Bratislavský Prajd je už tradičný

Počet zobrazení: 6729

01_hana_most_3.jpgNeznášam, keď sa musím rozhodovať medzi super akciami. Takými, že mám pocit – ak to vynechám, tak ma asi porazí. No a presne to sa mi stalo 21. septembra. Dúhový Prajd v Bratislave verzus tradičná Clementisova cesta do Tisovca (už ani nespomínam stretávku zo základnej školy). S dostatočným predstihom, keď bol termín podujatí známy, sa ma čoraz častejšie pýtali kamaráti, či prídem – na tú alebo onú akciu. A ja som sa dlho nevedela rozhodnúť. Napokon som si vybrala dúhový pochod.

11_hana_hviezdko1.jpgAko vyventilovať vlastné frustrácie?

Kto ma dobre nepozná, asi začne špekulovať, či nie som lesba, prípadne transka. Nebudem robiť drahoty, patrím k sexuálnej väčšine, teda k majorite. Navyše ako ľavičiarka považujem spolupatričnosť a solidaritu za principiálne hodnoty. To je dôvod, prečo ma vždy vyvádza z miery diskriminácia a nespravodlivé ústrky menšín. Akýchkoľvek.
12_hana_alegorickz.jpg
Nik si nevybral svoju sexuálnu orientáciu. Takí sme sa narodili. Rozdielni. Aj v tom spočíva pestrosť a bohatstvo nášho života. Aj to nás učí tolerancii a vzájomnej úcte. Posmešky okolia, šikanovanie, alebo nenávistné diskusie na internete. Prejavy ľudskej zloby a malosti. Chuť kopnúť si. Prípadne vyventilovať vlastné frustrácie a komplexy.

No a práve o tom je Prajd: LGBTI ľudia už nechcú hrať úlohu fackovacieho panáka, 13_hana_damz.jpg15_hana_dav.jpgani typ „tešme sa, že nás vôbec nechajú žiť“. Na Slovensku, tak ako všade, sa nájde kopa „dobrákov“, ktorí radi využijú každú príležitosť na to, aby znepríjemnili niekomu život. Pokým to budeme potichu tolerovať, tak nie sme oveľa lepší. Preto sú Prajdy potrebné, aby LGBTI komunita ukázala, že tu je a že chce a má právo žiť plnohodnotný, dôstojný život. No a my z majority máme možnosť postaviť sa spolu s nimi a povedať, že máme rovnaký názor.

14_hana_dav3.jpgAko sa štvrtý ročník Prajdu blížil, začali sme si vymieňať maily, nasledovali stretnutia. Ukázalo sa, že hlavní organizátori už odviedli kopu práce, ale ako obyčajne, roboty bolo stále vyše hlavy a vždy sa čosi nečakane skomplikovalo. Medzitým sa prípravy odohrávali aj v mediálnej rovine. Nespočetné diskusie, články, blogy, polemiky...

Kresťanská láska ako vyšitá

Popri vcelku normálnych debatách s rôznym obsadením vedených na viac či menej solídnej úrovni a prezentujúcich spektrum názorov na legislatívu a iné oblasti v súvislosti s LGBTI problematikou, začali sa čoraz častejšie prejavovať nenávistní extrémisti, paradoxne zaštiťujúci sa slovom božím.

Najviac v pomyselnom rebríčku zabodoval poslanec Štefan Kuffa (OĽaNO). Inak, 16_hana_dav7.jpgmala som svojím spôsobom rada tohto „týpka“, lebo neraz som sa na jeho vystúpeniach schuti zasmiala. Ale hoci som si už uňho zvykla nečudovať sa ničomu, tentoraz mi zmrzol úsmev na perách. Vyzývať na parlamentnej pôde hoci aj formou biblického citátu inak orientovaných občanov, aby si „uviazali kameň na krk a utopili sa“, tak to bola naozaj sila!

Krásna ukážka tolerancie a konštruktívneho prístupu v priamom prenose. 17_hana_most.jpgKresťanská láska ako vyšitá. No to nebolo jediné, čo mi zdvihlo adrenalín. To bolo chrapúnstvo, ale aspoň primitívne a priamočiare. Oveľa zákernejšia taktika sa objavila u tzv. prolajfistov. Omieľali stále dokola, že homosexualita a pedofília idú spolu ruka v ruke a sú vlastne rovnako nebezpečné, protikresťanské a zvrátené.

