Záhadný príbeh spiacich agentov

V piatok 9. júla na poludnie sa svet dozvedel prekvapujúcu správu: Rusko a USA si na viedenskom letisku vymenili dohromady štrnástich agentov. Bola to najväčšia výmena špiónov od skončenia studenej vojny. Navyše, predtým ani raz neubehol taký krátky čas medzi ich odhalením a omilostením.
Počet zobrazení: 4069
29-010-26_27-ilustracna foto-SITA AP Photo Elizabeth Williams-m.jpg

V piatok 9. júla na poludnie sa svet dozvedel prekvapujúcu správu: Rusko a USA si na viedenskom letisku vymenili dohromady štrnástich agentov. Bola to najväčšia výmena špiónov od skončenia studenej vojny. Navyše, predtým ani raz neubehol taký krátky čas medzi ich odhalením a omilostením.

Začalo sa to 27. júna, keď agenti FBI pozatýkali v piatich mestách na východnom pobreží USA desať osôb a obvinili ich z ilegálnej činnosti v prospech zahraničnej vlády a prania špinavých peňazí. Nemožno si nevšimnúť načasovanie celej akcie, ktorému šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov dal prívlastok „elegantné“. Stalo sa tak totiž dva dni po tom, čo prezident Barack Obama hostil vo Washingtone ruského kolegu Dmitrija Medvedeva a svet práve v tom čase vysoko hodnotil výsledky ich „hamburgerového“ samitu. Analytici dali oba tieto fakty do súvislosti a dospeli k názoru, že v Spojených štátoch amerických existujú vplyvné skupiny, ktoré sú presvedčené, že Obama zašiel v zbližovaní s Moskvou priďaleko. Odhalenie veľkej skupiny ruských agentov malo dať vrcholnej schôdzke prezidentov príchuť trpkosti, po ktorej (počas dlhého súdneho procesu) bude nasledovať dôkladná mediálna príprava obyvateľov na aktivity republikánov v jeseni, keď Senát USA má schvaľovať novú dohodu START o obmedzení strategických jadrových zbraní, podpísanú s Ruskom.

Konali bez súhlasu vlády

Vedenie FBI sa v úsilí stihnúť „elegantný“ termín očividne ponáhľalo. Lenže napriek mimoriadnej snahe nedokázalo zozbierať fakty, ktoré by umožnili zatknuté osoby obviniť zo špionáže, čo by im vyslúžilo dlhodobý pobyt vo väzení a možno aj trest smrti. Namiesto toho sa obvinenie obmedzilo na konštatovanie, že „konali ako agenti zahraničnej vlády, menovite Ruskej federácie, bez toho, aby mali na to súhlas Ministerstva spravodlivosti USA“. Niektorým pripísali na vrub navyše aj pranie špinavých peňazí. Forma obvinenia vyznieva pre Európana síce čudne, ale súvisí s príslušným americkým zákonom. Ten veľmi striktne definuje špionáž ako „poskytovanie alebo pokus o poskytovanie zahraničnej vláde akýchkoľvek dokumentov... alebo informácií, ktoré sa týkajú národnej obrany s úmyslom poškodiť Spojené štáty alebo poskytnúť tým výhodu cudzej krajine“. Pri takto prísne definovanom pojme „špionáž“ s ňou možno sotva spájať aktivity obvinených. Preto ešte väčšie prekvapenie nastalo, keď vyšlo najavo, aké informácie poskytovali zatknutí ruskej rozviedke. Boli to skôr rozličné politické klebety a bežne dostupné fakty, ktoré si jeden dobrý analytik s výkonným počítačom a správne nastaveným programom dokáže nahromadiť z internetu a v oveľa kratšom čase. Preto sa začalo uvažovať o tom, že nešlo o špiónov, ale skôr o „spiacich agentov“, ktorí mali „splynúť s davom“, etablovať sa v krajine ako bežní Američania a postupne si upevňovať pozície a kontakty. Tomu zodpovedalo aj obvinenie sformulované na naše pomery čudne, lebo im dávalo za vinu, že nemali na svoju činnosť povolenie od príslušného ministerstva. Zákon zvaný Foreign Agents Registration Act totiž požaduje, aby agent (lobista) zastupujúci záujmy cudzej mocnosti bol registrovaný na Ministerstve spravodlivosti USA. Z nedávnej histórie poznáme kuriózny prípad brata prezidenta Jimmyho Cartera v rokoch 1977 až 1981. Billymu hrozilo obvinenie, že prijal od líbyjskej vlády 220-tisíc dolárov. Mal za to u svojho brata orodovať za zlepšenie vzťahov s Muamarom Kaddáfím. Aféra známa ako Billygate sa vyriešila veľmi jednoducho. Prezidentov brat sa ihneď zaregistroval ako zahraničný agent Líbye a všetko bolo v poriadku.

Čudné správanie „špiónov“

Tých, čo v Rusku pripravovali skupinu agentov na pôsobenie v USA a vymýšľali im novú identitu, sotva možno obviniť, že nepoznajú americké zákony a reálie. O to väčšou záhadou je, že skupina sa vôbec nesprávala ani ako „spiaci agenti“. Väčšina z nich sa prisťahovala do USA už na začiatku 90. rokov. Traja z nich pôsobili naďalej pod vlastnými menami, hovorili aj v spoločnosti po rusky a ostatní so zmenenou identitou síce používali angličtinu, ale mali očividne silný ruský prízvuk. Navyše, mnohí z nich sa netajili svojimi ľavicovými názormi, ktoré museli v časoch, keď bol prezidentom George W. Bush, niektorých Američanov doslova iritovať. Napríklad profesor politológie Juan Lazaro (vyšlo najavo, že sa v skutočnosti volal Michail Vasenkov) vo svojich prednáškach ostro kritizoval zahraničnú politiku Washingtonu v Afganistane a vychvaľoval školstvo a systém zdravotníctva na Kube. Jeho manželka, peruánska novinárka Vicky Pelaezová sa tiež netajila pozitívnymi názormi na Kubu a Venezuelu. „Spiaci agenti“ sa predsa v snahe splynúť s davom, ostať dlho v utajení a získať novú identitu správajú celkom inak. Navyše, neudržiavajú kontakty s ústredím v Moskve alebo s inými agentmi. Najmä keď informácie, ktoré sa od nich požadovali alebo ktoré poskytovali, nemali žiadnu spravodajskú hodnotu. Napríklad, pred Obamovou vlaňajšou návštevou Moskvy mali zistiť, aké sú prezidentove názory na Rusko.

Bezradná FBI

Vyzerá to tak, že zo skupiny ruských občanov, ktorí sa tvárili ako „spiaci agenti“, bola nervózna aj samotná FBI. Sledovala ich vyše desať rokov. Musela na to vynaložiť veľa energie a prostriedkov, lebo na nich nasadila agentov aj počas ich ciest po svete. To muselo zamestnať na celé desaťročie osobitnú skupinu v počte niekoľko desiatok ľudí. A FBI stále nemala v rukách nič, s čím by mohla vyjsť na verejnosť. Nakoniec sa rozhodli, že ich prinútila urobiť aspoň nejaký priestupok, ktorý by dodal obvineniu dôležitosť. Ako obeť si vybrala 28-ročnú Annu Chapmanovú. V roku 2001 (vtedy ešte ako Kuščenková) sa táto červenovláska so zelenými očami zoznámila v Londýne so psychológom Alexom Chapmanom. O pol roka neskôr sa zosobášili v Moskve, no v roku 2006 sa rozviedli. Odvtedy žila v New Yorku a stala sa úspešnou podnikateľkou v oblasti nehnuteľností. V sobotu 26. júna kontaktoval Chapmanovú agent-provokatér. Predstavil sa jej ako pracovník ruského konzulátu a požiadal ju, aby inej osobe odovzdala na dohovorené heslo falošný pas. FBI zrejme predpokladala, že ju potom prichytí pri čine, a tým bude mať v rukách nielen ju, ale aj falošný pas ako usvedčujúci dôkaz a zároveň dobrý argument na zatknutie celej skupiny. Lenže Chapmanová napriek svojej mladosti zacítila, že niečo nie je v poriadku. Kúpila si nový mobil, uviedla pritom falošné meno a robiac si napriek vážnej situácii žarty z FBI, ako adresu uviedla: Falošná ulica 99. Potom zavolala do Moskvy. Jej podozrenie sa potvrdilo, bola to pasca. Preto okamžite odovzdala falošný pas na polícii, čím prekazila plány FBI a prinútila ju urýchlene konať.

Záhady pretrvávajú

Keď nebolo možné skupinu zažalovať za špionáž, mali postačiť aj obvinenia z obídenia zákona o cudzích agentoch. Na vyvolanie želateľného efektu to ale nestačilo. Vlády vo Washingtone a v Moskve vyšli s takmer identickým vyhlásením, že tento prípad nebude prekážkou v ďalšom zlepšovaní vzťahov medzi USA a Ruskom. Navyše, v neobvykle krátkom čase obe krajiny dohodli výmenu zatknutých agentov v pomere 10:4. Doteraz nikdy americké úrady nepristúpili na výmenu, ak obvineného právoplatne neodsúdili a neodsedel si aspoň časť trestu. Tí, čo si sľubovali, že súdny proces so skupinou ruských špiónov zamestná americké médiá až do jesene, keď sa má v Senáte hlasovať o novej zmluve START, skončili s prázdnymi rukami. Najlepšie z toho vyšla nepochybne rusovláska Anna Chapmanová, ktorej stačili necelé dva týždne na to, aby sa z nej stala svetová mediálna hviezda. Niekedy pred zatknutím umiestnila na internete video so svojím vyznaním: „Nikdy predtým ma nič tak neinšpirovalo, ako množstvo a kvalita ľudí, ktorých som stretla v New Yorku. Je to najsilnejšia, najväčšia a najpevnejšia komunita, aká vôbec existuje.“ Pre toto vyznanie si ju Amerika obľúbila natoľko, že sa už deň po jej odlete do Moskvy objavilo v mienkotvorných novinách New York Times iné vyznanie, a to dokonca v ruštine i angličtine: „Dovidenia, Aňa, už nám chýbaš!“ Otázkou ostáva, prečo Rusko zvolilo takúto formu etablovania svojich agentov na americkej pôde, keď existuje mnoho oveľa ľahších a lacnejších ciest. Napríklad založiť niekoľko nadácií alebo mimovládnych organizácií (tak to v Rusku a vo východnej Európe urobili USA), ktoré by im dokázali poskytnúť oveľa cennejšie služby ako desať „spiacich agentov“. Iba že by ústredie v Moskve sledovalo svojím konaním nejaký iný cieľ. Napríklad odviesť pozornosť. Zamestnať na dlhé roky veľkú skupinu agentov FBI, dať im nádej, že bude z toho veľká špionážna aféra, aby nakoniec dospeli k záveru, že vlastne nevypátrali nič.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984