Gabčíkovo-Nagymaros bol zvážený projekt

Pán Jaroslav Fidrmuc a aj názov jeho článku Koniec jedného spôsobu podnikania? uverejneného v čísle 5 vytvára dojem, že jeho obsah bude kritika podložená serióznymi ekonomickými argumentmi. Nadpis a občah článku sa však nezhodujú. Pán Fidrmuc pokračuje v práci, ktorú začal začiatkom 90. Rokov - v boji proti vodnému dielu Gabčíkovo a proti všetkým, čo ho navrhli a vybudovali.
Počet zobrazení: 1365

Pán Jaroslav Fidrmuc a aj názov jeho článku Koniec jedného spôsobu podnikania? uverejneného v čísle 5 vytvára dojem, že jeho obsah bude kritika podložená serióznymi ekonomickými argumentmi. Nadpis a občah článku sa však nezhodujú. Pán Fidrmuc pokračuje v práci, ktorú začal začiatkom 90. Rokov - v boji proti vodnému dielu Gabčíkovo a proti všetkým, čo ho navrhli a vybudovali.

Sústava vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros vôbec nie je "megalomanská stavba socializmu." Prvé štúdie využitia Dunaja na úseku medzi Bratislavou a Budapešťou pochádzajú už z konca XIX. storočia. Sú známe ideové námety Lafranconiho z roku 1880, projekt vypracovaný švajčiarskymi inžiniermi v období pred 1. svetovou vojnou, Fischerov projekt z roku 1915, Holečkov z roku 1921. V poradí štvrtý projekt predložili v roku 1950 Danišovič, Truchlík a Bartolčič. Tento projekt vytvoril základ koncepcie využitia úseku Dunaja medzi Bratislavou a Budapešťou.

VD GABČÍKOVO PODPORILO EKOSYSTÉM

Pán Fidrmuc ďalej píše o likvidácii "unikátneho prírodného bohatsva lužných lesov." Opak je pravda, bez vodného diela by tieto systémy zanikli. Prijatím derivačnej schémy riešenia vodného diela Gabčíkovo sa vytvorili základné podmienky na zachovanie ekosystémov na inundovaných územiach. Riečne alebo derivačnoriečne schémy využitia tohto úseku Dunaja by územia pokryté lúžnymi lesnými spoločenstvami zasiahli v oveľa väčšej miere. Ďalej si treba uvedomiť, že Dunaj na úseku pod Bratislavou stále klesal, čím sa neustále zhoršovali podmienky pre zásobovanie ramenných sústav vodou a tým aj dotácia lesov vlahou.

Tvrdenie, že pán Binder "jednoducho nechal pokryť mnohokilometrové dno priehrady enormne silnou vrstvou asfaltu a betónu" nemá opodstanenie. Po prvé - dno zdrže nie je utesnené, ale voda v zdrži normálne komunikuje s okolím. Utesnené je len dno prívodného kanála na úseku dlhom 17 km. Po druhé - asfaltovo-betónové tesnenie je len na svahoch prívodného kanála, dno je tesnené fóliou, ktorú pred poškodením chráni vrstva štrku. Po tretie - toto technické riešenie je realizované z dôvodu zabezpečenia stability hrádzí prívodného kanála. Po štvrté - riešenie je výsledkom tímovej práce špecialistov z viacerých vedeckých a odborných inštitúcií.

PRETRHNUTIE HRÁDZE MAĎARSKU NEOHROZÍ

Pozoruhodná je veta pána Fidrmuca "bezohľadný spôsob podnikania J. Bindera však u maďarskej strany narazil na odpor predovšetkým pre presvedčenie o ohrození územia pri prípadnom pretrhnutí hrádzí". Zaujímavé je, že maďarská strana nikdy takýto dôvod neuviedla a ani nemohla uviesť. Všetky funkčné hrádze VD Gabčíkovo sú len na slovenskom území a ani v prípade pretrhnutia by územie Maďarskej republiky nebolo ohrozené. Maďarská strana dobre vie, že takáto možnosť je nereálna.

Podľa pána Fidrmuca počas pôsobenia troch maďarských vlád sa nezmenil postoj, že vodné dielo nie je v záujme Maďarska. To vôbec nie je také jednoznačné. Vlani na jar už bola na úrovni expertov dosiahnutá dohoda o realizácii rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, ale prišli voľby v Maďarsku a situácia sa zmenila.

Dôležitá je tu jedna vec a to je Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros ako spoločnej investícii. Medzinárodný súdny dvor v Haagu potvrdil platnosť tejto zmluvy aj zrejme preto, že už v starom Ríme platilo "pacta sunt servanda".

PLNÉMU VÝKONU BRÁNI NEDOKONČENIE PROJEKTU

Ďalej pán Fidrmuc rozoberá otázky efektívnosti VD Gabčíkovo. Do úvahy však berie iba výnosy z výroby elektrickej energie. Jeho pozornosti unikli ďalšie dôležité prínosy - najmä ochrana priľahlého územia pred povodňami, plynulosť medzinárodnej plavby, zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou zo zdrojov v dosahu vodného diela, veľkoplošné zavlažovanie poľnohospodárskych pozemkov, lesné hospodárstvo, rybárstvo, stabilita ekosystémov, stabilita a rekreácia. A keď sa už zaoberal výnosmi z výroby elektrickej energie, prečo nevyčíslil aj straty, ktoré každodenne vznikajú preto, lebo vodná elektráreň v Gabčíkove nemôže pracovať na plný inštalovaný výkon 700 MW v špičkovom prevádzkovom režime?

V demokracii by nemali byť nekritizovateľní občania, kritizovať možno kohokoľvek, pravda, ak je za čo. Kritika však musí byť podložená overenými faktami a kritik by sa nemal znížiť k invektívam. Potom to už nie je kritika, ale urážanie a ohováranie.

Autor je vodohospodár

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984