Únik tajných dokumentov z Pentagonu

Americký server The Daily Beast napísal, že velenie americkej armády intenzívne pátra po Austrálčanovi Julianovi Assangovi, ktorý v apríli zverejnil video, ako americkí vojaci zabíjajú irackých civilistov. Julian Assange sa na svojom serveri WikiLeaks zameriava práve na takéto utajované videá a dokumenty odhaľujúce porušovanie práv. Intenzita, s akou Pentagon pátra po tomto mužovi, ktorý sa ustavične sťahuje z jednej krajiny do druhej, vyplýva z obavy, že má údajne k dispozícii až 260-tisíc stránok tajných dokumentov pozostávajúcich z diplomatických telegramov a zo spravodajských hodnotení vlád na Strednom východe. Škandál sa prevalil na verejnosť, keď zatkli pracovníka rozviedky, vojaka Bradleyho Manninga. A ten sa priznal, že to bol on, kto poskytol serveru WikiLeaks spomínané video poskytujúce skutočný obraz o streľbe (presnejšie o poľovačke) na nevinných civilistov v Iraku. Manning sa dostal za mreže vinou svojej vystatovačnosti. Na internete prezradil, že video nie je jediné otrasné svedectvo o tom, čo sa deje v Iraku a Afganistane. Ako uviedol, „Hillary Clintonová a niekoľko tisíc diplomatov po celom svete dostanú infarkt, keď sa ráno zobudia a zistia, že celá schránka tajných dokumentov zahraničnej politiky je k dispozícii verejnosti“. Za povšimnutie stoja aj dôvody, ktoré viedli Manninga k rozhodnutiu riskovať väzenie. Ako pracovník vojenskej rozviedky sa dostal k informácii, že v Iraku zatkli pätnástich Iračanov za tlačenie „protivládnej“ literatúry. V skutočnosti to bola analýza o miere skorumpovanosti súčasnej vlády v Bagdade. Keď sa so svojím zistením obrátil na nadriadeného, ten mu poradil, aby držal hubu a postaral sa skôr o to, aby iracká polícia zatkla ešte viac podobných nepriateľov. Konflikt medzi mlčaním a svedomím riešil Manning po svojom. Vo februári dal zašifrované video k dispozícii pracovníkom WikiLeaksu, tým sa po dvoch mesiacoch podarilo prelomiť kód a výsledok potom odvysielali televízie po celom svete. Americké ministerstvo obrany je v zložitej situácii aj preto, lebo nie je jednoduché Assangea a jeho server vypátrať. Jeho sieť funguje v niekoľkých krajinách, ale má svoje základne najmä vo Švédsku, kde garantujú slobodu publikovania takýchto informácií, ako aj ochrana tých, čo ich zverejňujú. Predchádzajúci veľký únik tajných dokumentov Pentagonu bol v roku 1971, keď noviny New York Times začali uverejňovať materiály, ktoré im poskytol Daniel Ellsberg. Vtedy sa dokumenty týkali toho, ako USA vyprovokovali incident v Tonkinskom zálive, aby sa mohli zapojiť do vojny vo Vietname. Dvojstranu autorsky pripravil Leopold Moravčík