Reklama

Almanach Devín v Moskve po druhý raz

Nestrácať, ale rozširovať ruský priestor
Počet zobrazení: 1861

Spoločnosť Ľudovíta Štúra v Moskve s podporou Slovenského inštitútu v Moskve a Literárneho informačného centra v Bratislave vydala už v poradí druhý almanach.

almanach_devin.jpgPublikácia sa na 230-tich stranách venuje rozličným oblastiam slovenskej literatúry a literárneho života z pera renomovaných slovenských autoriek a autorov ako aj ruských slovakistiek či slovakistov. Organizačnou dušou, ktorá na seba prevzala väčšiu časť starostlivosti o Spoločnosť Ľ. Štúra ako aj o vydávanie almanachu, je podľa slov riaditeľa Slovenského inštitútu Jána Šmihulu, kultúrneho radcu Veľvyslanectva SR v Ruskej federácii,  prof. Alla Germanovna Maškovová.

Almanach je ojedinelou publikáciou v jednom zo svetových jazykov po mnohých stránkach. Má desať častí, prvá sa venuje tvorbe Ľudovíta Štúra, druhá spomienkam súčasníkov na Ľ. Štúra, na čo organicky nadväzujú štúrovské výpovede dnešných autorov. Medzi nimi sa skvie preklad eseje autorky Maliti Fraňovej, ktorá je zároveň dômyselným sprievodcom po Bratislave Ľudovíta Štúra pre všetkých, nielen ruských, záujemcov. Do ruštiny sú vďaka almanachu preložené aj texty poetky a esejistky Dany Podrackej ako aj dramatický text Jany Juráňovej.

Úplný prehľad prekladov
 

Cenná je časť o slovensko-ruských kultúrnych vzťahoch, obsahuje o. i. nielen príspevok o dejinách rusko-slovenských literárnych vzťahov, ale aj bibliografiu slovenskej literatúry preloženej do ruštiny. Aj slovenský čitateľ sa so záujmom môže zoznámiť s textami výpovedí troch ruských slovakistov o Puškinovi na Slovensku a o Puškinovi v Brodzanoch doplnených o preklady slovenských básnikov o Puškinovi. A ako vieme, Puškin v mnohom otvára dvere vo vzájomných vzťahoch a poznaní.

Cenná je rozsiahla stať, ktorá musela byť krátená, o románskej architektúre na Slovensku sprevádzaná o. i. fotografiami dnes už chýrneho kostola v Kopčanoch, čo vyvoláva otázku: nemáme na to zdroje umožniť toľkej snahe ruských slovakistov publikovať almanach v typograficky náročnejšej podobe?

Dve časti almanachu – Predstavujeme a Spomíname – sú venované hviezdnej zostave slovenskej literatúry. Prvý Pavlovi Vilikovskému, druhá Ladislavovi Nádaši Jége (150. výročie),  Ivanovi Kraskovi (140 výročie), storočnici Rudolfa Fábryho, osemdesiatemu výročiu narodenia Vincenta Šikulu a dvadsiatemu výročiu úmrtia Vladimíra Mináča. To zároveň prezrádza, kedy bola sila ruskej slovakistiky na vrchole, kedy boli doby, ako to uvádza prekladateľstva a osobná priateľka viacerých slovenských autorov Nina Šulgina, časy, keď slovenská próza vychádzala v stotisícových nákladoch.

Prvý  Štúr bol v Moskve
 

almanach_devin_2_prva_strana_sturovej_prace_prveho_vydania.jpgOsobitnú časť Kronika zasväcuje almanach dvestoročnici Ľudovíta Štúra. Alamach sa totiž vrátil k ukážke prekladu známeho slavistu Vladimíra Lamanského a na pokračovanie publikuje ukážky zo Štúrovho diela Slovanstvo a svet budúcnosti. Faximile prvej stránky tejto knihy pripomína že vôbec prvý preklad z nemeckého rukopisu vyšiel tlačou Univerzitnej typografie na Strastnom bulvári v Moskve v roku 1867, kým na Slovensku vyšiel po prvý raz v roku 1993 a druhé vydanie v roku 2014. Prvý list ruskej knihy z roku 1867 má okrem názvu Slovanstvo a svet budúcnosti aj podtitul Posolstvo Slovanom z brehu Dunaja od Ľudovíta Štúra, preklad z nevydaného nemeckého rukopisu s poznámkami Vladimíra Lamanského.

Okrem pripomienky vzrušujúceho príbehu Štúrovho rukopisu nás prof. Maškovová informuje o nových vydaniach, o. i. o vyše sedemstostranovej Antológii súčasnej slovenskej drámy – je to vôbec prvé takéto predstavenie slovenských divadelných textov v ruštine. Na zostavení sa okrem prof. Maškovovej podieľala Dr. D. Podmaková a uvedením diel prispela L. Širokovaja. Antológia obsahuje 15 drám, zväčša už na Slovensku uvedených a začína sa, samozrejme, aj v ruskom prostredí chýrnou drámou O. Záhradníka, sú tam diela S. Štepku, K. Horáka, O. Šulaja či drámy založené na prozaických textoch R. Svobodu, L. Balleka či V. Šikulu.

Hold nadrealistom
 

Po jedenástich rokoch štúdia vyšla aj monografia N. Švedovej Čarovné iskry slovenského nadrealizmu. Je to prelomová práca, pretože nielen západní, ale ani ruskí literárni vedci zaoberajúci sa modernizmom západnej kultúry nemali poňatia o tomto plne sformovanom avantgardnom umení v slovenskej kultúry, o nadrealizme, možno aj preto, lebo rozkvet jediného plne sa sformovavšieho umeleckého smeru v slovenskej kultúre, nadrealizmu, pripadá na roky druhej svetovej vojny. O. i. vyšli aj Dejiny slovenskej literatúry od počiatkov do roku 1918 prof. Maškovovej (2015). Holdom slovenskej literatúre ako aj celoživotnému vzácneho celoživotného slovakistu dielu J. Bogdanova (1932 – 2010) je vydanie jeho Čŕt o dejinách slovenskej literatúry XX. storočia (Ruská akadémia vied v 2013).

Obsah almanachu svedčí o širokom záujme, veľkej znalosti a profesionalizme ruských slovakistov, o ich všestrannú podporu si zasluhujúcom záujme o Slovensko, jeho kultúru a literatúru osobitne.

Priemer: 4.6 (19 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Najčítanejšie

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama