Dôsledky volebných téz Andreja Kisku

Kandidáta na prezidenta Andreja Kisku môže volič hodnotiť iba podľa jeho volebných téz, keďže z politiky nemá žiadne skúsenosti, a, žiaľ, ako vidieť z jeho vystúpení, chýba mu aj štátnický nadhľad potrebný na výkon tejto najvyššej funkcie nášho štátu. Slovenská republika je parlamentná demokracia, v ktorej podľa Ústavy SR prezident nemá veľké právomoci. To si pán Kiska zjavne dostatočne neuvedomuje. Práve preto mu (ak sa to k nemu dostane), ale aj jeho prípadným voličom chcem dať do pozornosti, že:

I. pôsobenie prezidenta SR v našom politickom kontexte sa môže prejavovať POZITÍVNE:

a) konštruktívnou komunikáciou s orgánmi  štátnej moci – teda so zákonodarnou mocou (NR SR), exekutívnou mocou (vláda SR) a súdnou mocou, ktoré sú podľa ústavy nezávislými od funkcie prezidenta  –, o podobe zákonov či hospodárskej politike štátu,

b) ovplyvňovaním rastu odbornosti a morálneho kreditu novomenovaných ústavných činiteľov, sudcov, akademických funkcionárov a pod., čo je dlhodobý proces vyžadujúci takisto spoluprácu s navrhovateľmi a kompetentnosť,

c) vystupovaním prezidenta v súlade so zahraničnoupolitikou vlády SR a NR SR; šírením dobrého mena SR pri komunikácii so štátnikmi Európskej únie a ostatného sveta; presadzovaním záujmov Slovenska v EÚ; zabezpečovaním hospodárskych kontaktov pri zahraničných cestách. Všetky tieto úlohy si vyžadujú štátnické schopnosti, vybudované kontakty na európskej a svetovej úrovni i silnú medzinárodnú politickú podporu, pretože aj orgány EÚ – Európsky parlament a Európsky komisia – sú kreované politicky.

II. pôsobenie prezidenta SR v našom politickom kontexte sa môže prejavovať NEGATÍVNE:

a) destabilizáciou domácich politických pomerov spochybňovaním, resp. nerešpektovaním voľbami daného mandátu a zodpovednosti zákonodarnej a exekutívnej moci za vládnutie,

b) podporovaním opozície v politickom boji s vládou či parlamentnou väčšinou danou výsledkom volieb,

c) podporovaním radikálnych skupín občanov v politickom boji proti vláde.

V tomto príspevku chcem poukázať na dôsledky väčšiny téz, ktoré šíri kandidát na prezidenta SR A. Kiska. Píšem o tom, lebo niektoré zo zdanlivo pozitívnych predsavzatí dokladajú jeho politický amaterizmus či absenciu politických skúseností, iné však – ak by sa stal prezidentom SR – budú od prvej chvíle jeho pôsobenia poškodzovať záujmy SR, jej vnútropolitickú stabilitu i zahraničnopolitické renomé, ba niektoré sú pre jej budúcnosť priam nebezpečné.

1.Riadenie ekonomiky

1.1 téza: Andrej Kiska ponúka vo volebnej kampani na prvom mieste svoje schopnosti úspešného manažéra s vynikajúcimi ekonomickými výsledkami v podnikaní a podpore zamestnanosti.

1.2 dôsledky: Prezident SR podľa Ústavy SR nemá žiadne právomoci v oblasti utvárania legislatívnych podmienok hospodárskeho a sociálneho života v štáte, riadenia ekonomiky štátu či sociálnych procesov, teda táto kvalita pre výkon funkcie prezidenta je sekundárna. Môže len vrátiť zákon do NR SR alebo vyslovovať svoje názory na politiku štátu prostredníctvom Správy o stave SR prednesenej v NR SR, resp. v komunikácii s predsedom a členmi vlády (ak o jeho návrhy riešení prejavia záujem).

2. Zahraničná politika

2.1 téza: Andrej Kiska tvrdí, že v otázkach zahraničnej politiky bude ako prezident konať tak, aby jeho vystupovanie bolo v súlade so zahraničnou politikou štátu, lebo si vraj uvedomuje, že tú určuje vláda a parlament (RTVS, 23. 3.). Pritom zároveň opakovane deklaruje vážne vyhlásenie – vraj ako svoj súkromný názor – o potrebnosti uznať nezávislosť Kosova, keďže tak učinila väčšina veľmocí, čo, uveďme pre pravdivosť, podmieňuje aj súhlasom Srbska. Túto tézu pritakávania najsilnejším štátom v EÚ navyše šíri ako pravidlo, podľa ktorého by sa SR mala správať napr. aj v otázkach Ukrajiny.

