Čínska banka a upadajúca hegemónia USA

Počet zobrazení: 6579

Nedávno sa stali dve udalosti, ktoré znamenajú ďalšiu fázu ústupu ekonomickej nadvlády USA. Čína predstavila svoju vlastnú ekonomickú rozvojovú banku – Ázijskú investičnú banku pre infraštruktúru (AIIB – Asian Infrastructure Investment Bank); Medzinárodný menový fond (MMF) súčasne oznámil, že v máji rozhodne o zaradení čínskeho jüanu medzi globálne rezervné a obchodované meny ako dolár, libra, euro.

aiib.jpg

Tieto dve udalosti USA zaskočili, obzvlášť ich niekdajší hlavný ekonomický spojenec – Veľká Británia, ktorá prvá oznámila svoj vstup do AIIB a to ako zakladajúci člen. Toto oznámenie odštartovalo rýchlu reakciu ďalších silných európskych ekonomík, Nemecka, Francúzska, Talianska, Luxemburska a Švajčiarska, pripájajúcich sa do AIIB a predháňajúcich sa, aby si zaistili podiel na ázijskom ekonomickom rozvoji a účasť na ohromných čínskych dolárových rezervách vo forme investícií vo vlastných krajinách. Singapur s Austráliou nasledovali o deň neskôr. Južná Kórea a Kanada prehodnocujú možnosť vstupu spolu s ďalšími kedysi skalopevnými ekonomickými spojencami USA.

Prvotnou reakciou USA na britské rozhodnutie bola výčitka „neustáleho prispôsobovania sa“ Číne. Podľa medzinárodnej biznis tlače minister financií USA Jack Lew dokonca telefonicky žiadal britského ministra financií George Osbornea o „pozdržanie“ tohto kroku. Tento pokus zjavne nebol nič platný, britskí politici vrátane premiéra Davida Camerona majú tesne pred voľbami a rozhodli sa vyťažiť z tohto rozhodnutia politicky ako aj ekonomicky. USA sa taktiež bezvýsledne pokúšali všemožne ovplyvniť Singapur, aby nevstupoval.

Celá situácia okolo AIIB zastihla politických byrokratov USA nepripravených. Predpokladá sa, že záležitosť okolo vstupu do AIIB bola vyhodnotená v európskych centrách na nižších úrovniach, nie na ministerskej, alebo ambasádorskej. Rozhodnutie sa nezdalo naliehavé. Udalosti posledných týždňov potvrdzujú, že Európania úspešne udržiavali USA v nevedomosti o svojich skutočných zámeroch. Britská vláda podala zdôvodnenie rozhodnutia vstúpiť do AIIB slovami: „My chceme byť s Čínou partneri vo veciach medzinárodného finančníctva“ (rozumej: chceme krajec z ekonomického koláča skôr, ako ho zje niekto iný).

Čínsko-britské spojenie
 

V rámci uvedeného vyhlásenia britskí predstavitelia prisľúbili zámer, aby sa Spojené kráľovstvo stalo hlavnou destináciou čínskych investícií. V rokoch 2013 – 2014, keď boli ekonomiky Británie a eurozóny vo zvlášť zlej forme, opakovane navštívili Britániu a Nemecko významné čínske delegácie. Súčasný neistý britský hospodársky rast v posledných dvoch rokoch do veľkej miery vďačí investíciám do infraštruktúry a nehnuteľností financovaných masívnym čínskym súkromným kapitálom. Projekty revitalizácie britského jadrového energetického sektoru tiež financuje čínsky kapitálom. Bez čínskych investícií a ďalších kapitálových prítokov z novo rastúcich trhov v posledných dvoch rokoch by nebolo britského hospodárskeho „oživenia“, ale nanajvýš stagnácia.

Politika USA voči Číne a britským bankám ponúka ďalší príklad rastúcej asymetrie záujmov USA a Británie v rozvoji vzťahov s Čínou.

