... o lepšom živote

Každá doterajšia vláda nám len brala, ale my by sme už konečne chceli lepšie žiť." Sú vám tieto slová povedomé? Ja ich počúvam už niekoľko rokov. Ľudia už nevládzu, stále iba strác(d)ajú, ale nik im nepriniesol citeľné zlepšenie ich života, hoci všetci im to sľubovali pred voľbami i po nich.
Počet zobrazení: 1113

Každá doterajšia vláda nám len brala, ale my by sme už konečne chceli lepšie žiť." Sú vám tieto slová povedomé? Ja ich počúvam už niekoľko rokov. Ľudia už nevládzu, stále iba strác(d)ajú, ale nik im nepriniesol citeľné zlepšenie ich života, hoci všetci im to sľubovali pred voľbami i po nich. So sloganom Lepšie žiť ako so svojim ústredným predvolebným heslom prišla pred rokom Strana demokratickej ľavice, dnes sa mnohí cítia oklamaní. Očakávali totiž okamžité zlepšenie ich života, možno aj pod vplyvom štedro rozdávaných predvolebných sľubov. Teraz stoja pred tvrdou realitou: život obyčajného človeka sa na Slovensku skôr zhoršuje. Práve od ľavice občania očakávajú, že bude garantom silnej sociálnej politiky štátu, modernizácie vzdelávania a zdokonaľovania zdravotnej starostlivosti. Lenže na to všetko musí štát uvoľniť dostatočné finančné prostriedky a tie najskôr musí mať. Hlavnou starosťou súčasnej vlády je však udržať tento štát pokope. Nemám na mysli občianske porozumenie či územnú celistvosť. Ide o majetok štátu, teda majetok tvorený z našich daní.

Mečiarova vláda si totiž "pomýlila" tento majetok so svojim vlastným. A tak si rozšafne požičiavala na zvyšovanie počtov a platov úradníkov, tunelovanie štátnych firiem, nezmyselné zahraničné cesty alebo výrobu bronzových búst jej oddaných služobníkov. A teraz prišiel čas splácania. Celkové dlhy vlády značne prekročili sumu 100 mld. korún, celkové dlhy verejného sektora (okrem vlády teda aj rôznych štátnych fondov a samosprávy) sa vyšplhali až na závratných 200 mld. korún. Dnešná vláda má dve možnosti: buď dlhy nesplácať a čakať kým v prospech dlžníkov prepadne štátny majetok, alebo znižovať výdavky a zvyšovať príjmy, aby ostalo na splácanie zdedených dlhov. A tých je iba v školstve za 600 mil., nezaplatené práce na výstavbe diaľnic dosiahli 2 mld., železnice musia iba v tomto roku zaplatiť 11 mld. na splátkach dlhov.

Ak splatiť dlh potrebuje občan a nenašetril si na to včas (čo je prípad Slovenska), môže čosi predať alebo si nájsť nejakú fušku. Štát tiež môže čosi predať, ale okrem toho už môže iba zvyšovať dane a poplatky - to je jeho jediný príjem. Preto sa vláda rozhodla prikročiť k razantným ekonomickým opatreniam, potrebuje peniaze na splácanie Mečiarových dlhov. Vari nikto nechce, aby časť železníc "prepadla" nejakej zahraničnej banke alebo jadrová elektráreň v Mochovciach ruskej vláde. A ak nebudeme splácať dlhy, veľmi rýchlo sa to môže stať.

Ak máme dať viac peňazí na zdravotníctvo, školstvo a sociálnu starostlivosť, musíme v prvom rade zaplatiť dlhy. Lebo v opačnom prípade nám už nikto nepožičia a nikto nám nebude veriť a my zahraničný kapitál potrebujeme ako soľ, až príliš jasne vidíme, že na Slovensku žiadna "kapitálovotvorná vrstva" neexistuje. Existuje iba vrstva zlodejov, ktorá nakradla zo štátneho a teraz si užíva. Tá má lepší život vďaka Mečiarovi už dnes. "Ľudia ešte znesú biedu, ale musia vidieť, že politici robia všetko pre to, aby sa život perspektívne zlepšil a že sa tu robí poriadok," povedal mi minulý týždeň obyčajný človek v Žiari nad Hronom. Toto by si mala vláda uvedomiť predovšetkým.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984