Cesta hľadačstva pravdy

Počet zobrazení: 4227

Pavol Dinka pripravil už svoju jedenástu knihu z oblasti literatúry faktu, tentoraz s názvom Láska k moci a moc lásky. Už sám titul naznačuje obsah diela, jeho poslanie a zameranie. Autor sa vydal na cestu hľadačstva pravdy v zložitom procese vývoja našej spoločnosti, predovšetkým však vo sfére kultúry, umenia, literatúry, filozofie a politiky. Láska u neho v symbolickom vyjadrení predstavuje vzťah k pravde, chápe ho ako najvyššiu hodnotu, do kontrapunktu stavia zneužívanie a prekrúcanie pravdy pre zištné ciele človeka (láska k moci) a veľkú silu pravdy (moc lásky) v procese duchovného povznesenia jednotlivca i spoločnosti.

p.dinka_.laska_k_moci_zaos.jpgPavol Dinka:
Láska k moci a moc lásky
Bratislava,
Vydavateľstvo
Spolku slovenských
spisovateľov,
2017, 343 strán




Kniha obsahuje deväť rozhovorov (Peter Colotka, Andrej Danko, Michael Hauser, Marek Hrubec, Ladislav Lysák, Mojmír Mamojka, Valerij Popov, Ivan Stadtruckej, Ilona Švihlíková), dva retrorozhovory z roku 1999 (Robert Fico, Vladimír Mečiar), päť literárnych čŕt a reportáží (o Rudolfovi Schusterovi, Pavlovi Bunčákovi, poslednej ruskej cárskej rodine, o autorovom preberaní ceny v Paríži (za svoju knihu Skalické búdy: Príbehy o vinohradníkoch a víne) a o streľbe do robotníkov počas štrajkov za prvej republiky), ďalej eseje a úvahy a mediálne analýzy.

Autor zvláda žáner rozhovoru na vysokej profesionálnej úrovni. Sám o tom v predslove konštatuje: „Vonkoncom neuznávam dnešnú zaužívanú prax, ktorá sa zväčša orientuje na posielanie otázok interviewovanému so žiadosťou, aby na ne odpovedal. Materiál tým stráca na autentickosti, bezprostrednosti, vnútornom, napätí a kadencii, chýba mu nenásilná logická súvislosť – veď pridanou hodnotou ku kvalite je nepochybne preniknutie do štýlu reči a gest – tie niekedy viac prezradia ako sám jazyk.“ Takými sú napríklad rozhovory so spisovateľom a scenáristom Ivanom Stadtruckerom, petrohradským spisovateľom Valerijom Popovom, alebo českými filozofmi Michaelom Hauserom a Markom Hrubcom, či českou ekonómkou Ilonou Švihlíkovou. Cítiť z nich, že sa P. Dinka s nimi rozprával vis-à-vis, že prenikol do štýlu ich reči i myslenia.

Dinkove črty a reportáže skrývajú v sebe potrebný literárny rozmer, nie sú iba popisným či spravodajským zobrazením, vyznačujú sa hlbokým ponorom do medziľudských vzťahov a duše človeka, plnokrvne vykresľujú charaktery a konanie postáv, oplývajú bohatým a pestrým jazykom. Zaujme najmä črta Modrý motýľ (autor ju zámerne vložil na úvod knihy), ktorá rozpráva o posledných dňoch života manželky prezidenta Rudolfa Schustera, symbolizovaných veľkým modrým motýľom: „Do izby vletel modrý motýľ, bola noc, nie, nebol to nočný motýľ, skôr veľký motýľ, taký, čo lietajú cez deň. Sadol si na stôl, jemne mával krídlami, Zuzka ho chytila do rúk, strachom sa chvel, zdalo sa, že jej chce dačo naznačiť, dačo smutné, neodvratné. Zrazu rozopäl krídla a odletel von oknom...“ V tomto žánri ďalej sviežo zapôsobí spomienka na básnika na Pavla Bunčáka a jeho Skalický rubín či doslova detektívny príbeh o pátraní po ruských korunovačných klenotoch a osudoch poslednej cárskej rodiny.

V esejach a úvahách autor reaguje na citlivé otázky i problémy súčasného, no najmä budúceho rozvoja ľudskej civilizácie. Napríklad v eseji s názvom Na pomedzí posthumánnej spoločnosti hovorí: „Informácia stráca svoje „telo“ a jazyk sa používa na základe zakódovaných vzorcov. Digitálne prostriedky prenikli človeku pod kožu, zakorenili sa v mozgu, vkĺzli do jeho vedomia, túžob a imaginácie. Popri tele z mäsa a kostí vzniklo digitálne telo. Obidve telá sa pohybujú v jednoduchom fyzickom priestore, ale s rozličnými dimenziami času a priestoru.“

V poslednej časti knihy sa autor venuje analýze súčasných a zahraničných médií. Pýta sa, kde hľadať lásku, v jeho ponímaní pravdu. Upozorňuje, že ju treba hľadať v nevyhnutnej spoločenskej premene a pohybe, v pozitívnom dialógu s inými ľuďmi. Mátajú nás masmediálne manipulácie, rozličné články a relácie znevažujúce základné ľudské city a hodnoty, akými sú láska, manželstvo a priateľstvo, pestuje sa nenávisť a nevraživosť. Jediným východiskom je kritické myslenie a ozajstné hľadanie pravdy. V analýzach naznačuje, aké plody rastú na mediálnom strome. O ich chuti sa recipient denne presviedča sám. Kniha k tomu ponúka iba ingrediencie, ktoré napomáhajú chute rozlíšiť.

Recenzia vyšla v Literárnom týždenníku 41 – 42/2017

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984