Reklama

Drahá skúsenosť s rozliatym mliekom

K článku J. Hraška Začína sa to maslom
Počet zobrazení: 1617

Pán Juraj Hraško v príspevku Začína sa to maslom dal na známosť verejnosti rozhodný krok na trhu s potravinami. I keď si uvedomujem bôľ spôsobený väčšine z ich konečných spotrebiteľov, je to krok v správnom smere a najvyššom čase. Len trocha sa stačili pohnúť príjmy a za tušením tendencie ich rastu nedočkavo čakajúce ceny vyrazili rovnakým smerom. To významne zmení osud dedín, vidieka, pohnú sa podniky a nastane prelom v politike regiónov.

Univerzálne platí, že po fáze výmeny z reprodukčného procesu v každom odvetví, v tom i hospodárenia na pôde, nastupuje fáza rozdelenia vytvorených hodnôt. A keďže v súčasnosti z hospodárenia na pôde nie sú zdroje v takom rozsahu, aké poskytuje bankám, IT, priemyslu, stavebníctvu a pod. ich predmet podnikania, potom jeho rozdelenie má chudobné znaky (napr. uplatňovanie minimálnej mzdy a niečo pomimo „na drevo“). V spomínanom odvetví chýbajú finančné zdroje na podnikanie (to nevylučuje v jednotlivých podnikoch lízing audiny), a teda aj družstevné banky. Inými slovami, i v pôdohospodárstve funguje motor peňažného vyjadrenia pridanej hodnoty. Jeho funkčnosť závisí i od racionality cien.

Z očakávaného pohybu badať, že temer vo všetkých spoločenských sektoroch dôjde k rastu priemerných zárobkov či príjmov. (Súbežná otázka, prečo štát rieši iba vyhrotené spoločenské situácie?) Tieto pohyby otvorili príležitosť i pre rast cien potravín (ich rast je pod vplyvom vnútorných nákladov a neviem, či i z aktuálneho rastu cien dovozu, a ak áno, aké sú tomu príčiny v producentských krajinách). Bez ohľadu na to, ak z ich zvýšenia si priveľmi neukrojí sektor obchodu, potom sa postupne zvýšia i príjmy poľnohospodárskym podnikom a ich prostredníctvom azda zostane aj na rast príjmov vlastným pracovníkom. Z toho možno pozorovať, že zvýšeniu podielu slovenskej poľnohospodárskej produkcie na domácom trhu len málo pomôže napr. súťaž v obchodných reťazcoch o zastúpení slovenských či iné formy rezortného altruizmu (napr. orientované dotácie). Áno treba dať podporu mladým farmárom, ale vo vlastnej veci sú rozhodujúcimi záujmy odvodené od prvotného rozdelenia, ktoré sprostredkujú ceny, v danom prípade produkcie prvovýroby. Základom je prvotné rozdelenie prostredníctvom cien.

V tejto súvislosti konvergencia mohla mať, a mala mať na úseku vývoja príjmov iný priebeh. Z istého a dlhodobého spravovania ekonomiky SR na úseku premeny dosahovaného tempa rastu HDP na rast životnej úrovne obyvateľstva sa dostavili nežiaduce účinky v jej zaostávaní. A nebyť výhodného lacného dovozu potravín, potom s približovaním sa výkonnosťou vyspelým ekonomikám by boli rástli aj príjmy podnikov a ich pracovníkov. Aká to vzácna medzinárodná zhoda: lacný dovoz potravín ide ruka v ruke s domácimi nízkymi príjmami, čím sa prezentovala prednosť SR ako lákadlo pre príchod investorov (oddeľuje sa i fakt, že je s tým spojený aj odtok zdrojov). Záujem na udržaní nízkych príjmov však znamenal i zmenšené možnosti pre rozvoj verejných služieb.

V minulom režime násilný prevod na združstevnenie evokoval značné spoločenské straty, ale spätný chod, ako inak, tiež má svoje dôsledky. Po roku 1989 nielen konkurencia viedla k okliešteniu zabehaného spravovania hospodárenia na pôde, ale i jeho organizátori. Ich dejinná zodpovednosť nie je ani tak za odmietnutie istého konceptu tohto spravovania, ale za to, že so zásadnou zmenou tohto konceptu nepriniesli očakávané účinné nástroje transformácie, ktoré by pôsobili v smere spoločného záujmu. Tieto na vrcholovej úrovni sa nemali očakávať až k nám „doputujú“, ale v centre mali sa vytvoriť prechodné nástroje, ktoré by krok za krokom sledovali ciele konceptu, čiže nie tie predkladané slabučké odvary. Odklad tvorby konceptu spravovania a, samozrejme, i jeho uplatnenia, má negatívne účinky. Vo vrcholovej politike k tomu prispelo i to, že v koalíciách po roku 1989 nemalo odvetvie poľnohospodárskej výroby na presadenie potrebných záujmov vhodné zastúpenie (možno ho odradzovalo to, že za priveľa intelektuálnej námahy sa dostal pomerne malý voličský elektorát).

