Dorast a „odrast“ Slovenska

(Ankety Slova v roku 2015, časť tretia)
Počet zobrazení: 3987

Tretia časť stručného zhodnotenia výsledkov čitateľských ankiet v Slove v roku 2015. Tento raz je zameraná na vnútorné témy, takrečeno slovenské, národné. Niektoré až zľudoveli. Rodina. Dôchodky. Trianon. Nech vás nemýli otázka Trianonu a iné vzťahy k výrazne politicky aktívnej národnostnej menšine na Slovensku. Slovensko-maďarské a maďarsko-slovenské súvislosti sú skoro prírodnou, ale určite historickou konštantou priestoru od Devína po Železné vráta. Zjednodušene povedané: všetci obyvatelia bývalého Uhorska boli od smrti kráľa Svätopluka a sú podnes Uhri (Uhrovia), po maďarsky Magyrok...

Na začiatku minulého roku čitatelia posúdili celkové smerovanie slovenskej spoločnosti v roku 2014. Tu sú odpovede:

Aký je váš názor na celkové smerovanie slovenskej spoločnosti v roku 2014?
1.         Jednoznačne pozitívny 3%
2.         Prevažne pozitívny 50%
3.         Neviem 4%
4.         Prevažne negatívny 28%
5.         Jednoznačne negatívny 15%

Rozhodnutie je také obojaké, polovičaté. Niečo cez polovicu (53%) anketovaných je v zásade spokojných s celkovým slovenským vývojom. Samozrejme, spokojnosť každého jedného z nich sa viaže na vlastné predstavy, doterajšiu kvalitu života či aspoň relatívne dobré zdravie. To je pochopiteľné. Slovák, resp. občan Slovenskej republiky, alebo ten, čo žije na Slovensku si nevytyčuje ciele v makrorovine (udržať svetový mier), ale v mierkach šitých na svoju osobu a v strihoch svojich predsavzatí. Jeho osobné ciele (cieliky) ako: mať čo do úst, dostatok na seba, pre seba i rodinu, aktívne sa podieľať na drobných radostiach života bez strachu, za čo a ako žiť, nie sú o nič menej hodnotné než ciele ľudstva či aspoň niektorých vyspelých krajín. Negatívne sa za rokom 2014 obzrelo 43%, jednoznačne negatívne 15%. Opäť nie je zrejmé, či hodnotenie neovplyvnilo osobné príkorie, nenaplnené predstavy... Výsledok je štandardný. Už dávno sú vraj preč časy vysoko homogénnej spoločnosti. Aspoň navonok. A tým nielen voľakedajší výkon praktickej demokracie spred viac ako 25 rokov. Bohužiaľ, niekedy sa zdá aj v súčasnosti, že dnešné médiá sú reliktami tých čias. Poznajú len jeden jediný správny pohľad na svet.

Predošlé diely analýz boli venované cezpoľným témam. Dnes sú predmetom názory týkajúce sa nášho slovenského myšlienkového záhumienku.

Hneď začiatkom roka očakávalo Slovensko referendum, ktoré (podľa môjho názoru) sa okrem iného zaoberalo spôsobmi, ako zabrániť diverzifikácii myšlienkových tokov v spoločnosti. Anketa z januára 2015 znela:

 Zúčastníte sa referenda iniciovaného Alianciou za rodinu?
1.         Zúčastním a odpoviem súhlasne 29%
2.         Zúčastním a odpoviem zamietavo 2%
3.         Neviem 5%
4.         Nezúčastním sa, ale s otázkami sa stotožňujem 3%
5.         Nezúčastním sa a s otázkami sa nestotožňujem 62%

(Pre osvieženie pamäti opakujem otázky „Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?“; „Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?“; „Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania?“)

Čo ako zodpovedne a myšlienkovo slobodne a rôznorodo vyzerajú odpovede (vysoko skoro dvojtretinovo prevažujú „antireferendisti“), treba zdôrazniť, že táto téma bola bohato diskutovaná nielen v ankete (180 účastníkov), ale aj na blogu Slova. Jedna z posledných „veľkých“ diskusií... Iniciátori referenda sa pokúsili vtiahnuť občianstvo do prijatia predstavy budúcnosti Slovenska úzko zviazanej s niektorými kresťanskými zásadami okolo tvorby rodiny a jej výchovnej kvality. A nielen v podobe zhody na jedinom svetonázorovom prístupe, ale aj v prikázanej podobe každodenného správania limitovaného zákonom. Všeobecne platné kresťanské hodnoty treba rešpektovať a ctiť si ich, ale nie je ich možné (ani zákonom) nadraďovať nad všeľudské. Niečo nad 30% percent odpovedajúcich sa referenda chcelo zúčastniť. Čo je viac ako skutočná účasť v referende, ktorá bola 21,41%. Dve tretiny čitateľov referendum aj jeho témy odmietli. Podobne ako naši čitatelia, reagovali aj voliči. Referendum nebolo platné. Obyvateľstvo si svoju ústavnú zodpovednosť uvedomovalo vo vyššej miere ako Ústavný súd SR.

Naša ústava deklaruje v prvej hlave, v časti základné ustanovenia, v prvom článku, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Myslím si, že referendum aktualizovalo vo verejnosti myšlienku ústavnej potreby trvalého riešenia vzťahu štátu a cirkvi. Anketová otázka v mesiaci  august 2015 znela:

Súhlasíte s tým, že trvalé riešenie vzťahu štátu a cirkví v Slovenskej republike je v odluke?
1.         Áno 84%
2.         Nie 12%
3.         Neviem 4%

Názor ľudu zloženého z čitateľov Slova je jasný. Jeho presadenie do slovenskej politickej praxe vyzerá skôr ako beh na dlhé trate. Dúfam, že nie maratón...

Okrem problémov slovenských rodín a zabezpečenia zdravého dorastu, ktoré napriek iracionalite referendových otázok  skutočne existujú, našu spoločnosť kvária aj otázky dožitia „odrastu“ (seniorov), predovšetkým trvalého zabezpečenia starobných dôchodcov. Čitatelia v ankete z apríla 2015 mali na výber tieto riešenia:

Aké riešenie systému starobných dôchodkov u nás považujete za najlepšie?
1.         Zaviesť len jeden (štátny, verejnoprávny) pilier + individuálne pripoistenie   88%
2.         Ponechať súčasný dvojpilierový systém s pomerom odvodov v prospech prvého  8%
3.         Zabezpečenie starobných dôchodkov občanov zveriť len súkromnému sektoru   2%
4.         Neviem  2%

Výsledky sú jednoznačné. Slovenský dôchodca, reprezentovaný životnými i odbornými skúsenosťami nechce ponechať svoj zaslúžený odpočinok v poslednej tretine života na náhodu v podobe finančnej lotérie. Koniec koncov sú to skúsenosti aj ostatku krajín Vyšehradskej štvorky, ktoré mali odvahu priznať nesprávnosť prvotného rozhodnutia. Dúfam, že volebný program nastávajúcej vlády (s účasťou strany Smer-SD) bude v prospech občana a jeho starých kolien.

Pri svojich potulkách Slovenskom neobídem pomníky padlých v prvej svetovej vojne. Je ich neúrekom, nielen pomníkov, ale i mien na nich vytesaných... Bojovali za vlasť. Padli za vlasť. Naši hrdinovia. Odpočívajú v pokoji. Zmierili sa so smrťou a všelijaké iné epitafy. Skutočne je to pravda? Za akú a koho vlasť padli na rieke Piave? Či v haličských poliach? Nepadli tí, z Horných Uhier skôr za pokračovanie lopoty a biedy, odnárodňovanie? Koniec koncov ani smrť sedliakov z Potisia či horalov zo Sedmohradska nebola o nič hrdinskejšia a zmysluplnejšia. Slová – padli za vlasť – môžeme azda použiť z tých čias len pre československých legionárov vo svete a pre tých, čo padli doma pri obrane novovznikajúcej republiky. Ostatní položili životy za všeličo iné, len nie za vlasť. Druhá svetová vojna zmenila z pohľadu Slováka kritéria vojnového hrdinstva. Ale napríklad tí, čo bojovali za Slovenskú republiku z rokov 1939 – 1945, bojovali skutočne za Slovenskú republiku?!?

Preto vítam, že už neexistuje ústavná povinnosť ísť zabíjať a dať sa zabíjať za vlasť. Nie každá vlasť (najmä jej predstavitelia) je moja vlasť. V minulom roku sa zjavili (aj v Česku) úvahy o obnovení brannej povinnosti. Pri tej príležitosti som povedal a stále tvrdím, že ak náš štát (Slovenská republika, a ja ju považujem za svoju vlasť), jeho vláda a konkrétni činovníci nevedia zabezpečiť mierový vývoj krajiny v 21. storočí, nemajú právo za svoju neschopnosť odo mňa žiadať môj život a ani iné životy. Anketa zo začiatku júna 2015 reagovala na túto otázku.

