Európsky sociálny model: čo ďalej?

Jednou z kníh, ktorú pre jej hrubú väzbu na pultoch kníhkupectiev určite nemôžete prehliadnuť, je nový publikačný počin filozofa, politológa a poslanca NR SR Ľuboša Blahu. Editorsky zostavil kolektívnu vedeckú monografiu, ktorá je ľahkosťou svojho jazyka čitateľsky prístupná aj neodbornej verejnosti. Možno niektorí, tak ako aj ja, zažijú pri nej ten pocit z detstva, keď sa nemohli odtrhnúť od úspešných knižných trhákov svojej mladosti.

Impulzom pre zostavenie publikácie bol úspech vedeckej konferencie z roku 2013, po ktorej knižný titul dostal svoj názov: Európsky sociálny model: čo ďalej? Väčšina z tých, ktorí vystúpili na konferencii, dostala priestor publikovať svoju kapitolu v novej knihe.

Publikácia je rozdelená do štyroch častí. V každej z nich sú tematicky radené kapitoly jednotlivých autorov. Editorovi podarilo spojiť do jednej publikácie autorský kolektív zložený z popredných súčasných filozofov, politológov, ekonómov, sociológov zo štyroch krajín Európy: Slovenska, Česka, Rakúska a Veľkej Británie.

V prvej časti autori analyzujú ekonomické a sociálne aspekty globalizácie vplývajúce na krízu sociálneho štátu. Tu majú svoje miesto kapitoly Jana Kellera, Milana Šikulu, Petra Staněka a Joachima Beckera.

Jan Keller píše, aké roly hrajú z hľadiska stratifikácie spoločnosti jednotlivé vrstvy. V prípade horných majetkových a príjmových vrstiev sa hovorí o tzv. strážených komunitách, kam môžu vstupovať iba majitelia tamojších nehnuteľností, ktorí sa skladajú na výdavky za údržbu, a jednotlivé služby v týchto komunitách. Nečlenovia sem nemajú prístup ani nedisponujú žiadnymi právami. Keller upozorňuje na nebezpečenstvo komodifikácie voľného času a komercionalizáciu kultúry. V konečnom dôsledku hrozí, že sa postupne celý náš život stane predajným zážitkom. Vidíme to na množstve nákupných, zábavných centier a wellness stredísk, priemysle cestovného ruchu, móde, športe, boome informačných technológií a počítačových hier.

Milan Šikula vidí príčinu krízy európskeho sociálneho modelu v tom, že nové civilizačné výzvy a trendy menia štruktúry ekonomiky, zvyšujú výdavky na vzdelávanie, zdravotníctvo, sociálnu sféru, kvalitu života a bez ohľadu na to, či sa budú poskytovať trhovým alebo solidárnym spôsobom, ich podiel na celkových výdavkoch sa bude neustále zvyšovať. Výstižný je Šikulov postreh, že peniaze sú dnes skôr než platidlo využívané ako prostriedok na utváranie moci a útlaku. Zaujímavá je úvaha o tom, ako by vyzerala globálna ekonomika dnes, keby sa v r. 1944 v Bretton Woode mocensky nepresadila koncepcia H. D. Whita, ktorá vstúpila do dejín ako brettonwoodsky systém, ale pristúpilo by sa na koncepciu Medzinárodnej menovej únie J. M. Keynesa s jednotnou menou bancor viazanú na 30 komodít pri súčasnom zachovaní národných mien a Medzinárodnej centrálnej banky, ktorá by dohliadala na riešenia nevyvážených obchodných a kapitálových tokov rôznorodých ekonomík.

Peter Staněk konštatuje, že nové formy zamestnávania (agentúrna práca, práca na dohodu, kontrakty s nulovou hodinou výmerou) v spojení s novými technológiami umožňujúcimi úsporu ľudskej práce vytvárajú neodhadnuteľné prostredie a radikálne menia štruktúru pracovného trhu.

Text renomovaného profesora ekonómie Joachima Beckera možno považovať za silnú stránku monografie. Ponúka výborne reflektovanú logiku južného a východného rozširovania Európskych spoločenstiev; opisuje ho ako proces vedený elitou, v ktorom občania boli odsunutí do sekundárneho postavenia. Podľa neho východné rozšírenie nieslo oveľa neoliberálnejšiu pečať než južné; EÚ a predstavitelia členských štátov zúročili svoj politický formálny aj neformálny vplyv, aby pomohli proeurópskym neoliberálnym stranám v krajinách, kde prebiehal prístupový proces. Významnou pridanou hodnotu tejto kapitoly je analýza vývoja protikrízových opatrení v rámci EÚ.

V druhej časti autori venujú pozornosť Európskej únii a úlohe európskej sociálnej politiky v integračnom procese. Tu možno nájsť autorský text Ľuboša Blahu, ďalej Christiana Schweigera, Michala Poláka, Martina Muránskeho a Michaela Hausera.

Ľuboš Blaha kritizuje dlhodobý neoliberálny konsenzus pravicových a sociálnodemokratických politických strán, obnažuje európsky sociálny model a konštatuje, že samotná štruktúra EÚ predurčuje to, aby sa európsky sociálny model oslaboval a prijímali sa neoliberálne riešenia. Tento štrukturálny problém je právneho charakteru a spôsobuje, že európske inštitúcie pomaly likvidujú sociálny model v rámci svojich kompetencií a povinností, na ktoré im zmluvy prideľujú mandát. Sociálna politika bude na vedľajšej koľaji dovtedy, pokiaľ nedôjde k inej zmluvnej konfigurácii. Blaha načrtáva antisystémové „trhliny“ v podobe alternatívnych projektov, ktoré sú dnes diskutované a nesú v sebe potenciál otočiť neoliberálnu trajektóriu EÚ: myšlienka nepodmieneného základného príjmu a podôb zamestnaneckej participácie na úrovni riadenia podnikov.

Michal Polák poukazuje na asymetrické správanie EÚ k členským štátom: na jednej strane je k svojim členským štátom prísnejšia, než býva zvykom v štandardných federáciách a na druhej strane zaostáva za bežným objemom redistribúcie. Vyzýva preto k dobudovaniu eurozóny a fiškálnej únie.

To, že sa v európskych inštitúciách rodia stále len čiastkové a nie komplexné riešenia, vníma aj Christian Schweiger. Členským štátom vyhovuje limitovaná koordinácia politických cieľov, pretože sociálne a pracovné politiky sú tie, v ktorých štát stále môže operovať a získavať konkurenčnú výhodu pred inými štátmi.[1]

Polemiku o budúcnosti demokracie a kapitalizmu v Európe medzi súčasnými nemeckými mysliteľmi Jürgenom Habermasom a Wolfgangom Streeckom sprostredkúva vo svojej kapitole Martin Muránsky.

Väčšina ľudí tuší, že súčasná situácia je dlhodobo neudržateľná, ale zároveň vieme, že nejestvuje východisko, alternatíva, žiadne pravicové, ľavicové, technokratické ani radikálne riešenie so šancou na úspech. Učíme sa žiť v časopriestore bezvýchodiskovosti a zároveň vieme, že tento stav nemôže trvať navždy, zároveň však ani svojou aktivitou, ani svojou pasivitou nedokážeme vyjsť z tohto stavu. Michael Hauser tento fenomén pomenúva ako multiplikované zauzlenie.

Tretia časť pojednáva o súčasnej podobe a problémoch demokracie, o jej úlohách a výzvach v kontexte sociálneho štátu a európskeho sociálneho modelu. Trojica autorov – Marta Goňcová, Juraj Marušiak a Jozef Lysý – analyzuje vo svojich kapitolách perspektívy demokratického politického systému. Spoločne upozorňujú na dedemokratizačné tendencie, že sa buduje kratos bez démosu a nastáva zužovanie problémov, ktoré podliehajú demokratickému diskurzu a kolektívnej diskusii. Modernistické vzťahy ochrany a súdržnosti v spoločnosti, ktoré boli nevyhnutným predpokladom pre sociálny štát sa postupne rúcajú, ľudia dnes akceptujú deficit vlastného súkromia a sami ochotne dávajú k dispozícii svoje osobné informácie prostredníctvom internetu.

K ideám ekonomickej demokracie sa v tejto časti knihy vracia Marián Sekerák. Približuje ju v koncepciách Davida Schweickarta, Roberta A. Dahla a Johna Rawsla.

Štvrtá časť sa zameriava na širšie súvislosti európskeho sociálneho modelu, vrátane interdisciplinárnych súvislostí, ktoré zastrešuje právnický pohľad Vojtecha Tkáča a transcivilizačných alternatív vývoja Svetozára Krna, ktorý európsku historickú skúsenosť porovnáva s čínskym a indickým modelom. Vývoj sociálnej dimenzie občianstva po vzniku samostatnej Slovenskej republiky mapuje Marcela Gbúrová. Demaskovať zdanlivo nespochybniteľné metafory rúk, ktorými sa zvykne interpretovať sociálna realita a odhaliť ich iluzórnu prirodzenosť sa snaží Branislav Malík.

František Škvrnda vyjadruje pochybnosť, či je v multipolárnom prostredí vhodné  pridržiavať sa strategického konceptu NATO, ktoré nedokázalo prekročiť tieň svojho pôsobenia určeného bipolaritou studenej vojny. Európsky sociálny model ako možná substancia európskej integrácie je podľa Škvrndu v mnohých významoch výrazne odlišná od amerického sna alebo americkej cesty. Pretrvávanie silného politického vplyvu USA a dominancia NATO pri riešení problémov bezpečnosti EÚ sú vážne prekážky v budovaní európskeho sociálneho modelu, ktorý je súčasťou riešenia bezpečnostnej otázky EÚ. V neposlednom rade aj otázok ľudskej bezpečnosti a jej jednotlivých rozmerov: potravinového, zdravotného, environmentálneho, politického, ekonomického aj osobného. V tejto dikcii je formulovaný aj doslov Ľuboša Blahu. Pripravované Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP) medzi EÚ a USA môže v týchto oblastiach zohrať rozhodujúcu rolu, upevniť neoliberálne smerovanie Európy a zatĺcť tak posledný klinec do rakvy európskeho sociálneho modelu.

Autori monografie družne "bijú" do Európskej únie a do eurozóny, nie však ako euroskeptici a jej odporcovia, lež ako tí, ktorí sa cítia euroobčanmi a majú konkrétnu predstavu o tom, v čom by sa malo zmeniť neoliberálne smerovanie európskej integrácie. Dokazuje to aj Blahov výrok: „Preto dnes otázka nestojí, či sme za, alebo proti EÚ, ale akú Európsku úniu chceme presadzovať, aby sme ochránili sociálne práva európskych občanov.“

Kniha, ktorú editorsky zostavil predstaviteľ mladšej slovenskej ľavicovej generácie má potenciál pritiahnuť rôzne skupiny čitateľov: tých, ktorých zaujíma aktuálne dianie, ale aj čitateľov teoretických a analytických textov. Je určená tým, ktorých zaujíma sociálna politika, politické a ekonomické aspekty európskeho integračného procesu, ale i tým, ktorí radi uvažujú nad demokraciou, jej súčasnými problémami a výzvami.

Kniha je nabitá mnohými faktami, nesie v sebe bohatý zdroj faktov aj informácií štatistického charakteru. Zároveň poskytuje aj množstvo argumentačného materiálu na vyvrátenie mnohých mýtov a omylov o sociálnom štáte, ktorými sa často buď ospravedlňujú rôzne politické a ekonomické modely a na druhej strane slúžia na znevažovanie alternatívnych konštelácií. Ponúka priestor na zamyslenie, ale i burcuje. Možno povedať, že je prvou väčšou publikáciou, ktorá ponúka detailnú a systematickú reflexiu vývoja a dôsledkov európskej finančnej a dlhovej krízy. Silnou, ale zároveň slabšou stránkou knihy je práve jej aktuálnosť. Už teraz, pár mesiacov po jej zostavení by sa dali viaceré z kapitol doplniť o nové udalosti a súvislosti.

To, že z malého Slovenska vychádza v podobe nového knižného titulu dôležitý signál upozorňujúci na to, že bez čitateľného a plnohodnotného sociálneho modelu čakajú európsky integračný proces nepokojné časy politickej a ekonomickej destabilizácie, je dobrým znamením. Jeho autori sa tak pridávajú k spoločnému hlasu popredných európskych intelektuálov. Okrem interesujúcich sa jedincov by táto publikácia nemala chýbať v knižnici slovenských (domácich i európskych) politikov, ktorí chcú porozumieť dobe vyžadujúcej si väčšiu sústredenosť a predvídavosť pri tvorbe správnych rozhodnutí.