorí už vtedy predpovedali, že takéto vlastnosti na premiérske kreslo nestačia, sa dnes nestačia čudovať, ako skoro im dejiny dali za pravdu. Rétorika (zlomyseľníci hovoria, že slovná zásoba) M. Dzurindu sa vyčerpala, resp. nestačí tlmiť problémy, ktoré predsedovi vlády prerástli cez hlavu. Premiér stráca vo vládnej koalícii posledné zvyšky autority a už dávno to nie je on, kto je v nej určujúcou postavou. Vládu dnes neriadi on, ale lídri politických strán v nej zastúpených. A hoci si tento stav vynútil zložitý mechanizmus koaličných dohôd, Dzurinda nedokázal stmeliť vládny kabinet váhou vlastnej moci a vtlačiť mu pečať svojej osobnosti. Naopak: premiérova situácia je viac-menej komická. Dzurinda sa bezmocne prizerá na to, čo mu pripravili jeho koaliční spojenci alebo materské strany vnútri SDK a občas zaujme pred televíznymi kamerami typickú pózu, snažiacu sa presvedčiť, že na svoju hlavu zobral všetky starosti sveta.

Tento imidž však narušili viaceré jeho prešľapy počnúc televíznym vystúpením v predvečer prezidentských volieb a končiac zverejnením nahrávky rozhovoru medzi Ernestom Valkom a Petrom Steinhüblom, čím sa na nerozoznanie začal ponášať na svojho predchodcu. Potom sa nemožno čudovať, že strata dôvery v koalícii sa začína premietať do nálad obyvateľstva.

Predĺžená životnosť Tragédia M. Dzurindu spočíva najmä v tom, že nechápal hneď od začiatku neudržateľnosť terajšej štruktúry SDK a túžbu jej materských strán po vlastnej identite. Práve tým si určil rozsudok. Podľa našich overených informácií čelní predstavitelia KDH už na jar tohto roku uvažovali o scenári, súčasťou ktorého malo byť aj "hodenie Dzurindu cez palubu". Fakt, že sa tak ešte nestalo, je do značnej miery spôsobený blížiacim sa helsinským summitom Európskej únie, ktorý premiérovi umelo predĺžil životnosť. Za tejto situácie, keď každý chybný krok by mohol byť pre štát osudný, nik nebude chcieť riskovať vládnu krízu, čo pravdepodobne zachráni (aspoň na určitý čas) i vládne kreslá viacerých ministrov.

Po decembri uvidíme Každému, kto ovláda politickú aritmetiku, je jasné, že otázka zmeny premiéra nie je vnútornou záležitosťou SDK, ale majú k nej čo povedať aj jej koaliční partneri, najmä SDĽ. Vychádzajúc z postrehu, že sa vzťah medzi Jozefom Migašom a Mikulášom Dzurindom dá označiť nielen za pracovne korektný, ale aj priateľský, ťažko si predstaviť situáciu, že šéf ľavičiarov bude naklonený myšlienke výmeny na poste predsedu vlády. Už len preto nie, lebo túto vládnu koalíciu drží pokope predovšetkým takpovediac personálna únia Migaš - Dzurinda. A hoci sú po rozpade SDK ako strany mnohí ľavičiari náchylní myšlienke, že v takom prípade by SDĽ ako najsilnejšia vládna strana mala mať nárok na post premiéra, k takémuto scenáru sotva dôjde - už len pre personálne dôsledky s tým spojené. Veď pozícia Migaša v SDĽ je dnes najsilnejšia od jeho nástupu do funkcie v roku 1996.

Ak však Dzurinda nebude vedieť udržať opraty koalície, nebude zrejme ani SDĽ namietať voči jeho odstráneniu. Veď so slabým premiérom by republika nabrala iba jediný možný kurz - k predčasným voľbám. V takom prípade sa napriek dementi ako kandidát s dosiaľ najvyšším ratingom javí Eduard Kukan. Jeho osoba totiž ponúka Dzurindovým odporcom zaujímavú možnosť: na odstránenie premiéra je vhodnou zámienkou ako neúspech, tak aj úspech Slovenska na decembrovom summite EÚ. Kukan môže vzísť z tejto situácie ako spasiteľ alebo ako hrdina. A jeho medzinárodný kredit je zárukou, že aj zahraničie by reagovalo priaznivo

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984