Ste ochotný bojovať za Slovenskú republiku?
1.         Jednoznačne áno 31%
2.         Skôr áno ako nie 9%
3.         Neviem 8%
4.         Skôr nie ako áno 10%
5.         Jednoznačne nie 41%

Odpovede ukázali, že niečo nad polovicu anketovaných nie je ochotných bojovať za Slovenskú republiku, pritom 40% jednoznačne nie. Proti komu by mali Slováci bojovať? Má SR nejakých nepriateľov? Však sme členskou krajinou OSN, to je vrcholová organizácia s právom a povinnosťou zabezpečovať mierové spolunažívanie na celom svete. Sme členmi NATO, obrannej to aliancie. Sme súčasťou EÚ, garanta úspešného a najmä mierového rozvoja Európy. Tieto závery nie sú ironické! Nič nemôže zdôvodniť smrť ani jedného človeka. Čo len môže byť zmysluplné na utratení ľudskej osoby (a osobnosti)?! Sme povinní, naše vládnuce elity, kormidlovať Slovensko ako súčasť svetového, všeľudského a najmä ľudského (cudzím slovom humánneho) spoločenstva tak, aby nenarazilo na útesy zloby individualizmu. A aby sa vyhlo stroskotaniu a následnému topeniu v severoatlantickom mori plnom ziskuchtivých žralokov.

Pokračujeme slovenskou vnútroštátnou špecialitou – vzťahom k maďarstvu. Pri príležitosti 95 rokov od podpisu trianonskej zmluvy – mierovej dohody Spojencov s Maďarskom zo 4. júna 1920 sme sa koncom júna 2015 opýtali a získali odpovede na nasledujúcu otázku:

Predstavuje väčšinový maďarský postoj o nespravodlivosti Trianonu hrozbu suverenite Slovenska?
1.         Jednoznačne nie 12%
2.         Skôr nie ako áno 19%
3.         Neviem 1%
4.         Skôr áno ako nie 26%
5.         Jednoznačne áno 42%

Viac ako dve tretiny opýtaných (68%) považuje maďarský postoj za nepriateľský Slovensku a slovenskému. Nemožno to zľahčovať zhadzovaním nositeľov zisteného názoru ako nacionalistov či latentných členov xenofóbnych strán. Nespravodlivosť Trianonu totiž nie je len názor zanedbateľnej menšiny. Tento názor je väčšinový a kodifikovaný už ako historická pravda. V roku 2010 maďarský parlament v Budapešti schválil návrh, podľa ktorého Maďarsko bude každý rok 4. júna smútiť za zánikom Uhorska. Uvedený dátum sa stal Dňom národnej (rozumej maďarskej) spolupatričnosti. Pozmeňujúci návrh opozičných socialistov, aby sa do textu vložila veta, že „trianonskú ranu nemožno zahojiť revíziou hraníc“, neprešiel. A tak už päť rokov počúvame na juh od našich hraníc rinčanie silnými slovami. Pevne verím, že pri tom zostane. (Predstavte si, že by sme uvedený dátum vyhlásili v Národnej rade SR ako Deň národnej radosti –však je to počiatok slovenskej zvrchovanosti de jure.)

Nie je to také jednoznačné. V októbri 2015 zástancovia „národnej spolupatričnosti“ s Maďarskom pochádzajúci zo Slovenska hrubo a vulgárne narušili spomienku na 200 rokov od narodenia Ľudovíta Štúra pri pripravovanom pamätníku v Štúrove. V tejto súvislosti odpovedali čitatelia Slova začiatkom decembra na otázku:

Čo si myslíte o inštalácii slovenských pamätihodností v oblastiach SR obývaných prevažne maďarskou národnosťou?
1.         Považujem to za správne 82%
2.         Neviem, nezaujíma ma to 2%
3.         Považujem to za nesprávne 16%

Zaznela jasná a slovensky jednoznačná odpoveď, ktorá neprijala tvrdenia bývalého slovenského ministra školstva Szigetiho, že takéto slovenské akcie narušujú zmier v  slovensko-maďarských vzťahoch...

Na záver trochu predvolebného optimizmu. Posledná minuloročná téma ankety sa venovala slovenskej volebnej prognostike.

V slovenských parlamentných voľbách v marci 2016
1.         Smer -SD získa nadpolovičnú väčšinu 35%
2.         Smer -SD vyhrá prostou väčšinou 59%
3.         Opozičné strany získajú nadpolovičnú väčšinu 3%
4.         Neviem, nezaujímam sa 3%

Ankety sa zúčastnilo viac ako 150 účastníkov, čo znamenalo zvýšený záujem nad obvyklou účasťou. Zdá sa, že občanom Slovenska je to jasné. Vo voľbách vyhrá Smer-SD. Myslí si to 94% odpovedajúcich a 35% zo všetkých verí, že Smer získa nadpolovičnú väčšinu mandátov.

Pevne verím, že akékoľvek víťazstvo Smeru-SD a jeho účasť v exekutíve vychádzajúcej vo svojej praxi zo sociálno-demokratických politických pozícií bude mať také výsledky, ktoré budú zodpovedať zabezpečovaniu a napĺňaniu trvale udržateľného a dôstojného života všetkých občanov Slovenska.

SÚVISIACE:
Jozef Schwarz: Demokracia a migrácia   (Ankety Slova v roku 2015, časť prvá)
Jozef Schwarz: Suverenita a globalizácia
(Ankety Slova v roku 2015, časť druhá)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984