Bankoví regulátori v USA sa zameriavajú na londýnske banky a pokutujú ich za opakované škandály, pranie peňazí, manipulácie globálneho úrokového indexu LIBOR a špekulatívne excesy. Z Londýna sa za posledné roky stal naozajstný divoký západ medzinárodného bankovníctva. Vyrubovanie pokút úradmi USA je oprávnené, ale bankovníctvo je jedným z mála ekonomických odvetví, vďaka ktorému sa z Británie ešte nestala treťotriedna ekonomika. Britský premiér Cameron preto urobil – a vždy spraví –, čo treba, aby chránil a presadzoval ekonomické záujmy „City of London“ (bankový sektor VB). Dokonca je pripravený vystúpiť z Európskej únie, ak bude treba, aby zabránil regulácii britského bankového sektoru. Takže by nemalo byť pre USA prekvapením, že sa Cameron a jeho konzervatívni britskí politici priklonili k Číne a rýchlo sa pridali k čínskej AIIB. Všetky indikátory tomu nasvedčovali. Britský finančný kapitál minulý rok 2014 ohlásil dohodu s Čínou, že Londýn sa stane globálnym obchodným centrom čínskej meny – jüanu.

Obchodná integrácia medzi Čínou a Nemeckom prudko rastie. Čína je nemeckým štvrtým najväčším obchodným partnerom. Čína zakladá investičné fondy v štátoch východnej Európy od Pobaltska po Balkán. Čína má na stole ponuku odkúpiť grécky hlavný prístav Pireaus a v posledných rokoch opakovane nakupuje talianske štátne dlhopisy ako aj dlhopisy ďalších juhoeurópskych krajín, aby týmto ekonomikám pomohla prekonať dlhovú krízu.

Zrod AIIB
 

Počiatok AIIB sa datuje minimálne do roku 2010, kedy USA ticho súhlasili s nárastom čínskeho vplyvu v USA ovládanej medzinárodnej ekonomickej inštitúcii – MMF. Odvtedy však USA dohodu porušili v snahe o minimalizáciu čínskeho vplyvu v MMF. Tak sa Čína rozhodla založiť vlastnú AIIB, ktorá v konečnom dôsledku predstavuje fundamentálnu výzvu paralelnej inštitúcii, Svetovej banke (SB), ovládanej Spojenými štátmi.

Ázijská investičná banka pre infraštruktúru so svojimi 27 členskými štátmi predstavuje významnú konkurenciu nielen Svetovej banke, ale aj Ázijskej rozvojovej banke (ADB), ovládanej USA a Japonskom. Spočiatku bude AIIB kapitalizovaná do výšky 50 miliárd USD pre investície do ázijských infraštruktúrnych projektov. Pre porovnanie Ázijská rozvojová banka ADB disponuje so 160 mld. USD. V krátkodobom výhľade však AIIB plánuje navýšiť bank na 100 mld. USD. A konečne, do roku 2020 má disponovať až 730 mld. USD. To znamená dosť veľa projektov, z ktorých môže európsky a britský biznis profitovať. Británia a ostatné európske krajiny sa poponáhľali so vstupom do čínskej AIIB, lebo členstvo pre ich firmy takmer garantuje participáciu na projektoch financovaných AIIB, čo im poskytne výhodu v súťaži s korporáciami z USA a Japonska o developérske a infraštruktúrne investičné projekty v rozvíjajúcich sa krajinách.

Pravdou je, že Európania sú čoraz frustrovanejší z dominancie USA vo Svetovej banke a MMF, kde Spojené štáty pravidelne vetujú rozhodnutia, ktoré sa im nepáčia a pritom disponujú iba 20 percentami hlasov. Zároveň konzervatívci v Kongrese USA stále odmietajú previesť pre tieto inštitúcie svoj objem vkladu operačného kapitálového fondu. Čínska AIIB vstupuje do sveta globálnych infraštruktúrnych investícií s prísľubom vzdania sa práva veta ako aj tým, že nikdy nebude držať viac ako 49 % hlasov. Je to atraktívna alternatíva voči USA ovládaným MMF a SB. Neprekvapuje teda, že Európa spolu s ďalšími veľkými ekonomikami prejavila vážny záujem pristúpiť do AIIB. Ak je tomu však naozaj tak, znamená to slabnúci ekonomický vplyv USA nad svojimi kedysi úplne podriadenými spojencami.

„Starý poriadok“ ekonomickej dominancie USA
 

Ovládanie MMF a Svetovej banky Spojenými štátmi od roku 1945 dalo Washingtonu obrovskú moc ovplyvňovať politické udalosti, ako aj ekonomické smerovanie rozvíjajúcich sa krajín. Spravidla boli mnohomiliardové pôžičky pre tieto krajiny návnadou s permanentnou hrozbou ich pozastavenia v prípade nenaplnenia očakávaných politických rozhodnutí v prospech Washingtonu, alebo investičných aktivít podporovaných Washingtonom pre banku alebo korporáciu.

Dobrým príkladom, ako aj dnes vedia USA „ekonomicky vykrútiť ruku“ štátu, je tlak vytvorený vládou USA a ich súdmi na Argentínu, aby súhlasila s podmienkami vyžadovanými pokútnymi „bankstermi“ z USA, týkajúcimi sa splatenia štátneho dlhu.

Iným príkladom sú prebiehajúce opatrenia vlády USA a „banksterov“ v snahe vykrvácať venezuelské devízové rezervy a tak iniciovať kolaps meny, infláciu dovážaných tovarov a pripraviť podmienky pre ďalší prevrat a politickú intervenciu. Ukrajina je typickým príkladov, kde USA ovplyvnili MMF, aby bola do funkcie ministerky financií dosadená tieňová bankérka, občianka USA, „private equity CEO“ Natalia Jaresková. Jej schválenie do funkcie bolo podmienkou, aby Ukrajina získala pôžičku od MMF.

Existenciou alternatívneho zdroja pre financovanie infraštruktúrnych projektov Čína znižuje potenciálny ekonomický a politický vplyv USA nad rozvíjajúcimi sa krajinami. Strategicky významný rast jüanu ako globálne obchodovanej a rezervnej meny, spolu s alternatívnymi inštitúciami vytvorili zlom v hegemonickej nadvláde USA v globálnych ekonomických inštitúciách.

Globálna ekonomická „veľká hra“?
 

Tak ako sa Číne úspešne darí získavať Európu pre ekonomickú integráciu, tak sú USA neohrabané voči Rusku v snahe o európsku dezintegráciu. Je iróniou, že USA dnes vyvíjajú svoje najväčšie úsilie proti Rusku, snažiac sa zabrániť Európe v prehlbovaní ekonomických väzieb s touto krajinou a prostredníctvom sankcií zmariť ich vzájomné vzťahy. Minimálne od roku 2010 sú USA čoraz nervóznejšie z rastúcej obchodnej a surovinovej integrácie Európy a Ruska. Väčšina politických krokov Washingtonu smerom k Ukrajine (najmä Spojenými štátmi vyvolaný puč na Ukrajine v roku 2014) a následný tlak na Európu, aby uvalila sankcie proti Rusku, by mali byť videné v tomto svetle.

USA chcú preťať rastúce európsko-ruské (najmä nemecké) prepojenie a predovšetkým zväčšujúcu sa európsku energetickú závislosť na Rusku. Je prinajmenšom pravdepodobné, že Washington inicioval a podporil puč na Ukrajine s týmto zámerom, t. j. vyprovokovať ruskú vojenskú odpoveď, aby následne prinútil Európu zaviesť prísne sankcie vedúce k narušeniu hospodárskych vzťahov s Ruskom. Pre USA je ich ekonomický vplyv v Európe strategicky významný. Odrezanie Ruska ekonomicky od Európy je zárukou jeho zachovania. A následkom bude pokračujúca hospodárska ako aj politická a vojenská závislosť Európy od USA. Na ukrajinsko-ruský konflikt je potrebné pozerať v kontexte oveľa širšej „súťaže“ medzi Ruskom a USA o ekonomický vplyv v Európe.

Kým sa však USA sústreďujú na podkopanie hospodárskych vzťahov medzi Európou a Ruskom, Čína zatiaľ „vkĺzla zadnými dvermi“ a prehlbuje ekonomické väzby s Európou. Dnes je to AIIB. Zajtra to bude jüan ako oficiálne akceptovaná obchodná mena. Následne jüan ako dominantná obchodná a rezervná mena, spolu s ešte hlbšou európskou závislosťou na príleve čínskeho kapitálu.  

Čína preto predstavuje oveľa väčší problém pre ekonomickú hegemóniu USA v Európe a vôbec v celom svete, Spojené štáty napriek všetkému slepo pokračujú v ekonomickom avanturizme v Európe proti ruskej hrozbe, ktorá neexistuje.

Preložil Dušan Krnáč

Zdroj: CounterPunch.org, 29. 3. 2015

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984