Ako nám systém voľného trhu poplietol rozum

A prečo nedokáže vyriešiť klimatickú zmenu
Počet zobrazení: 2915

babka.jpgČasto sa zdá, akoby ekonomika bola nadovšetko a dokázala vyvolať obavy, keď sa jej tempo rastu spomalí. Takmer všetko má peňažnú hodnotu, od hektára dažďového pralesa až po hľadanie novej lásky. Trhové riešenia sú na prvom mieste.

Túto dominanciu ekonomických názorov v živote väčšiny ľudí spochybnil profesor fyziky Henrik Nordborg pôsobiaci na univerzite vo švajčiarskom Rapperswile.

Tvrdí, že systém voľného trhu sa stal autoritárskym režimom. Ako všetky autoritárske systémy ponúka iba jeden spôsob myslenia a odmieta kritiku. Od občanov vyžaduje súhlas a akceptovanie toho, čo sa im hovorí.

Má pravdu.

V autoritárskych režimoch sa deti učia nemať vlastné myslenie. Ak položia otázku, ktorou niečo spochybňujú, odpoveď je, „lebo to vravím ja“. Takto vychovávané deti postupne strácajú schopnosť objektívneho úsudku. Dospievajú k presvedčeniu, že tí, ktorí majú autoritu, vedia všetko lepšie. Učia sa byť poslušnými občanmi a podporujú tých, ktorí tvrdia, že sú silnými vodcami.

Aby taký režim prosperoval, musí ľudí presvedčiť, že na takmer všetky ich problémy dokáže poskytnúť jednoduché riešenia. Tieto riešenia nemusia vždy fungovať. Stačí, ak ľudia veria, že fungujú.

To znamená, že ľudia vychovaní v autoritárskych systémoch majú sklon k relatívne jednoduchému pohľadu na svet. Takmer všetko vidia čiernobielo, pretože odlišné názory sú odsudzované. Hľadajú jednoduché odpovede bez ohľadu na to, aké zložité sú otázky.

Znie vám to povedome?

Systém voľného trhu do tejto schémy perfektne zapadá. Ľudí povzbudzuje, aby ich pohľad na svet bol jednoduchý, aby ignorovali odtiene sivej. Volia teda Donalda Trumpa. Zvolia si Brexit. Republikán je dobrý. Európa je zlá. Amerika je dobrá. Čína a Rusko sú krajiny zla.
 

Klamstvá a polopravdy

Jadrom autoritárskeho systému je presadzovanie malej vlády a individuálnej slobody. Voľný trh je vykresľovaný ako riešenie takmer každého problému, kde je pre zlepšenie života všetko k dispozícii.

V systéme voľného trhu je hlavnou, neodolateľnou hnacou silou možnosť dosiahnuť zisk. To, že zisk končí vo vreckách mizivého počtu ľudí, sa zametá pod koberec. Ak niekto túto chybu spomenie, systém sa odvolá na „prekvapkávanie bohatstva“ od bohatých k chudobným (trickle-down efekt), aj keď je to mýtus.

Ľuďom sa hovorí, že voľný trh odstráni chudobu. Áno, miliardy ľudí žijú v chudobe. Ale náprava je jednoduchá – neoliberálny systém to dokáže. Je na to potrebná len sila voľného trhu a minimálna regulácia. To dá chudobným prácu. Firmy môžu viac zarobiť a všetci sa môžu posunúť vyššie.

Ľuďom sa hovorí, že k uľahčeniu ťažkej situácie chudobných dôjde samo, akoby mávnutím ruky. Pritom sa ignoruje skutočnosť, že systém skúša tento prístup už viac ako 75 rokov, no dve tretiny svetovej populácie stále žijú z menej ako 10 dolárov na deň.
 

Ako uvažuje ekonóm voľného trhu

Ľuďom sa tiež hovorí, že ekonomický rast je riešením sociálnej nerovnosti, hoci to nie je pravda. Systém voľného trhu v skutočnosti zväčšuje priepasť medzi bohatými a chudobnými, pretože bohatstvo prúdi k tým, ktorí majú peniaze na investovanie – k bohatým – a preč od chudobných. To je dôvod, prečo je teraz nerovnosť príjmov väčšia ako v roku 1820, pred nástupom masovej industrializácie (pozri publikácia OECD – anglicky).

