Top

RUDOLF SLEZÁK

Sú ich už stovky a možno aj tisíce. Spočítať ich presne nikto nedokáže, mnohí nemajú doklady, nie sú nikde evidovaní. Potulujú sa po staniciach, zohrievajú sa po nemocniciach, prespávajú po kanalizáciách, narážame na nich na lavičkách v parkoch, v podchodoch, v podzemí obchodných domov, najčastejšie však pri kontajneroch, v ktorých ustavične niečo hľadajú a vyberajú do svojich igelitiek. 

Sú špinaví a zarastení, sú však slobodní a častokrát aj zmierení so svojím životom. Tak, ako tuláci, o ktorých písaval Maxim Gorkij vo svojich románoch a poviedkach. S úplnou ľahkosťou, z ničoho nič opustia miesto svojho momentálneho „bydliska“ a zakorenia na chvíľu o desiatky až stovky kilometrov na inom mieste, na inej stanici, alebo pri inom kontajneri. Sú to „deti revolúcie“ a každému sú na obtiaž, každý by sa ich najradšej zbavil.

„Domovské právo“ pre bezdomovcov

Komu je to príjemné, ak si dáte v Bratislave na Miletičovej klobásu, alebo v Prahe na nádraží „buřt“ a vidíte, ako vás pozorujú hladné oči človeka bez domova a ako ten človek s napätím očakáva, že všetko nedojete, nedopijete alebo nedofajčíte. Spomenul som Prahu aj preto, lebo počet našich bezdomovcov pravdepodobne o niečo narastie. Tam na magistráte sa už celkom vážne rozhoduje o tom, že, Praha bude trpieť na svojom teritóriu už iba vlastných bezdomovcov. Znamená to, že tých mimopražských, teda aj slovenských ľudí bez domova budú vracať do vlastných regiónov a teda aj vlastných krajín. Navrhol to  námestník primátora, poslanec za ODS Ivan Kabický a argumentuje hlavne tým, že v tridsiatych rokoch minulého storočia sme tu už mali tzv. domovské právo. Je to dosť presvedčivý argument, pretože podľa pánov z ODS, pokiaľ viem, nemôže byť nič zlého na tom, čo tu bolo za čias Masaryka.

O zavedení „domovského práva“ budú potom musieť pouvažovať napr. aj na magistráte v Trnave, pretože ako píše Nota Bene, tu zasa zaznamenali väčší počet bezdomovcov z Čiech. O kriminálnikoch, zlodejoch, násilníkoch, prostitútoch a prostitútkach sa až tak nehovorí, pretože títo sa o seba vedia postarať a majú aj strechu nad hlavou.

Smutno je človeku na duši pri pohľade na „deti revolúcie“, ku ktorým sa ich matka „revolúcia“ zachovala tak nezodpovedne. Zrodila a opustila ich, tak ako rodia a opúšťajú deti krkavčie matky. A pritom aj títo ľudia v 89. s nadšením štrngali kľúčmi a mrzli na námestiach. Uverili, že: „Ak nám bude ťažko, pomôže nám Kňažko.“

Poslušné a dobré „deti revolúcie"

Máme však aj iné „deti revolúcie“, no k tým už bola ich matka oveľa štedrejšia. Dostatočne štedrá k ním bola aj dosluhujúca vláda Ivety Radičovej. Neviem, podľa akých kritérií hodnotili ministri tejto vlády „zásluhovosť“ svojich pracovníkov, no určite nie podľa toho, koľko je u nás nezamestnaných, koľko máme ľudí bez domova... Ak by mali vo svojich kritériách aj takéto celkom prirodzené ukazovatele, určite by nemohli na vianočných a novoročných odmenách vyplatiť pre tzv. svoje „piliere“ až 28 miliónov eur. A to ešte nikto nespočítal, aké odmeny si poodnášali starostliví oteckovia a mamičky z radov nominantov, ktorí sa pousádzali v tých najlukratívnejších korytách v tomto štáte.

Prípad Gorila iba potvrdzuje to, čo  ľudia dávno tušili a čo už vlastne aj svätý Augustín povedal - za každým miliónom je hriech alebo zločin. Je to o ľuďoch, ktorí nikdy nebudú mať dosť, pretože im priam diabol našeptáva do uší... Ešte, ešte... aby si mal viac ako tí ostatní... Už teraz je to zaujímavé čítanie, hotový „besceler“, v ktorom sa pohybujú opičky, opice i gorile. Dokonca už i Gorily so striebornými chrbtami...

O živote na ulici z prvej ruky

O svojich skúsenostiach zo života s „deťmi revolúcie“ sa prekvapujúco rozpísal Peter Sorák vo svojej práve vychádzajúcej knihe Pouličný diviak. Kniha vychádza prostredníctvom Trio Publishing, je o bezdomovcoch a jej garantom je známy slovenský spisovateľ Daniel Hevier. Zrodil sa nový Maxim Gorkij, ktorý sa stal uznávaným klasikom aj preto, že dokázal zaujímavo a presvedčivo písať o ľuďoch bez domova?

Peter Sorák, strávil na ulici ako bezdomovec desať rokov. Najčastejšie sa pohyboval po uliciach starého mesta v Bratislave, kde ponúkal okolo idúcim Nota Bene. Teraz napísal knihu o bezdomovcoch, ku ktorým sa ich matka „revolúcia" zachovala ako veľmi zlý rodič. Oveľa horšie, ako k tým, ktorých mená zatiaľ iba figurujú v spise Gorila. Už teraz však s mimoriadne veľkým ohlasom vo verejnosti.

Na snímke: Graffiti v podchode na Trnavskom mýte v Bratislave.
Foto: Emil Polák

Blog

Založte si blog.

Všetky blogy | Autori

Všimli sme si