2.2 dôsledky: Toto stanovisko, ktoré už dnes A. Kiska verejne šíri, je v príkrom rozpore so zahraničnou politikou SR, pretože NR SR svojím uznesením rozhodla neuznať nezávislosť Kosova, a to naprieč pravicovým i ľavicovým spektrom, a vláda SR sa doteraz konzistentne – a podľa väčšiny občanov SR správne – drží tohto stanoviska. V prípade, že by sa A. Kiska stal prezidentom SR, už teraz pácha škody na zahraničnej politike SR, ako aj na záujmoch integrity SR, pretože tu nejde o maďarskú národnostnú menšinu, ako opakuje – tá sa správa k Slovensku ako svojej vlasti lojálne –, ale o to, že v minulosti práve zo strany susedného Maďarska vychádzalo úsilie integrovať všetkých Maďarov do spoločného štátu, o. i. ponúkaním dvojitého občianstva – napriek nesúhlasu SR – a podporou zavedenia autonómie na južnom Slovensku (ako predpolia úsilia o jeho odtrhnutie) a že pri zmene vlády v Maďarsku sa takéto konanie dá opäť predpokladať. Neuveriteľné je aj servilné stanovisko A. Kisku k rozhodnutiam najsilnejších štátov EÚ. Keby sa ho totiž držali všetky menšie štáty, nikdy by nič z vlastných národohospodárskych záujmov v EÚ nedosiahli. Práve ich rokovanie vnútri EÚ, i vzájomná podpora krajín V 4, je jedným z nástrojov, vďaka ktorému sa podarilo SR dohodnúť napr. predĺženie možnosti čerpať eurofondy, ktoré by prepadli, či vyššiu podporu z eurofondov na riešenie otázok alarmujúcej nezamestnanosti našich mladých. A, naopak, práve servilita vlády M. Dzurindu pri vstupe SR do EÚ spôsobila priame škody v našom pôdohospodárstve, nevýhodným limitovaním živočíšnej a rastlinnej výroby a následným prudkým poklesom zamestnanosti v agrosektore, na vtedy ešte z veľkej miery sebestačnom Slovensku.

3. Vzťah prezidenta k legitímnym orgánom moci

3.1 téza: Andrej Kiska chce ako prezident vytvárať „protiváhu“ vláde SR a NR SR, a to tak, že ak s nejakým zákonom nebude súhlasiť, lebo podľa neho bude poškodzovať občanov či drobných a stredných podnikateľov, bude o ňom rokovať, a ak sa mu nepodarí vládu alebo NR SR presvedčiť o jeho škodlivosti, bude vyzývať občanov, aby sa proti jeho schváleniu postavili.

3.2 dôsledky: Prípadný prezident by teda viedol kampane a podporoval občianske nepokoje proti parlamentu a vláde, ktorých mandát vyplýva z parlamentných volieb a ktoré majú od voliča štvorročné volebné obdobie na to, aby prijímali – niekedy aj nepopulárne – zákony a ekonomické opatrenia. Prezident by takto vstupoval do otvoreného politického boja – a je zrejmé, že na strane opozície, ktorej prirodzeným záujmom je „povaliť“ vládu a uchopiť moc – a bol by priamou príčinou destabilizácie spoločnosti.

4. Riešenie problémov občanov

4.1 téza: Andrej Kiska chce byť prezidentom pre ľudí, chce sa ich zastávať a pomáhať konkrétnym občanom, na čo chce využiť svoje skúsenosti z charity.

4.2 dôsledky: Prezident SR nemá žiadne legislatívne, súdne ani ekonomické nástroje na riešenie problémov konkrétnych občanov.

Prezidentská kancelária môže, ako to robí aj dnes, prijímať sťažnosti občanov a žiadať o ich riešenie štátne orgány a nimi zriadené inštitúcie, súdy, prokuratúru alebo na ne upozorniť ombudsmanku či splnomocnenca pre rómske otázky. Samotný prezident však nemôže vyriešiť žiaden problém konkrétneho človeka – ako je to v prípade charitatívnej činnosti možné –s výnimkou udelenia milosti, resp. celoplošnej amnestie – pre viacerých anonymných ľudí. Ba ani štát nemá na centrálnej úrovni priame nástroje na riešenie jednotlivých prípadov, pretože ekonomické nástroje na podporu ľudí žijúcich v chudobe, zápasiacich so sociálnymi či zdravotnými problémami sú kompetenčne presunuté na sociálne úrady, úrady práce, krajské samosprávy, mestá a obce a ich zariadenia. Štát môže, samozrejme, urgovať ich rýchlejšie riešenia, zlepšovať adresnosť podpory legislatívou, resp. premyslene vkladať prostriedky do oblastí, kde je to najpotrebnejšie.

5. Tzv. nezávislý kandidát na prezidenta

5.1 téza: Andrej Kiska od začiatku svojej kampane sám seba deklaruje ako nezávislého kandidáta na prezidenta.

5.2 dôsledky: Obávam sa, že s „nezávislosťou A. Kisku je to tak isto ako s jeho „nevedomosťou“ o vlastných bohatých kontaktoch so scientológmi.

Dňa 23. marca v priamom prenose RTVS v relácii O 5 minút 12 sa totiž predseda SaS Richard Sulík preriekol (alebo sa chcel pochváliť?), keď vyčítal predsedovi KDH Jánovi Figeľovi, že si vraj na rokovaniach Ľudovej platformy KDH „nasilu“ presadilo ako spoločného kandidáta na funkciu prezidenta Pavla Hrušovského, hoci on navrhoval Andreja Kisku(!). Bez ohľadu na to, že sa pán Kiska dnes tvári, že túto ponuku odmietol, je to – rovnako ako to, že jeho kampaň organizuje Rado Baťo, bývalý volebný manažér SDKÚ-DS I. Radičovej – dôkaz jeho prepojenia na pravicové politické strany. Preto sa dnes vôbec nemožno čudovať, že všetci pravicoví kandidáti ho v druhom kole podporujú. Za čo im, ak by bol zvolený za prezidenta, bude dozaista aj patrične vďačný. Teda toto je tá „nezávislosť“ A. Kisku.

Blažej Petrus, Bratislava

(Uverejnené v Literárnom týždenníku 11 – 12/2004 z 26. marca 2014)