Anton Blaha: Manderla a Modrý Maurícius

Počet zobrazení: 3935

Naliehavé, až trýznivé pocity v čitateľovi vyvoláva nová kniha Antona Blahu Manderla a Modrý Maurícius (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2015), rovnako tak naliehavé, no aj nezodpovedané otázky o povahe justície, o pravde, práve a spravodlivosti, o povahe zákonov všeobecne, no aj o osobných, ľudských vlastnostiach právnikov a tých, ktorí spravodlivosť vykladajú a vykonávajú. Pomery v justícii, právo a poriadok, stav súdnictva – to sú akútne, aktívne, až rádioaktívne témy, prinajmenšom také aktuálne, ako sú zdravotníctvo či školstvo, alebo otázka imigrácie. Je to pochopiteľné: veď sa bytostne týkajú našich životov, určujú kvalitu spoločnosti a svojím spôsobom určujú zmysel nášho bytia. Diskutujeme, neraz až vášnivo a emotívne, aká je etika sudcov, prokurátorov, advokátov, ako sa mohlo stať, že sa spoločnosť rozdvojuje v akejsi názorovej schizofrénii a civilizačné hodnoty sa nám odcudzujú ako v kafkovských príbehoch. Preto je pochopiteľné, že sa o týchto témach diskutuje, ľudia sa snažia pomenovať problémy a potom z nich hľadať východiská, teda najprv určiť diagnózu a potom naordinovať terapiu. A preto je tiež pochopiteľné, že každý príspevok na tému justícia – aj vo forme knižnej publikácie – je prijímaný so zvedavosťou a rešpektom, priam až dychtivou nádejou, že poodhalí ťažký záves do zákulisia justičného súkolesia. Takou knihou je, nepochybne, kniha Antona Blahu Manderla a Modrý Maurícius.    

manderla_a_modry_mauricius.jpgNajprv niekoľko slov o autorovi: Anton Blaha takmer celý svoj aktívny život pôsobil ako advokát, ako riadiaci pracovník vo vysokých funkciách, bol predsedom Slovenskej advokátskej komory a stále je činným v advokátskej agentúre. Pre čitateľov je však zaujímavá najmä informácia, že Anton Blaha bol a je – spisovateľ. Je autorom kníh Osobnosti Kysúc (2004), Pyžamová revolúcia (2007), Nepíš to, otec (2009), Rád sa pýtam, rád počúvam (2013) a Manderla a Modrý Maurícius (2015). Za týmito strohými bibliografickými informáciami sú však bohaté životné skúsenosti, množstvo zážitkov, osobných a osudových rozhodnutí, ktoré formovali charakter a osobnosť Antona Blahu. Jeho politické a ľudské postoje či vážne, závažné i menej dôležité súdne kauzy, to všetko je obraz schopného, priam výnimočného právnika. To je však len jeden, aj keď dôležitý aspekt tejto mnohorozmernej osobnosti. Napokon, aj v našej justícii máme pomerne veľa poctivých, kvalitných a morálne nespochybniteľných právnikov, no Anton Blaha je obdarený čímsi navyše: je to jeho schopnosť písať, tvoriť, zovšeobecňovať svoje skúsenosti a tým nám tu nechávať svedectvo o našej zložitej a rozporuplnej dobe, najmä však o našej zložitej a rozporuplnej justícii.

Vďaka tejto jeho schopnosti sa čitateľom dostalo do rúk niekoľko zaujímavých publikácií, ktoré na veľmi vysokej literárnej úrovni sprostredkúvajú udalosti našej súčasnej, nedávnej i skoršej minulosti. Hovoríme najmä o literatúre faktu, ktorá je však ozvláštnená viacerými beletristickými postupmi a prvkami krásnej literatúry. Inými slovami, Anton Blaha nezaprie v sebe prozaika, priam utajeného básnika, hoci to vzhľadom na témy, o ktorých píše, znie možno nadnesene. Stačí sa však začítať do jeho textov a vnímavý čitateľ mi zaiste dá za pravdu.

Kniha Manderla a Modrý Maurícius obsahuje súdne prípady, súdne spory, ktoré riešil Anton Blaha ako advokát. Pri každom prípade, ako sám autor zdôrazňuje, „výhrou je pocit, že niekomu pomôže, niečo napraví, zlepší.“ Aj z toho citátu je zrejmé, že advokátovi nešlo len o právnické víťazstvá a s tým spojenú prestíž a finančné ocenenie, ale predovšetkým o etický aspekt prípadu, v ktorom sa angažoval. Čitateľ sa tak stáva sprostredkovaným svedkom, ba až aktérom súdnych sporov a udalostí, ktoré vzrušovali spoločnosť ešte za čias socializmu a iné sa odohrávali v nedávnej minulosti.

V súdnom spore Spravodlivosť za štyridsaťtisíc opisuje Anton Blaha smutný príbeh gynekológa, ktorý pre údajné zanedbanie zdravotnej starostlivosti zapríčinil smrť rodičky. Ak chcel advokát svojho klienta gynekológa zastupovať, musel sa pohrúžiť do vysoko odbornej problematiky, podučiť sa čo-to o tom, aká je predpríprava a príprava na rodenie, ako prebieha samotný proces zrodu dieťaťa, čo je nevyhnutné urobiť pred pôrodom a po pôrode. Chcem tým ilustrovať, že advokát musí toho poznať veľmi veľa, nielen paragrafy, zákony, znalecké posudky a ich výklad, ale aj odbornú problematiku. Nebudem prezrádzať, ako sa prípad skončil, chcem však podotknúť, že autor si nevšíma len právne aspekty, ale aj medziľudské vzťahy, všíma si, ako tento proces nemilosrdne zasiahol do života bezúhonného človeka.

Aké sú spletité a takmer neriešiteľné právne majetkové spory, nám priblíži prípad, podľa ktorého je pomenovaná celá kniha: Manderla a Modrý Maurícius. Už titulok nám nahovára, že pôjde o reštitučný spor dedičov o prvú výškovú budovu v Československu, legendárny manderlák v Bratislave. Aj v tomto prípade sa musel advokát Blaha zoznámiť so spletitými okolnosťami, musel si naštudovať – takpovediac – dejiny rodiny Manderlovcov a Wollnerovcov, súčasne aj s projektom a realizáciou tohto výškového domu. Iný rozmer má prípad uneseného malého Ľuboška začiatkom šesťdesiatych rokov, ktorý rozjatril verejnú mienku a rozčeril zdanlivo pokojné, mútne vody socialistickej bezpečnostnej situácie. Ukázalo sa, že vo vnútri spoločnosti sú protirečivé prúdy nespokojnosti, že frustrácia niektorých ľudí vyústi do zločinu, ktorý je nepochopiteľný a determinovaný duševnými poruchami.

V takejto tónine zaznieva aj dramatický príbeh Atentát na ministra. Autor s talentom psychológa či priam psychiatra sleduje osud jednoduchého montéra, ktorého vyciciavajú byrokratickí upíri, až ho privedú k zúfalému činu: svoju spravodlivosť si chce vynútiť atentátom na ministra, pričom sám zahynie. Aj tento prípad otriasol spoločenským vedomím, menej však svedomím.

Aké dlhé tiene vrhajú hriechy minulosti a aká fatálne sú dôsledky pôsobenia Štátnej bezpečnosti, rozpráva Anton Blaha v prípade Ako som sa stal Eštebákom. Tak ako v Kafkovom Procese sa hlavný hrdina či skôr hlavný podozrivý volá Jozef K. a neoprávnene sa dostane na zoznam ŠtB. Ako sa brániť, ako sa očistiť, ako sa opäť vrátiť do plnohodnotného občianskeho života? Chobotnica s menom Štátna bezpečnosť však nebola  jediným dedičstvom predošlého systému, pretože do nových pomerov sme si preniesli staré neduhy. V inom spoločenskom kontexte, ale s rovnakými pohnútkami vznikali nové štruktúry, ktoré sa dostávali do sporu so zákonom. K tým právnym sporom, na ktoré sme neboli z minulosti zvyknutí, patria aj reštitúcie – ako tomu bolo v prípade Manderlu – no aj reštitúcie iného charakteru. Anton Blaha s hlbokou znalosťou veci opisuje katastrálny spor obce Štrba a mestského útvaru Vysoké Tatry v prípade Tatranský Titris sa hnevá? Pri čítaní tohto sporu až dych vyráža neústupčivosť jednej i druhej strany, no aj množstvo materiálu a protirečivých dokumentov, ktoré musel advokát naštudovať, aby spor vyhral.

V poslednom prípade tejto knihy sa autor vybral po stopách dedičstva skvelého maliara Ladislava Mednyánszkeho, no tiež po stopách Mňačkovej novely z knihy Kde končia prašné cesty. Je to príbeh až detektívny, v ktorom sa autor advokát snaží dopátrať, komu patria vzácne Mednyánszkeho obrazy, ale aj kaštieľ v Strážskom. Prípad sa končí spravodlivým rozsudkom, na ktorom mal advokát zastupujúci Slovenskú národnú galériu zásadný podiel.

Na knižnom trhu, v slovenskej literatúre, chýbajú knihy tohto typu. Nepochybne, ona si nájde dôstojné miesto v knižniciach čitateľov ako autentické svedectvo o časoch, ktoré sme žili plní pochybností, ale aj nádejí.

(Príspevok odznel na prezentácii publikácie Antona Blahu Manderla a Modrý Maurícius)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984