Top

JOZEF ŠPAČEK

Až takmer neuveriteľne možno pôsobí skutočnosť, že na Slovensku vyšla nová knižka poézie a dokonca vo forme zborníka, v ktorom sa predstavilo 11 autorov s takou krehkou a miniatúrnou básnickou formou, akou je trojveršová báseň haiku. Tento zborník vyšiel v pomerne málo známom vydavateľstve Skalná ruža pod hrubínovským názvom Mávnutie krídel (Kordíky, Tajov 2011).

Na vydaní tejto nenápadnej publikácie sa editorsky, redakčne a korektorsky podieľali aj autori svojich haiku, zaradených do zborníka – básnici Juraj Kuniak, Rudolf Jurolek a Igor Hochel.

Pôvod básnickej formy haiku je v Japonsku už pred 15. storočím. Bola odvodená z ešte staršieho päťveršového útvaru, nazvaného tanka . Najprv sa vyžadoval striktný rozmer tejto trojveršovej nerýmovanej básne v poradí slabičnosti veršov 5 + 7 + 5 a lyrická prírodná tematika, uvedená tzv. zavádzacím veršom. Od 19. storočia sa datuje vznik tzv. západného haiku, v ktorom sa už nevyžadovala čisto prírodná tematika, ani striktné dodržanie počtu slabík podľa vyššie uvedeného vzorca. Vo forme haiku sa preukáže nápaditosť básnického videnia, schopnosť na minimálnej ploche, s minimálnym počtom slov vytvoriť báseň s originálnou témou a zároveň tiež pointou, ktorú by mal obsahovať posledný verš.

Niektorí z autorov pridali k týmto znakom ešte aj svojské zvukomalebné a hudobné výrazivo, ako napr. Ivan Kadlečík vo svojom Haiku ozvučenia: Smútok ako tok/ útok stonov a tónov/ sútok potoka.

Zmysel pre prekvapivú a nápaditú až ironickú pointu, pre svoju poéziou už typickú, nezaprel Daniel Hevier vo svojich haiku, ako napr. v tomto: Lietadlo horí/ Boh vstúpil na palubu/ Pýta si lístky.

Básnický rukopis Dany Podrackej je rozlíšiteľný veľmi jednoznačne aj v takej krehkej a miniatúrnej podobe, akou je haiku: Posvätná maska/ Môj milenec mi bleskom/ poodchýlil tvár.

To isté platí aj pre príspevky Mily Haugovej, ktorá sa najdôkladnejšie držala pôvodného zamerania haiku na prírodnú lyrickosť napr. v básni marec : horizont s krídlom / nad tuhou jarnou trávou; / podpis Boha.

Potrebu pokory, hĺbavosti a meditatívnosti viac ako naznačil Ján Zambor: Iba nazretia/ Pane môj kiež sú silné/ Kiež im uveria.

Zmyslový stret s prírodným priestorom oslovil Igora Hochela: šíra pláň a sneh/ akoby do krajiny vplávala hudba.

Mohli by sme pokračovať v ďalších príkladoch z predmetnej knihy, v podstate sa každému z autorov, zaradených do zborníka, podarilo na minimálnej ploche tohto básnického útvaru napriahnuť ku gnómickosti či enigmatickosti svojej výpovede. Doslov knihy je originálny – tvorí ho 11 veršová koláž z textov všetkých v zborníku zastúpených autorov. Zborník tak možno bez rozpakov označiť za prínosovú knižku pre asi tých nepočetných čitateľov na Slovensku, ktorým má ešte stále čo povedať poézia, aj keď vyznievajúca skromne, až krehko, no obsažná svojou jemnou krásou a originalitou. Knihu graficky upravil a minimalisticky pôsobiacimi ilustráciami vybavil Ján Kudlička.

Blog

Založte si blog.

Všetky blogy | Autori

Všimli sme si