Z trhu potravín sme vycúvali dosť dobrovoľne. A s rozpadom JRD, ŠM zostali nevybuchnuté míny, ktoré súviseli so súkromným vlastníctvom pôdy. I zdola rástli očakávania jej premeny na stavebné pozemky pre domy, ale i cesty, obchodnú sieť, priemyselne parky a pod. No to hlavné, podnikať na pôde za konkurencie lacných dovozov, temer nešlo. Došlo to tak ďaleko, že sa neoplatilo pracovať na pôde, veď potraviny relatívne lacno (ale tá kvalita) zabezpečia obchodné reťazce. Nečudo, že pod tlakom takejto politiky sa hybné sily dediny rozpadli, ba časť sa popánštila (garáž, trávniček a bazén). Je všeobecne známe, že mesto oslobodzuje, robí anonymitu a tieto jeho atribúty kultúry sa premiestňujú, spolu s pohodlím čumenia do televízorov, na dedinu.

Medzi výsledky uplynulého obdobia patrí vytlačenie starých technológii a že vypŕchli (vyprchávajú) očakávania malých a stredných vlastníkov pôdy, ktoré spľasli ako bubliny (poznatok o tom, že pôsobí aj obrátená cenová bublina – lacné nájmy za prenájom pôdy). Zostal však grunt a oživí sa starý predmet – výnosné podnikanie na pôde. S ním sa rozvinú, popri pozitívnych vizitiek z ekonomiky exportu, aj nové vizitky –za náhradu dovozu. S týmito vizitkami a s obnovou výkonnosti na pôde porastú jej ceny ako odraz vzácneho  majetku. Viera, že nastáva obrátený outsourcing, je odôvodnená.

Naliehavosť oprávnených nárokov na zdravú výživu sa zvyšuje, a to je ťažké delostrelectvo, ktoré rozbije hradby ohraničenej dostupnosti pre uzatvorené konzorciá zložené z vybraných v tejto dobe. Doteraz každá doba mala svojich „rovnejších“. Oni hlavne rozložia počiatočné ilúzie. Pravda, ak sa rozpadnú tieto ich konzorciá, podobne, ako sa rýchlo rozmohli „žlté“ polia, tak rýchlo časť z nich zanikne. Pravda nepôjde to ako po masle, s ním na tejto etape rozvoja sa zlom začína, v pozadí zlomu je však húf obhajcov záujmov, ktorým stav vyhovuje a budú stavať prekážky tým, ktorí myslia na budúcnosť národa.

Drahá skúsenosť s rozliatym mliekom v poľnohospodárstve. Veď narovnať narušené proporcie v cenách si v značnej miere vyžiada siahnuť na očakávané zvýšenie príjmov spotrebiteľov a podnikov. Pohyb cien v konečnej spotrebe prerozdelí inak užitie príjmov než sú ich terajšie očakávania. Pohyb cien takej chúlostivej komodity, ako sú potraviny, a tiež prvovýroby ako surovín pre potravinársky priemysel, sa hladšie dosiahne v podmienkach rastu príjmov podnikov a konečných spotrebiteľov. V tejto súvislosti vidieť, že postačia očakávania na to, aby sa nazreté veci začali pohybovať. Nerátalo sa s tým, dokedy vydržia staré pomery?

J. Hraško svoje myšlienky odvodzuje z toho, že sa musí každý štát vo svojej praktickej politike snažiť, aby v čo najvyššej miere zabezpečil výživu vlastného obyvateľstva z domácich zdrojov získaných na domácej pôde (dodávam sebestačnosť, my na ňu máme, len sme pozabudli na detail, že túto nutne treba organizovať). Odomkli ste však vráta novej ére rozvoja domácej poľnohospodárskej výroby. Je šanca ozdraviť jej ekonomiku a zapojiť do práce tisíce nových pracovníkov. Hoci veľa vody pretečie dole Dunajom, predsa pod vplyvom výkonnosti a funkcií cien sa dostavia prírastky príjmov podnikov a následne ich pracovníkov. Ozdravia sa pomery v regiónoch a o to sa zmenší rozmer pola šedej výrobe. Lebo inak a neskoršie, by to bolo len horšie.

Autor je Ing. Kamil Mikulič, CSc.

Priemer: 3.2 (11 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama