Reklama

Česká národná púť do Zborova 27. 6. – 4. 7. 2017

Počet zobrazení: 1521

V júni/júli 2017 sa pri príležitosti stého výročia víťaznej bitky Československej streleckej brigády v Rusku  pri Zborove (2. júla 1917) uskutočnila národná púť do Zborova na Ukrajine. Cieľom bola pietna spomienka na padlých Čechov a Slovákov v Zborovskej bitke, súčasti tzv. Kerenského ofenzívy. Túto významnú spomienkovú akciu na víťaznú bitku spred sto rokov usporiadala Československá obec legionárska  (ČsOL) v spolupráci s Poslaneckou snemovňou Parlamentu Českej republiky, Ministerstvom obrany Českej republiky, Generálnym konzulátom Českej republiky vo  Ľvove a  viacerými vlasteneckými spolkami v Českej republike aj na Ukrajine (Český spolok). Záštitu nad týmto podujatím na vysokej úrovni prevzal predseda Poslaneckej snemovne Jan Hamáček.

20170702_105203.jpg

Bitka pri Zborove 2. júla 1917 bola prvým spoločným vystúpením československého dobrovoľníckeho vojska v Rusku – Československej streleckej brigády, ktorá sa potom aj vďaka tomuto úspechu stala základom Ruskej légie. Hoci táto bitka v porovnaní s inými veľkými zrážkami na západnom, východnom i  južnom fronte nepatrí z  hľadiska vojenských dejín prvej svetovej vojny k veľkým akciám, z pohľadu budovania československých légií, politického presadzovania vedenia čs. odboja na čele s Tomášom Garrigue Masarykom, Milanom Rastislavom Štefánikom a Edvardom Benešom mala zásadný význam. Až po nej sa urýchlene rozbehlo budovanie čs. dobrovoľníckeho vojska v Rusku. Postupne sa tam vytvoril Čs. armádny zbor a na západe prvé pluky francúzskej légie a napokon aj talianskej légie. Z politického hľadiska bitka pri Zborove dokázala spojencom, že Česi a Slováci sa dokážu za svoju slobodu a vytvorenie spoločného štátu biť so zbraňou v ruke a priniesť v boji proti Centrálnym mocnostiam aj obete na životoch. V rokoch prvej Československej republiky (1918 – 1938) patrila bitka pri Zborove k základom bojových tradícií čs. armády. Z politických príčin bola táto tradícia po okupácii českých krajín Nemcami potlačená a  rovnako bola potlačená aj po februári 1948 komunistickým režimom. Jej význam sa vytesnil predovšetkým zdôrazňovaním bojov v rámci Karpatsko-duklianskej operácie na jeseň 1944, hoci aj tie si zaslúžia úctu a ocenenie ako príspevok k oslobodeniu a obnoveniu Československej republiky v roku 1945. Hrob neznámeho vojaka od Zborova na Staromestskej radnici v Prahe Nemci zlikvidovali a po oslobodení ho nahradil hrob neznámeho vojaka z bojiska pri Dukle. Až po roku 1989 dostáva Zborovská bitka a jej hrdinovia opäť svoje zaslúžené miesto v dejinách Slovákov a  Čechov v boji za slobodu a vlastnú štátnosť.

Podujatia k dôstojnej spomienke Zborovskej bitky sa začali už 26. júna 2017 na Vítkove v Prahe slávnostným odovzdaním posolstva, ktoré bolo vložené do Bratskej mohyly v obci Kalinivka pri Zborove, ktorú Česká republika obnovila v tomto roku. Tam odpočívajú naši padlí z bitky pri Zborove. Mramorové tabule z deväťdesiatych rokov minulého storočia previezli do Českej republiky a budú uložené vo Vojenskom historickom archíve v Prahe.

20170702_130638.jpgnovovesky.jpg

Mohyla, znázorňujúca zemľanku, v akej čs. dobrovoľníci bývali, dielo podľa projektu architekta Jaroslava Rösslera, bola odhalená v roku 1927 a aj keď bola udržiavaná, k stému výročiu bitky si už vyžadovala generálnu opravu. Plán rekonštrukcie vypracoval architekt Lukáš Hudák, ktorý rešpektoval projekt svojho predchodcu. Treba vyzdvihnúť, že Hudák sa z úcty k padlým legionárom vzdal svojho honoráru za plány rekonštrukcie mohyly, pre ktorú si obstaral aj vzorky pôvodného materiálu z Čiech. Na zrekonštruovanú pôvodnú mohylu na jej pravom boku pribudli mramorové dosky s menami padlých a tak už takmer dvesto československých hrdinov nebude anonymných. V zozname padlých je uvedený aj Slovák Jozef Novoveský (predposledné meno v stĺpci), ktorý je v mohyle aj pochovaný. Druhý Slovák, Ján Veselý, bol po boji pri Zborove nezvestný, preto v zozname uvedený nie je.

20170702_135451.jpg

Na čelo mohyly sa vrátila aj replika pôvodnej mosadznej pamätnej dosky, ktorá sa stratila počas bojov v druhej svetovej vojne. Za doskou, na ktorej je aj veľký československý štátny znak a nápis v češtine a ukrajinčine umiestnili 1. júla 2017 predstavitelia ČsOL spolu so zástupcami prezidentskej kancelárie ČR, Úradu vlády ČR, ministerstva obrany ČR a  ďalších subjektov posolstvo nasledovníkov odkazu československých legionárov. Do schránky vložili aj prsť zeme z Bielej hory, pretože už súčasníci víťazstvo pri Zborove chápali ako odčinenie bielohorskej porážky vojska českých stavov v roku 1620. Text nápisu na bronzovej doske na čele mohyly znie: „Zde, na staré slovanské půdě, odpočívají synové Československa padlí v bitvě u Zborova, jež dala jim slavné vítězství ve svatém boji za osvobození jejich vlasti a za šťastnější budoucnost všech svobodných národů slovanských.“

20170703_103005.jpg

ČsOL pripravila v rámci storočnice celý rad spomienkových akcií, z ktorých je najdôležitejšou Národná púť k Zborovu. Ňou sa nadväzuje na prvorepublikovú národnú púť do Zborova, ktorá sa uskutočnila v júli 1927 pri príležitosti desiateho výročia víťaznej bitky Československej streleckej brigády v Rusku pri Zborove (2. júla 1917), vtedy ležiaceho v tarnopolskom vojvodstve Poľska. Púte do Zborova sa teraz, po sto rokoch od bitky, zúčastnilo viac ako 550 pútnikov, medzi nimi (žiaľ) len hŕstka Slovákov. Hlavným bodom programu bol slávnostný pietny akt pri mohyle v nedeľu 2. júla 2017 pod záštitou predsedu Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Jana Hamáčka. Na vybrané miesta zborovského bojiska zaviedli pútnikov pripravené náučné chodníky so sprievodcami a mapovými podkladmi. Bojisko má aj mobilnú aplikáciu, ktorú si návštevníci budú môcť stiahnuť aj v budúcnosti prostredníctvom stránok www.zborov1917.cz. Sprievodný program prebiehal v Českom dome v Tarnopole.