Presne rovnakým spôsobom sa ľuďom hovorí, že hospodársky rast vytvára pracovné miesta. Väčšinou to nie je pravda, pretože hospodársky rast zvyčajne likviduje pracovné miesta. Rast pochádza zo zvyšovania produktivity, čo je často výsledkom toho, že spoločnosti znižujú počet zamestnancov ich nahradením strojmi.

Existuje oveľa viac lží a poloprávd hlboko v základoch systému voľného trhu, ktoré sa stali všeobecne akceptovanými: myšlienkami, že súkromný sektor je efektívnejší, že likvidáciou priemyslu a komunít sa tvorí niečo nové, že individuálna sloboda je cestou ku kolektívnej slobode.

A aby toho nebolo málo – máme tu aj zmenu klímy.
 

Klimatická zmena mení všetko

Voľnotrhová rétorika sústavne podceňuje rozsah a naliehavosť tohto existenčného problému. Je to pochopiteľné, pretože zmena klímy je najväčšou hrozbou pre neoliberálny systém. Ľuďom sa teda hovorí, že voľný trh tento problém vyrieši.

Startupové dotácie budú prúdiť smerom k novým príležitostiam v oblasti obnoviteľnej energie, zachytávania uhlíka a elektromobilov. Ľudia budú mať šancu zachrániť svet zmenou toho, čo kupujú. Poľnohospodári si uvedomia potenciál zárobkov vo výsadbe stromov a pestovaní ekologických plodín. Inovátori, ktorých priláka šanca na zisk, čoskoro vyvinú úžasné nové technológie na zníženie emisií. Vďaka voľnému trhu sa ľudia môžu klimatickej kríze vyhnúť a zároveň dosiahnuť zisk a podporiť rast.

poziar-povoden.jpg
Neoliberalizmus zatiaľ dokázal len toto.

Takéto prezentovanie riešení úplne ignoruje skutočnosť, že je to práve systém voľného trhu, ktorý spôsobil globálne otepľovanie. Väčšia produkcia vyžaduje viac energie. Keďže viac ako 80 % pochádza zo spaľovania fosílnych palív, snaha o ekonomický rast vytvára plyny, ktoré narúšajú rovnováhu atmosféry.

Ekonomický rast = rýchlejšia zmena klímy

Navyše, a to aj napriek tomu, čo sa ľuďom hovorí, ľudstvo sa nemôže tak skoro zbaviť svojej závislosti od fosílnych palív, pretože alternatívy jednoducho nie sú dostatočne spoľahlivé alebo ziskové. Dokonca sa k tomu ani nepribližujú.

Elektromobily, gigantické veterné farmy, spoplatňovanie emisií CO2 a solárne panely nemali žiadny výrazný vplyv na rýchlosť otepľovania, napriek vynaloženým miliardám, a určite nebudú mať žiadny zmysluplný účinok v nasledujúcich desiatich rokoch. To je však problém, pretože len toľko času máme, aby sa zabránilo katastrofe.

Keďže rýchly prechod od fosílnych k iným zdrojom energie nie je možný, jediný spôsob, ako spomaliť rýchlosť zmeny klímy, je znížiť množstvo uhlia, ropy a plynu, ktoré sa spáli. To znamená znížiť hospodársku produkciu. Aby ľudstvo malo šancu na prežitie aspoň 50 : 50, emisie musia klesať o 8 % ročne. To znamená, že do roku 2030 musí byť hospodárska produkcia menšia o 60 %.

Už vidím, ako ľudia krútia hlavami – to nemôže byť pravda. Krútia hlavami, lebo nerozmýšľajú.
 

Návnady na rozptýlenie vašej pozornosti

zlate-tela.jpgĽudí tiež rozptyľujú nezmyselné ciele, ako je dosiahnutie nulových emisií do roku 2050 alebo falošné riešenia, ktoré sľubujú, že problém vyriešia so ziskom.

Samozrejme, na kríze sa dá zarobiť. Trhové riešenia si však môžu poradiť len s nepatrnou časťou problému.

Smutnou pravdou totiž je, že väčšina z toho, čo je potrebné urobiť – ak máme zabrániť katastrofe – neprinesie vôbec žiadny zisk. Nedá sa zarobiť na tom, že fosílne palivá necháme v zemi. Nedá sa zarobiť na odstavení cementárskeho priemyslu alebo na ukončení odlesňovania. Nedá sa zarobiť na zákaze dusíkatých hnojív, ani na verejnej doprave zadarmo, aby sa obmedzilo používanie osobných áut.

So zrýchľovaním vplyvu zmeny klímy budú príležitosti na zarábanie peňazí v skutočnosti miznúť. Z poľnohospodárskej pôdy, ktorá nemá vodu, nevyžmýkate žiaden zisk. Nedá sa zarobiť na miliónoch ľudí, ak sú bez domova a hladujú. Nedá sa tvoriť zisk, ak máte pestovať plodiny bez opeľovačov alebo musíte bojovať proti nekonečným požiarom. Nedá sa zarobiť na vysídlení južnej Floridy, gréckych ostrovov alebo častí Kalifornie, keď tam nebude možné žiť.

Spomalenie tempa klimatickej zmeny = odpisy a výdavky
Spomalenie tempa klimatickej zmeny ≠ zisk

S profesorom Nordborgom sme premýšľali, či by to všetko mohol zmeniť Covid-19 a krátku chvíľu sme aj videli povzbudivé znamenia.

Za viac ako rok vírus ukázal, že je možné rýchlo znížiť objem škodlivých emisií a ľuďom platiť, aby zostali doma. Dokonca sa zdalo, že ľudia začali spochybňovať systém, že pochopili, že existuje aj lepšia alternatíva. Bola tu šanca, že ľudia zistia, že sa dá žiť aj bez lopotenia 60 hodín týždenne a že sa môžu zbaviť reťazí konzumu.

Neoliberalizmus však rýchlo zareagoval. Tlačil na ľudí, aby sa život vrátil do „normálu“, a to bez dlhej diskusie. Otvorte sa svetu. Znovu cestujte. Konzumná prestávka sa skončila. Nenechajte chuderku ekonomiku takto trpieť.

Ibaže to sa, samozrejme, zmení, lebo ľudia nemôžu pokračovať v čerpaní zdrojov Zeme tak, ako keby mali dve planéty. Systém voľného trhu nedokáže vyriešiť existenčné problémy, ktoré spôsobil, a ešte ich ďalej zhoršovať.
 

Existuje však východisko

utek-z-vazenia.jpgMáme dve možnosti.

Prvou je zmena koncepčným, uvedomelým spôsobom.

Čoskoro budú následky desaťročia trvajúcej deštrukcie životného prostredia neoliberalizmom úplne zrejmé takmer každému. Pribudne ľudí, ktorí už dnes vidia, že cisár voľného trhu je nahý.

To poskytne príležitosť na prechod k lepšiemu systému ľudského rozvoja, založenému na udržateľných základoch. Nie je ťažké si predstaviť lepšiu budúcnosť, kde ľudia budú menej pracovať, menej konzumovať a žiť vo väčšej harmónii. Nie je ťažké uveriť, že väčšina ľudí by bola takto šťastnejšia.

Dosiahnutie takejto transformácie však nebude jednoduché, pretože dopady zmeny klímy sa budú zhoršovať v dôsledku časových posunov v atmosférickom systéme. Malá, ale silná menšina pri moci bude zubami-nechtami proti akejkoľvek zmene. Je tiež ťažké si predstaviť, kto bude riadiť takúto zmenu, ak súčasní vodcovia si nedokážu priznať, že všetko, čomu doteraz verili, bolo nesprávne.

Druhá možnosť je horšia.

To preto, lebo babylonská veža voľného trhu sa jedného dňa zosype. Vtedy budú ľudia pri moci vymýšľať čoraz sofistikovanejšie spôsoby, ako odvrátiť pozornosť od toho, čo sa deje. Vinu za problémy budú hádzať na neznáme vírusy, storočné záplavy (aj keď k nim dochádza každých šesť mesiacov), narušenie dodávateľských reťazcov, radikálnosť farmárov, politických nepriateľov a Čínu či Rusko. Predefinujú, čo znamená trvalá udržateľnosť, povedia vám, že sezóna lesných požiarov je prirodzená a bezstarostne podporia riešenia geoinžinieringu. Ľudí vyzvú, aby sa prispôsobili a boli odolnejšími, aj keď to nie je možné.

„Zachovajte si vieru“ – budú tvrdiť ľuďom. „Voľný trh funguje dobre. Ľudia stále bohatnú. Neodmietajte neoliberalizmus.“

V nebi voľného trhu vám nie je dovolené myslieť si čokoľvek iné.


Chcete vedieť, ako sa vyhnúť kríze? Dozviete sa tu – Čo musí ľudstvo urobiť.pdf


Preklad – AR

Ilustrácie:
Bábka – Karolina Grabowska
Požiare/záplavy – AP News/CH Media
Zlaté teľa – Wikipédia
Útek z väzenia – Joern Moock

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984