V Kórei hrozí konflikt
Vzťahy medzi oboma kórejskými štátmi sa po desaťročiach prímeria kombinovaného s občasnými príznakmi uvoľňovania dostali opäť bližšie k vojnovému konfliktu. Príčinou, ktorá eskalovala vzťahy v tomto jednom zo svetových ohnísk napätia, sa stal marcový incident v Žltom mori, keď sa po výbuchu potopila juhokórejská korveta a zahynulo pritom štyridsať námorníkov. Soul obviňuje z incidentu Pchjongjang, ale ten svoju zodpovednosť za potopenie plavidla popiera. Problém spočíva v tom, že Južná Kórea má na svojej strane aj výsledok vyšetrovania medzinárodnej komisie. Preto sa jej prezident I Mjong-bak rozhodol predložiť sťažnosť Bezpečnostnej rade OSN a zároveň oznámil viacero rozhodnutí, ktorými sa ruší i to málo spolupráce, ktoré existovalo medzi severom a juhom polostrova. Výnimku tvorí základná humanitárna pomoc pre deti a projekt v priemyselnom parku Käsong, na ktorom má Soul evidentne aj ekonomický záujem. Zo severu prišla pohotovo tvrdá odpoveď. Najvyšší predstaviteľ Kórejskej ľudovodemokratickej republiky Kim Čong-il vyhlásil pohotovosť miliónovej armády a zrušil zvyšok kontaktov s juhom. Znamená to, že sa zastavila aj pomoc Červeného kríža a že juhokórejskí pracovníci museli ihneď opustiť Käsong. Kimove slová boli ešte tvrdšie, ako tie, ktoré použil I Mjong-bak. „Nemáme zľutovanie ani trpezlivosť s takými maniakmi a pätolízačmi, zradcami a vojnovými štváčmi, akými je juhokórejská vláda na čele s prezidentom I Mjong-bakom,“ uvádza sa v Kimovom vyhlásení. Spojené štáty americké tlmočili podporu Soulu a obrátili sa aj na Rusko a Čínu, aby podobne odsúdili konanie KĽDR. Moskva neodpovedala ihneď, ale vyslala do Soulu svojich expertov s cieľom overiť na mieste príčinu výbuchu. Ani Peking nie je zatiaľ ochotný nekriticky akceptovať tvrdenie, že zodpovednosť nesie Pchjongjang. Bez otvorenej podpory Ruska a Číny nemá sťažnosť pred Bezpečnostnou radou OSN nádej na úspech. Z vyhlásenia Moskvy i Pekingu možno usúdiť, že cieľom ich opatrnosti môže byť v prvom rade úsilie zabrániť, aby mali na svojich hraniciach nový vojnový konflikt. Niektoré médiá pripúšťajú aj inú možnosť opatrnosti a poukazujú na tvrdošijnosť, s akou KĽDR odmieta svoj podiel na potopení korvety. Z histórie poznáme mnoho prípadov, keď sa umelo vyvolaný incident stal dôvodom na vojnu. Napokon, takto vznikla vojenská angažovanosť USA vo Vietname a rovnako vymyslená bola aj zámienka na nedávny konflikt v Iraku.
