Demokracia a migrácia
V uplynulom roku ponúklo Slovo svojim priaznivcom viac ako dve desiatky anketových tém na vyjadrenie názorov. Otázky adresované čitateľom reflektovali aktuálne témy domáceho a predovšetkým zahraničného života. V nasledujúcich textoch ponúkame prehľad vyjadrení vašich názorov a ich zhodnotenie. Prvý blok minianalýzy predstaví témy európskej migračnej krízy a gréckej „otázky“.
Na začiatku minulého roka v gréckych parlamentných voľbách došlo k nevídanému a neobvyklému výsledku. Zvíťazila iná ľavica, než na akú sme v európskych mierach zvyknutí, bola to strana Syriza. Slovenský dokonca aj ľavicový čitateľ bol dlhodobo pripravovaný, že grécky volič je tvor rozumný a výhra novej ľavice je nepravdepodobná. Preto jej víťazstvo zaskočilo „mejnstrím“. Ten pozornosť upriamil na nevyhnutnosť budúcej gréckej vlády tancovať na európsku zatuchnutú nôtu kapitálu. A pokiaľ nebude z gréckej vládnej strany prejavená tradičná eurozhoda na riešeniach spočívajúcich v socializácii strát a privatizácii ziskov, tak nastúpi euroútok, pardon euroval, ktorý zarovná akékoľvek vytŕčanie z priemeru diferencovanej demokracie. Výsledky volieb však dopadli netradične a čitateľ Slová zaujal v polovičke februára takéto stanovisko:
Ako vnímate novú vládu (Syrizy) v Grécku?
1. Jednoznačne pozitívne 50%
2. Skôr pozitívne 38%
3. Neviem 6%
4. Skôr negatívne 3%
5. Jednoznačne negatívne 2%
Odpovede potvrdili nepísaný predpoklad názorového zloženia čitateľov Slova – sú orientovaní doľava a otvorení netradičným riešeniam. „Iba“ 88% odpovedajúcich privítalo grécky volebný výsledok, a „až“ piatim percentám sa to nepáčilo. Rozhodujúce však bolo stanovisko zjednotenej Európy a jej absolútneho lídra, Nemecka. To sa nestotožnilo s riešeniami navrhovanými suverénnymi občanmi Grécka a vyjadrené na výsosť demokraticky. Treba podotknúť, že naša vláda rešpektovala nemeckú taktovku, nezaznel z našej strany ani jeden falošný antikapitálový tón. Nasledujúci polrok sa niesol v propagandistickom „drajve“ európskeho a eurového finančného dravca, ktorý žiadal z gréckej ovce nielen mlieko starcov, rúno bájnych ostrovov, ale aj mäso živých (často aj nenarodených), lebo inak sekne gréckou žilou. Dôvod: pôvodná krv už dávno nie je antická, ale transfúzovaná európskym (nemecko-francúzskym) obeživom.
Grécka ovečka chvíľu sa zatvárila ako tvrdohlavý baran a „vymyslela“ si ďalší demokratický úskok v súlade s európskymi hodnotami – referendum. Európa (a Slovensko) rozhodli, že to smrdí záškoláctvom v škole eurodemokracie a ako plne kvalifikovaní a správni učitelia a vychovávatelia zadali Grékom (ľavici) domácu úlohu – splniť bez odvrávania podmienky Veľkej trojky. Na otázku položenú začiatkom júla 2015 sa čitatelia vyjadrili takto:
Má si Grécko splniť „domácu úlohu“ a prijať podmienky „Veľkej trojky“?
1. Áno, bezpodmienečne 9%
2. Áno, na základe referenda 3%
3. Nie, odmietnuť 86%
4. Neviem 3%
Odpovede nepotrebujú komentár. Nielen (sociálnodemokratická) vláda SR, ale aj takmer kompletná slovenská politická scéna sa s názormi čitateľov Slova nestotožnila. A nielen politici takto uvažujú. Synonymum – lenivý ako Grék – si často osvojili u nás ľudia, ktorí sú na tom podobne zle ako priemerný Grék. Pritom to rozširujú najmä majitelia „ovčiarov“ („ovčiare“, druh nožníc určených na strihanie oviec). Zjednodušujúce vysvetlenie gréckeho negatívneho zázraku – „žijú si nad pomery“ – trošičku ovplyvnilo vyjadrenia na nasledujúcu anketovú otázku:
Súhlasíte s postojom slovenskej vlády k riešeniu gréckeho „problému“?
1. Jednoznačne áno 14%
2. Skôr áno ako nie 11%
3. Neviem 5%
4. Skôr nie ako áno 18%
5. Jednoznačne nie 52%
Spolupatričnosť s gréckym človekom-miliónom mierne zbledla. A tak pokiaľ 86% čitateľov odmietalo poslať Grékov na európsky finančný bitúnok (v predchádzajúcej ankete odporúčali odmietnuť podmienky Veľkej trojky), v tomto prípade iba 52% čitateľov jednoznačne nesúhlasilo s postojom slovenskej vlády stotožňujúcom sa s direktívami Veľkej trojky. Zásadové postoje nikomu nepomohli a najmä nie Grékom. Absolvovali nové voľby s výsledkom pre Syrizu o nič horším ako pred polrokom. Nemci (aj my Slováci) a ostatní štátotvorní Európania sa však nezľakli. Demokraticky(väčšinovo), v najvyšších bruselských (berlínskych) kruhoch rozhodli, že máme pravdu, aj keď je tautologická. Poniektorých na Slovensku trochu zarazilo, keď o pár mesiacov neskôr zjavili, že ďalšou jedinou pravdou sú kvóty na prerozdeľovanie utečencov... (Kto to nepochopí, tomu siahnu na eurofondy.)
A poučenie z gréckej parlamentnej demokracie v roku 2015? Akákoľvek demokracia sa končí na vyrovnanom rozpočte. Táto mantra spolu s bezbrehou konkurencieschopnosťou (iný výklad tohto slova znie absolútny a bezpodmienečný zisk) je v kapitalistickej súčasnosti euroatlantického glóbusu až na prvom mieste.
Pretože neveríme konšpiratívnym teóriám, tak málokoho prekvapuje, že minuloročná migračná vlna sa vzdula hneď po fiškálnom spacifikovaní Grékov. Určite je to náhoda! Dovtedy v slobodných médiách prevažovali tvrdenia, že európska morská hranica je deravá predovšetkým pri talianskych brehoch. Zmene migračných ťahov sa nevyhla ani naša anketa. Bližšia košeľa ako kabát. Najmä, keď 15 kilometrov južne od Bratislavy začali doslova prúdiť skutočné davy utečencov. Snaha Maďarov o dôslednú schengenskú evidenciu stroskotala na neochote migrantov prezradiť svoju totožnosť (museli by zostať na celú azylovú procedúru v Maďarsku a nie vo vytúženom nemeckom raji) a ich štrajkovým kempovaním na Východnej stanici. Stavadlo následnej cunami zdvihla kancelárka Merklová ich pozvaním hlbšie do únie aj bez splnenia predpisov EÚ. Slovenská vláda takýto postup od začiatku neschvaľovala. Ešte v lete zaznela anketová otázka:
Považujete postoj vlády SR k súčasnej migračnej kríze za správny?
1. Jednoznačne áno 55%
2. Skôr áno ako nie 22%
3. Neviem 3%
4. Skôr nie ako áno 6%
5. Jednoznačne nie 14%
Odpovede odrážajú nálady nášho obyvateľstva. Nestotožňujem sa s názormi, ktoré takúto štruktúru považujú za určitý (až výrazný) prejav nedostatku solidarity. Solidarita pre odkázaných nám určite nechýba. Problém je však v tom, že nedokážeme zistiť, či sú skutočne migranti odkázaní na našu pomoc. Eurohraničná kontrola nefunguje. A určite to nie je len grécka zodpovednosť. Problém migrácie sa musí riešiť tam, kde vzniká. V Sýrii, Afganistane, Iraku, Líbyi i Eritrei. Ako aj v prestupných štáciach: Turecko, Libanon či inde. A predovšetkým sa migračná otázka mala riešiť už najneskôr pred pol rokom. Najmä ak je verejnosť presvedčená, že migrácia je trvalý jav. Takto usudzuje prevažná časť anketovaných, ktorí na formulovanú otázku z konca septembra 2015 o charaktere migrácie odpovedali:
Myslíte si, že súčasná migrácia do Európy je
1. dočasný stav – kríza, ktorá pominie 15%
2. trvalý stav 77%
3. neviem 8%
Trvalý stav vyžaduje trvalé riešenia. Preto možno súhlasiť s názorom slovenskej vlády, že prijať opatrenia na predchádzanie migrácie, ochranu schengenskej hranice a dôslednú realizáciu azylovej politiky – dokonca ani nie o päť minúť dvanásť, ale neskoro po polnoci, je nanajvýš nevyhnutné. Potvrdzujú to tiež odpovede na otázku položenu koncom októbra 2015.
Považujete žalobu SR proti EÚ voči povinnosti prijímania povinných kvót utečencov:
1. Jednoznačne za správnu 73%
2. Skôr správnu ako nesprávnu 13%
3. Neviem 4%
4. Skôr nesprávnu ako správnu 5%
5. Jednoznačne za nesprávnu 5%
Badateľná je jednota „vlády a ľudu“ v tejto otázke, súhlas so žalobou je dokonca skoro o 10% vyšší (86%) ako súhlas so všeobecným postojom vlády k migračnej kríze (77%). Zaujímavosťou je iný väčšinový slovenský postoj v porovnaní s Európou (mimo vyšehradskej štvorky). Podľa prevažujúcej slobodnej informačnej atmosféry. Vraj je to postoj neeurópsky. Tvrdia, že nie je vlastný ľavicovému pohľadu na svet. Snažia sa to dokazovať aj naši slovenskí europoslanci. Dokonca bez ohľadu na farbu politického trička a tiež ľudia okolo nášho pána prezidenta. Má to však uzlíček až uzol, ich pohľad je skôr pravicový. Tento bezbrehý solidárny postoj zastáva aj predsedníčka CDU. O nej ťažko tvrdiť, že je ľavičiarka. Ja, za prevažujúcimi európskymi postojmi (vraj humanistickými a solidárnymi) k migrácii hľadám predovšetkým peniaze, prínos migrantov k rozvoju pracovného trhu či zmenu demografickej štruktúry Európy.
Vláda ľudu na pochode, aj tak možno preložiť názov (demokracia a migrácia) predchádzajúceho zamyslenia nad niektorými anketovými otázkami.
