Úmysel resetovať vzťahy sa vydaril
Barack Obama pozval svojho hosťa Dmitrija Medvedeva na obed do ľudovej reštaurácie na predmestí Washingtonu, kde si objednali hamburger so syrom a jedny hranolčeky. Urobil tým taký posun v diplomatickom protokole, ako keby Ivan Gašparovič pozval iného prezidenta do bratislavskej vývarovne na svoju obľúbenú držkovú polievku.
Posun v diplomatickom protokole až k ľudovosti nie je jediný výsledok novej politiky medzi Spojenými štátmi americkými a Ruskou federáciou. Resetovanie vzťahov medzi niekdajšími rivalmi z čias studenej vojny, ktoré nástupom nového prezidenta v USA sledovalo cieľ vynulovať to, čo bolo a začať všetko od začiatku bez bremena minulosti, prinieslo za krátky čas veľa pozitív. Zatiaľ čo donedávna sa vzájomné vzťahy zameriavali najmä na otázky bezpečnosti a kontroly zbrojenia, v súčasnosti pokročili ďalej a zelenú dostáva ich ekonomický rozmer.
Kremíkové údolie v Skolkove
Za symbol nového prístupu možno považovať fakt, že Medvedev sa rozhodol začať svoju dvojdňovú návštevu USA v Kalifornii. Tam, v povestnom Kremíkovom údolí, sídlia početné firmy a ústavy zamerané na moderné technológie. Ruský prezident sa netajil snahou vybudovať podobné centrum v Skolkove neďaleko Moskvy. „V Rusku máme peniaze, v niektorých prípadoch veľmi veľa peňazí. Ale nemáme Silicon Valley,“ vyhlásil Medvedev pred študentmi tamojšej Sanfordskej univerzity. Jeho pobyt v tejto časti USA bol korunovaný úspechom, lebo John Chambers, šéf spoločnosti Cisco Systems vyhlásil, že jeho firma vloží v Rusku miliardu dolárov do rozvoja najmodernejších technológií a v spomenutom Skolkove vybuduje svoje druhé celosvetové centrum. Prezident Medvedev sa na túto investíciu pozerá optimisticky a vyslovil nádej, že „Rusko by sa malo počas najbližšej dekády stať krajinou, ktorej blahobyt budú zabezpečovať intelektuálne, nie prírodné zdroje“. Ak sa jeho vízie splnia, bol by to v rozvoji Ruska, ktoré je vo svete ešte stále vnímané predovšetkým ako nevyčerpateľný zdroj nerastných surovín pre Európu a niektoré ázijské krajiny, veľký skok. Jeho zaostávanie sa prejavuje aj úrovňou hospodárskych vzťahov so Spojenými štátmi americkými. Vlani dosiahla ich vzájomná obchodná výmena 24 miliárd dolárov. Oproti predchádzajúcemu roku to síce znamená určitý nárast, ale je to stále menej, ako napríklad obchodný obrat USA s Južnou Kóreou. Nehovoriac o Číne, s ktorou si vlani USA vymenili tovar v hodnote 366 miliárd dolárov.
Podpora vstupu do WTO
Výsledky Medvedevovej návštevy by mali tieto nedostatky odstrániť aspoň čiastočne. Obama prisľúbil, že USA podporia vstup Ruska do Svetovej obchodnej organizácie (WTO). To zreálňuje predpoklad, že po úsilí trvajúcom sedemnásť rokov by sa členstvo stalo realitou už v nasledujúcom roku. A to napriek tomu, že Rusko ešte stále zápasí s rozbujnenou korupciou a vláda zákona tam nemá také pevné korene, ako by to mnohí investori potrebovali. Medzi obdobím odmietania a súhlasom so vstupom do WTO sa toho v Rusku veľa nezmenilo, čo iba potvrdzuje, že členstvo je aj záležitosťou politiky, nie iba ekonomiky. Keďže nielen v ekonomike, ale ani v politike nič nie je zadarmo, Rusko tento Obamov prísľub podpory ocenilo rozhodnutím odstrániť colné bariéry na dovoz kurčiat, z čoho sa črtá pre americké firmy niekoľkomiliardový kšeft. Návštevu sprevádzalo aj viacero ústretových, ba až prekvapujúcich krokov Washingtonu. Krátko pred príchodom ruského predstaviteľa zaradili USA na zoznam teroristov čečenského militantného lídra Doku Umarova, ktorý chce vybudovať na juhu Ruska Kaukazský emirát. USA sľubujú, že zmrazia jeho majetok a budú sankcionovať firmy a fyzické osoby udržiavajúce s ním kontakt. To znamená výrazný posun v názore na čečenský problém, lebo mnohí politici v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu vnímajú niektorých čečenských militantov takmer ako bojovníkov za slobodu.
Spoločný protiraketový štít
Obe krajiny sa zároveň rozhodli rozšíriť spoluprácu spravodajských služieb a koordinovať boj proti terorizmu. Obama dokonca ponúkol Medvedevovi vybudovanie spoločného globálneho systému protiraketovej obrany, čím posúva európsku debatu o nevyhnutnosti obranného štítu plánovaného prezidentom Georgeom W. Bushom do úplne nových dimenzií. Zároveň sa zhodli na tom, že treba urýchliť ratifikáciu novej zmluvy START o obmedzení strategických jadrových zbraní, ktorú obaja prezidenti podpísali v apríli počas samitu v Prahe. Aby toto ich siedme stretnutie nevyzeralo ako medové týždne, patrí sa spomenúť aspoň jeden kontroverzný bod vzťahov, ktorý vyplával na povrch – Gruzínsko. Krátka vojna v auguste 2008 znamenala výrazné ochladenie vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom a na tento problém majú naďalej rozdielne názory. Medvedev na tlačovej konferencii zopakoval ruské stanovisko, že „konflikt iniciovalo Gruzínsko“ a kým v Tbilisi vládne prezident Michail Saakašvili, neexistuje nádej na normalizáciu vzťahov. Obama na to reagoval slovami, že s ruským partnerom mali „excelentnú diskusiu, ktorá by neprichádzala do úvahy pred sedemnástimi mesiacmi,“ keď sa vzájomné vzťahy „dostali na hádam najnižšiu úroveň od skončenia studenej vojny“. Z prezidentových slov možno usúdiť, že vtedajšie udalosti na Kaukaze sú síce kontroverznou, ale už okrajovou záležitosťou ich vzájomných vzťahov. Prevládli oveľa dôležitejšie a perspektívnejšie témy.
Pomoc pre Kirgizsko
Témou, ktorej význam zdôrazňovali obaja prezidenti, je nepochybne Kirgizsko a hrozba občianskej vojny v tejto krajine. V krajine ležiacej na strategickom mieste Strednej Ázie, kde sa križujú rozličné mocenské záujmy zvýraznené navyše ambíciami islamských fundamentalistov, ako aj trasami pašerákov drog. Obaja lídri sa dohodli na nevyhnutnosti humanitárnej pomoci Kirgizsku. Všetko nasvedčuje tomu, že sa v tomto konflikte nemienia vojensky angažovať. Zatiaľ. Veľká zhoda panovala aj v názoroch na Teherán. Ruský prezident predsa nemohol prísť do USA s úplne prázdnymi rukami. Rozhodnutie Moskvy podporiť nedávno v Bezpečnostnej rade OSN rezolúciu týkajúcu sa nových, prísnejších sankcií voči Iránu pre jeho jadrový program bolo načasované správne.
Autor je publicista