Táto stokrát opakovaná lož svedčí o bezcharakternosti a úbohosti jej autorov. Aj to nekonečné bububu o ohrozovaní tradičnej rodiny. 18_hana_euro.jpgTo by som chcela vedieť, ako nejaký gej alebo lesba prídu a rozložia dobre fungujúcu rodinu. Zvedú na zlé chodníčky doteraz príkladného rodiča? Alebo napriek riadnej výchove v klasickej rodine prídu a šmahom ruky urobia z heterosexuálneho dieťaťa „teplého“?
Nechápem. Neviem. Niekomu asi stačí vedomie, že existuje aj iný spôsob života ako jeho vlastný a už sa cíti ohrozený. A hneď by aj pre istotu siahol po preventívnom údere, lebo 19_hana_kuffa.jpgto je vraj najlepšia obrana. Aj v takejto neradostnej atmosfére teda prebiehali prípravy Dúhového Prajdu.

Stánkarka v pestrofarebnej parochni
 
Najlepší spôsob, ako sa brániť pochmúrnym myšlienkam a nenechať sa znechutiť, je zmysluplná aktivita. Je to fajn pocit, keď človek robí niečo, čomu verí.

Zišla sa super partia, známe tváre z predošlých ročníkov, 20_hana_laska.jpgskúsení harcovníci, ktorí už všeličo preskákali, aj noví aktivisti plní ilúzií a nadšenia. Postupne gradovala klasická organizačná horúčka – občas trochu zmätku, občas dobré nápady, sem-tam improvizácia.

Prihlásila som sa za dobrovoľníčku do stánku s dúhovými suvenírmi, v tom mám už prax z predošlých ročníkov. Tento rok mi nepomáhala dcéra, lebo je v zahraničí. Zato som spoznala skvelú praktickú a šikovnú osôbku Paulu. Začali sme tradičné prípravy a zháňanie odznakov, zástaviek, pustili sme sa do výroby náramkov, náušníc, maľovaných kamienkov.

Predobedom sme my „stánkarky“ začali stavať plastový altánok. Hneď sa ukázalo, že vo veľkom obale sú pomiešané tyče z minimálne dvoch rozličných nekompatibilných konštrukcií. Navyše, vzhľadom na počasie bolo všade blato. Ale sme to zvládli. Ešte sme ani neporozkladali po stolíkoch nachystaný sortiment a už sa zbiehali prví zvedavci.

Paula zohnala zopár brčkavých dúhových parochní. Hneď som si jednu natiahla na hlavu. Keď sme mali všetko hotové, rozhliadla som sa po Hviezdoslavovom námestí. Už bola skoro jedna a ľudí len pár stovák. Hm, počasie dosť mizerné... Všade naokolo policajti, ktorým pomáhali naši dobrovoľníci - sekuriťáci.

Dostať sa na Hviezdko nebolo vôbec jednoduché. Kontrolovali sa obsahy batohov, nevyhla sa tomu ani aktivistka Hana Fábry, ktorá dobehla spočiatku mierne napajedená, ale o chvíľu ju to prešlo. Veď polícia si robila svoju robotu a ako sa neskôr ukázalo, robila ju dobre.
Ľudí postupne pribúdalo a okolo stánku sa stále motali záujemcovia, takže som ani nestihla sledovať program a príhovory.

Zaregistrovala som Smerákov Moniku Beňovú a Ľuboša Blahu, primátora Milana Ftáčnika. Celkom ma potešila aj účasť vládneho splnomocnenca Petra Polláka (zjavne má iný názor ako jeho kolega z OĽaNO expert Kuffa), niekoľko ďalších liberálne orientovaných členov Národnej rady SR, rockového speváka a mestského poslanca Mariána Greksu či Evy Mázikovej.

Dav sa zahusťoval, príhovory vystriedala hudba, nálada super. Do stánku nás prišla postupne pozrieť kopa kamarátov a známych, aj takých, ktorých sme vôbec nečakali. V tej pestrej parochni som sa cítila ako hviezda, dokonca sa zopár ľudí so mnou dalo odfotiť.

Z Hviezdka do Petržalky

Keď sa začal pochod, bolo nás už veľa. Trasa viedla z Hviezdoslavovho námestia popri dunajskom nábreží, cez Námestie Ľudovíta Štúra, Jesenského a Štúrovu ulicu, opäť popri Dunaji a po Moste SNP na Tyršovo nábrežie v Petržalke. Vlajkami vyzdobené auto s „nevestami“, či vozidlo s rezko vyhrávajúcou kapelou, pestrý sprievod, veselá nálada... Ľudia z okien domov a z reštaurácií sa usmievali, mávali nám. Turisti z Ázie si nás neúnavne fotili.

Fantastický súbor bubeníkov a bubeníčok výrazne vyburcoval už aj tak vynikajúcu atmosféru. V tej chvíli nik nemyslel na zloprajníkov. Na Tyršáku pokračoval program. Vďaka výbornej práci polície a súčinnosti s mestom sa náckom nepodarilo narušiť Prajd, ani sa k nemu priblížiť.

Neskôr sa konala afterparty na lodi River´s Club. Dlho však zábava netrvala, lebo nejaký „inteligent“ nahlásil bombu. Polícia nás vyzvala, aby sme opustili priestory lode. Trvalo vyše hodiny, kým prišiel policajný pes, všetko oňuchal a nás pustili späť. Na zábave som vydržala asi tak do tretej rána, potom som šla pešo domov, lebo bývam blízko Incheby, a doma som spokojne zaspala ako zabitá.

Prajd sa vydaril, zase sme múdrejší. Vieme, čoho sa vyvarovať, na čo nesmieme zabudnúť, aby to o rok bolo ešte lepšie. A vieme tiež, že nikdy nesmieme skĺznuť na úroveň extrémistov. Keď žiadame toleranciu, musíme byť tolerantní, keď voláme po slušnosti, musíme byť slušní, a keď presadzujeme práva pre LGBTI komunitu, musíme rešpektovať aj práva ostatných.

Foto: Hana Fábry
Ďalšie foto: Dušan Gerec

1_bratislavsky_prajd_na_hviezdoslavovom_namesti._500x333.jpg
Bratislavský Prajd na Hviezdoslavovom námestí.

3_milan_ftacnik_a_ruzovy_panter._500x316.jpg
Milan Ftáčnik a Ružový Panter.

4_mestska_policia_a_dobrovolnici_usporiadatelia_zabezpecovali_pokojny_priebeh_podujatia._500x329.jpg
Mestská polícia a usporiadatelia dobrovoľníci zabezpečovali pokojný priebeh podujatia.

5_prajd_podporili_aj_lubomir_andrassi_a_marian_greksa._500x325.jpg
Prajd podporili aj Ľubomír Andrassy a Marián Greksa.

6_prajdove_nevesty_500x333.jpg
Symbolické prajdové nevesty.

7_primator_milan_ftacnik_s_poslancami_zlava_jozefom_viskupicom_500x306.jpg
Zľava: Jozef Viskupič, Marián Greksa, Juraj Droba, Ľuboš Blaha, Milan Ftáčnik a Peter Pollák.

8_spevacka_eva_mazikova_na_podiu._500x333.jpg
Speváčka Eva Máziková na pódiu.

9_stankarky_katka_a_paula_500x330.jpg
Stánkarky Katka a Paula.

10_usporiadatelky._500x329.jpg
Usporiadateľky v bezpečnostných vestách.

Foto: Dušan Gerec

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa anton b.
#2
anton braxatoris
28. september 2013, 10:26

je zname, ze kazda cast tela, kazde miesto, kazda funkcia moze mat nejaku poruchu, alebo chorobu. vsetko sa moze zvrhnut. rodina je zakladnou spolocnosti a nevyhnutnym predpokladom na vychovu dalsej generacie. LGBT ludia su chori ludia s poruchami sexualnej identity a predstavuju tak rakovinu, ktoru nam prinasa nas gorilacky kapitalizmus - akoby tych problemov nebolo dost. je trapne a odporne sledovat tu ich produkciu na verejnosti. ked uz volaju po tolerantnosti, aj oni by mohli byt tolerantni k tym, ktorym sa pri pohlade na ich natriasanie dviha zaludok...

Obrázok používateľa Peter Dolina
#3
Peter Dolina
01. október 2013, 07:24

Pan Braxatoris,

Ja viem, ze to nie je ani jednoduche ani lahke a vyzaduje to uricty trening, ale je metoda, ako zabranit pervertom aby svojim natriasanim ohrozovali zaludky slusnych ludi.

Ak na televizore naskoci Gay Pride Parade, da sa zmenit kanal, alebo mozno vypnut televizor.

Ak v uliciach narazim na Parade, nepozeram sa, sklopim zrak a dviham ho iba kvoli semaforom.  Tuto metodu pouzivali niektori svatci (muzi) ked uz ich zly osud prinutil komunikovat so zenami (vazne).

Ak sedim v aute, tak som bezpecny pretoze Parades sa odhohravaju v pesich zonach.

Svoj pohlad, obdiv a suhlas si potom rezervujem na pro-life akcie na tie rozne chutnucke transparenty, kde su vyobrazene rozne zakrvavene veci, prosto pozeram sa iba na veci esteticke a mravne, pervertom nedam sancu ma popudit.

Obrázok používateľa Peter Dolina
#4
Peter Dolina
01. október 2013, 07:54

Madam Katarina,

To je ono, tento clanok aj s obrazkami je taky pekny, slnecny, pravdu povediac opat som o nieco viac hrdy na krajinu, z ktorej som prisiel.  Good job, ako sa hovori u nas.

Zil som 8 rokov v San Fran a ani tam nemali Gay Pride Parades tak farebne a preziarene slnkom (Slnka v San Franciscu vela nie je...)  Jedine, co sa tomuto vyrovna je Haloween v Castro districte: predstavenia, spev, smiech, radost z tolerancie, kazdy moze byt co je.  Tam som prvny raz vstupil do Gay baru a nik ma neobtazoval, naliali mi, co som chcel a vsetci boli ku vsetkym dobri. 

Tiez som sa snazil najst ten prejav pana Stefana Kuffu, zial som neuspel, zato som nasiel dve interviews a prisiel k nazoru, ze som sa zmylil povolanim, mal som byt slovensky novinar.  Ten chudak co ho interviewoval dostal KO takto: "Chcel by ste mat dvoch otcov?" pytal sa retoricky pan Poslanec.  Nasledovalo ticho, ci nejake sepkanie ci dokonca som zacul "nie".  Mal som tam byt ja: "Samozrejme, stokrat radsej nez byt v decaku!"

U nas v USA je katolicka cirkev oddelena od statu aj federalu a tam, kde nie je, ten kto plati urcuje podmienky.  Cize ak nejaka institucia vplave tak povediac na pracovny trh regulovany statom ci federalom, bude sa pri zamestnani riadit regulaciami, co platia pre kazdeho, ak chce stat aby povedzme nejaky utulok prevzala cirkev, bude si ho zasa riadit cirkev.  Velkych konfliktov tu niet, tam kde je rozpojenie mozu obe strany kritizovat tu druhu, co aj robia, nasa katolicka farnost vysiela kazdy rok delegaciu v novembri protestovat proti "School of Americas" ale to je jedine, co mozme robit, zavriet tuto skolu (uz ju premenovali, viem) nemozme.  Podobne nemoze stat ani federal docielit, aby povedzme zeny mali rovnake prava ako muzi v cirkevnej hierarchii. 

Ono to neoddelenie je nebezpecne, ja byt na Slovensku vo vedeni cirkve, tak chcem oddelenie, pretoze by sa mohol najst politicky cinitel, ktory by mohol povedat: "no, OK, ste za rodinu a vnucujete nam zmeny zakonov, tak my zasa ziadame, aby ste zdobrovolnili uplne (nie len pre greko-katolikov) knazsky celibat, pretoze my toto vidime ako opatrenie proti rodine"  "a ked uz sme u toho, tiez by som rad videl vo vasej cirkvi zrovnopravnenie zien, ked uz vam prispievame k prevadzke, chceme, aby ta prevadzka bola blizsia nasim zasadam, rovnako ako vy ziadate, aby nase zakony boli blizsie zasadam vasim."  Na toto sa neda dobre odpovedat okrem samozrejme konceptu, ze na jednej strane su same prava a na druhej same povinosti.

Este raz, pani autorka, diky.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984