20170705_074703.jpgJe skutočne obdivuhodné, ako organizátori z ČsOL pripravili túto dôstojnú pietnu spomienku na padlých a aj oslavu víťaznej bitky. Vydali množstvo informačných materiálov o Zborovskej bitke, pripravili panelovú výstavu v českom a ukrajinskom jazyku v hoteli Ternopol, zorganizovali slávnostný koncert Big Bandu Ústrednej hudby Armády Českej republiky v Tarnopolskom divadle Tarasa Ševčenka i divadelnú hru ochotníckeho súboru z Mladej Boleslavi „Zborov“, minikonferenciu historikov s témou bitky pri Zborove a besedu s potomkami účastníkov bitky. V hoteli Ternopol v Tarnopole dva dni pracovalo informačné centrum, uskutočnili sa aj komentované prehliadky zborovského bojiska. Dňa 2. júla otvorili v Múzeu Zborov výstavu v ukrajinskom jazyku o bitke, pri rekonštruovanej mohyle v Kalinivke koncertovala Ústredná hudba Armády ČR. Potom nasledovala bohoslužba pri mohyle a pietny akt na uctenie padlých zborovských hrdinov. Na slávnosti sa zúčastnila aj skupina „husitských“ bojovníkov v historických kostýmoch aj s husitskými pavézami a zbraňami. Pri tejto príležitosti posvätili aj dva husitské prápory – Jána Žižku z Trocnova a kráľa Jiřího z Poděbrad. Je známe, že husitské tradície a symbolika hrali v československých dobrovoľníckych jednotkách v Rusku – od Českej družiny cez Prvý strelecký pluk, Čs. streleckú brigádu až po Československý armádny zbor veľkú úlohu a prispievala k zvyšovaniu bojovej morálky a odhodlanosti medzi legionármi. Na pietnych aktoch sa zúčastnili aj jednotky v historických uniformách ruských dobrovoľníkov a príslušníci Aktívnych záloh ozbrojených síl ČR.

20170702_105934.jpg

Súčasťou programu bolo aj vystúpenie folklórneho súboru Čechov z Volyne. Potomkovia legionárov potom zasadili pri Bratskej mohyle v  Kalinivke pamätnú lipu. Slávnostnú spomienku uzavrelo zapálenie sviečok. Všetci účastníci púte dostali Pamätné listy a pamätné medaily k 100. výročiu bitky, väčšina aj na túto príležitosť špeciálne pripravené rôznofarebné tričká. Jednota ČsOL v Mladej Boleslavi sa pre záujemcov postarala aj o fľaštičky na prsť zeme zo zborovského bojiska, ktoré následne jej členovia zapečatili voskom a špeciálnym razidlom. Ako občerstvenie sa účastníkom akcie podávala vzorka zo stravy československých dobrovoľníkov – boršč a grečka (pohánková kaša s rybou).

20170702_162639.jpg20170705_074841.jpg

Časť účastníkov púte v nasledujúci deň v rámci ducha zmierenia už tradične navštívila aj miesta, kde sa nachádzal poľný lazaret uhorského 86. pešieho pluku z Nového Sadu a položila na hromadný hrob tam pochovaných rakúsko-uhorských vojakov, medzi ktorými sú nepochybne aj Slováci z Dolnej zeme, veniec. Celú púť uzavrela prehliadka miesta najkrutejších bojov a aj najväčších československých strát – kóty 394, Mogily.

zborov_1917.jpgpukanec_2_7_2017.jpg
Sviečku v Pukanci Jánovi Veselému zapálili potomkovia
legionára Jána Styku z Pukanca, ktorý bojoval pri Zborove.


Súčasne sa predovšetkým v Českej republike, ale aj na iných miestach (na Slovensku v Pukanci a v Maďarsku v Budapešti) uskutočnila akcia „Sviečka za padlých“, ktorá pripomenula padlých legionárov – ale aj rakúsko-uhorských vojakov – v tejto bitke. Špeciálne sviečky sa zapálili jednotne v nedeľu 2. júla 2017 o 18.00 hodine: www.svickyzapadle.cz. Pri tejto príležitosti ČsOL vydala denník so spomienkami legionára Karola Fibicha, účastníka bitky, ktorý v ňom zaznamenal viacero zaujímavých momentov. Oslavy stého výročia Zborovskej bitky uzavrie ukážka bojov 8. júla 2017 v bývalom vojenskom priestore v stredočeských Miloviciach. Súčasťou akcie bude aj návšteva Legiovlaku.

V bojoch pri Zborove sa zúčastnili viacerí Slováci, z ktorých padli Jozef Novoveský, rodák z Budapešti, a Ján Veselý z Pukanca. Následného tarnopoľského ústupu sa zúčastnil napríklad aj Jozef Gregor-Tajovský.

Foto: Autor a archív autora

SÚVISIACE:
Ferdinand Vrábel:
Bitka pri Zborove 2. júla 1917

Priemer: 4.3 (6 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama