Február v Slovenskej filharmónii

Na koncertoch teraz už pred poslucháčmi zneli známe i neznáme melódie majstrov
Počet zobrazení: 1781

Napriek nepriaznivej situácii zavinenej pandémiou Slovenská filharmónia nezaháľala a priam príkladne absolvovala v prvých dvoch mesiacoch roka 2022 svoj pôvodný plánovaný program. V januári to boli najprv tri koncerty v systéme online a všetky zvyšné s prikázanou 50-percentnou návštevnosťou. Vo februári, kde mala plánovaných dvanásť koncertných programov, sa už pred poslucháčmi konali všetky (len klavírny recitál z 1. februára sa napokon presunul na marcový termín), aj keď za inokedy väčšinou preplnenou Veľkou sálou Reduty nám bolo trocha smutno. Popri povinných obmedzeniach zrejme ešte čiastočne pôsobil aj strach starších priaznivcov SF pred nakazením sa. Pevne veríme, že toto smutné obdobie sa už čoskoro skončí.

Koncerty SF v tejto sezóne (podobne ako v minulej) sú rozdelené do trinástich cyklov v závislosti od repertoáru, adresáta, výkonných zložiek SF či od priestorov. Z februárových koncertov som si vybral tri, z toho dva z koncertného cyklu Hudba troch storočí a jeden zo Symfonicko-cyklu v dňoch tretieho, sedemnásteho a dvadsiateho štvrtého februára. Aj pri mojej voľbe šlo o kombináciu viacerých dôvodov, no prvoradým bol repertoár. Z desiatich skladieb v uvedených v spomínaných dňoch išlo o sedem kompozícií ruských skladateľov, ktorých mám tak rád, a na dvoch som mohol počúvať môj obľúbený nástroj – klavír. Zvyšné skladby mali patriť dvom málo známym skladateľom z Poľska, Gruzínska a aj mimo priaznivcov vážnej hudby populárneho Georgea Gershwina. Vzhľadom na vojnový konflikt na Ukrajine však na poslednom koncerte namiesto veľkolepej a ruského národného hrdinu oslavujúcej kantáty Alexander Nevskij, odznela z nej len smútočná ária a do programu boli pohotovo zaradené diela Schuberta a Brahmsa. Presila ruskej hudby v skladbe ponúkaných koncertov nemá nič spoločné s politikou, ale súvisí s kvalitami skladateľov. Veď takú veľkú „trojku“ hudobníkov 20. storočia, akú predstavujú Šostakovič, Prokofiev a Stravinskij, ktorých hudba napriek modernosti zároveň nezabiehala do príliš avantgardných a málo komunikatívnych excesov, nemá nijaký národ. Ale dramaturgia troch „mojich“ koncertov mala ešte aj inú črtu. Nielen v prípade ruských, ale aj pri uvádzaných málo známych skladateľov z Poľska, Gruzínska či kompozícii Brahmsa išlo o skladby, ktoré sú zriedkavosťou na koncertných pódiách, resp. sú menej známe či takmer neznáme. Ani Gershwinov klavírny koncert (17. 2.) nie je taký populárny ako jeho suity Američan v Paríži alebo Rapsódia v modrom. V prípade Čajkovského zasa jeho prvá symfónia (uvádzaná 3. 2.) nemôže v popularite súperiť s jeho Patetickou (č. 6), baletmi, symfonickými básňami alebo s klavírnym  koncertom č.1 a najviac ma z nej zaujala druhá časť s pôsobivým nástupom violončelovej sekcie. V koncerte zo 17. februára sme zasa počuli v orchestrácii Sergeja Abira výber z menej známych skladateľových Ročných období s nádhernou ruskou melodikou  plnou jemností. V závere toho istého koncertu sa nám predstavil Igor Stravinskij v podobe, ako ho málo poznáme, t. j. ako skladateľ, ktorý po moderných tendenciách načrel opäť do klasickej ruskej melodiky, takže jeho divertimento Bozk víly nebolo príliš vzdialené duchu Čajkovského hudby. V poslednom z koncertov potom odznela jedna z jeho najslávnejších skladieb suita k baletu Vták ohnivák.

Úvodné číslo prvého koncertu predstavilo nám velikána Šostakoviča ako autora „programovej“ hudby, keď jeho Slávnostná predohra napriek „povinnej“ monumentalite niesla pečať hudobného génia plne sa prejavujúceho v jeho najlepších dielach. Plánovaný slávny Čajkovského klavírny koncert (taký populárny v širších kultúrnych vrstvách) nahradil napokon virtuózny 3. klavírny koncert Sergeja Prokofieva. Ak k tomu pridáme „novinky“, čiže skladbu Paula Kletzkeho (známejšieho viac ako dirigenta než skladateľa) či hudbu Gruzínca Kančeliho skomponovanú len pred siedmimi rokmi, no plnú melodiky a pôsobivých kontrastov a zlomov medzi fortissimom celého orchestra a pianissimom a lyrickou povahou vstupov sólových hudobných nástrojov, potom treba dramaturgiu SF pochváliť, že nejde v šľapajach opery SND, produkujúcej len známe operné trháky.

Všetky tri koncerty plne uspokojili aj v úrovni interpretácie. Čoraz známejší český dirigent Jiří Rožeň, debutujúci teraz v SF v Prokofievovom klavírnom koncerte, dbal dôsledne na dynamické kontrasty a v spolupráci s klaviristom Leonom de María (nedávno úspešným na našej Hummelovej klavírnej súťaži v Bratislave) rovnako podčiarkol efektnosť dojmu ako citový ponor do náročnej skladby. Na druhom koncerte Američan Andrew von Oeyen sa cítil pri strhujúcom Gershwinovom klavírnom koncerte ako doma vďaka brilantnej technike i precíznemu vystihnutiu nálady skladby s echom jazzovej hudby. V Čajkovskom i Stravinskom orchester SF s dirigentom Andrejom Borejkom (17. 2.) príkladne muzicírovali pri Čajkovského skladbe v pôsobivom lyrickom duchu, v prípade Stravinského aj dynamicky a tempicky kontrastne. Dramaturgická zmena v treťom koncerte nezanechala stopy na kvalitnom výkone orchestra SF s jeho šéfdirigentom Danielom Raiskinom najmä v Schubertovej nedokončenej symfónii, kým v Brahmsovej Rapsódii pre alt a mužský zbor len na niektorých miestach trocha vadila mierna predimenzovanosť zvuku zboru oproti hlasu (inak objemnému) ruskej speváčky Poliny Šamajevovej. Tá svojím krásnym hlasom (čo do farebnosti, hoci občas znejúcom aj mierne ostro) pôsobivo interpretovala aj áriu Mŕtve pole z programu vynechanej Prokofievovej kantáty napísanej pôvodne ako hudba k filmu Sergeja Ejzenštejna. V slávnej Stravinského baletnej hudbe Vták ohnivák potom orchester s dirigentom „perlili“ tak čo do sviežej hravosti (tanečnosti) určitých hudobných sekvencií, ako v monumentálnom závere ruskej skladby.

Známe i neznáme zneli vo februári v Slovenskej filharmónii melódie majstrov. Charakteristická bola záľaha skladieb ruských skladateľov (okrem spomínaných aj na koncertoch 10., 12. a 20. februára), ale aj dramaturgický výber málo hrávaných skladieb  rozširujúci hudobný obzor milovníkov vážnej hudby.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984