Festivaly nie sú len v znamení popu

Počet zobrazení: 4177

Leto si vraj žiada len „ľahkú“, oddychovú kultúru. Bratislavský festival Viva musica balansujúci na hranici medzi ňou a vážnou hudbou to už roky popiera. A poprel to aj 34. ročník opernej časti Zámockých hier zvolenských. V tomto roku bol venovaný výlučne tvorbe najväčšieho operného skladateľa histórie Giuseppe Verdiho (vo svetových štatistikách počet predstavení jeho opier ďaleko predstihuje počty predstavení opier Mozarta, Pucciniho či Wagnera). Po holde, ktorý k jeho dvestoročnici  narodenia zložili Slovenská filharmónia,  Symfonický orchester SR, Štátne divadlo Košice (SND tak urobí na jeseň), sa na jeho tvorbu zameral aj náš letný operný festival na Zvolenskom zámku (dramaturg Jaroslav Blaho).

Počasie zvolenským hrám neprialo

V priebehu ôsmich dní sa zvolenskí a banskobystrickí diváci (a zopár operných priaznivcov z Bratislavy či zahraničia) mohli nabažiť skladateľovej hudby v siedmich divadelných či koncertných produkciách. Škoda, že festivalu ani v tomto roku neprialo počasie, takže jeho organizátori (Banskobystrická štátna opera, SNG - Zámok Zvolen, Mesto Zvolen, sponzori a finančný garant MK SR) by sa mali rozhodnúť, ako tento nepriaznivý prvok eliminovať. Či už opätovným pokusom na prekrytie zámockého nádvoria, alebo (a to by bolo ešte lepšie) presunom podujatia z posledného júnového na prvý júlový týždeň, kedy by okrem menej daždivého mohlo byť aj teplejšie počasie. Práve to bolo v tomto ročníku faktorom, ktoré znížilo inak výbornú úroveň festivalu. Na zámockom nádvorí sa totiž odohralo len posledné predstavenie, a to za značného chladu, ktorý nepríjemne pôsobil na výkony spevákov. Z ostatných produkcií sa tri premiestňovali do Banskobystrickej opery, dve do Zvolenskej činohry a koncert opernej mlade sa už tradične uskutočnil v Kráľovskej sieni zámku.

Netradičná monotematická dramaturgia

Netradičnou oproti minulým ročníkom bola aj monotematická dramaturgia. Našťastie Verdi je natoľko populárny, že to vôbec nevadilo. Výnimkou bolo predstavenie Korzára, diela, hrávaného veľmi málo, no v kvalite je súmerateľného s dielami prvého skladateľovho obdobia (Nabucco, Ernani, Atilla, Legnano, Alzira, Zbojníci atď.), ktoré, mimochodom, už na zvolenskom zámockom nádvorí v minulosti (väčšinou v slovenských premiérach) odzneli. Práve do týchto „noviniek“ organizátori nasadzujú renomovaných zahraničných spevákov, takže ozajstný operný znalec by mal bažiť práve po takýchto dielach. Stredoslovenské publikum je však skôr orientované na folklórne aktivity, takže prípadný menší záujem o u nás neznáme diela by mal marketing šikovným spôsobom propagovať v blízkom zahraničí (Česko, Rakúsko). Na poslednom predstavení (Nabucco) sa síce objavila skupina návštevníkov z Nemecka, no určite by sa v okolitých štátoch našlo aj viac záujemcov o operné zámocké hry, ktoré v kvalite stoja vyššie než mimoriadne populárne a komerčne úspešné aj v Bratislave plagátovo propagované operné hry v rakúskom kameňolome.

Vrchol tohto ročníka festivalu

Banskobystrická opera a festival majú to šťastie, že tamojší šéfdirigent Marián Vach je ozajstným znalcom Verdiho, čo sa prejavilo aj tentoraz pri premiére Macbetha (vo výbornej  modernej réžii Petra Gábora), v záverečnom predstavení Nabucca, ale aj pri naštudovaní Korzára so zahraničnými sólistami. Práve prvé a tretie zo spomínaných Vachových naštudovaní znamenali vrchol tohto ročníka festivalu. V Macbethovi organizátori získali do domácej inscenácie skvelých slovenských resp. na slovenských javiskách pôsobiacich spevákov: sopranistku Louisu Hudson, baritonistu Eveza Abdullu, tenoristu Miroslava Dvorského a predovšetkým v zahraničí takého úspešného basistu Štefana Kocána. Ani jeden z nich nesklamal. V Korzárovi všetkým vyrazil dych výkon úplne neznámeho mladého tenoristu Luciana Ganciho, známy baritonista Alberto Gazale potvrdil svoje kvality, len o málo za nimi zaostali obe sopranistky – vo Zvolene už známa Clara Polito a Elena Lo Forte. Výkony v Nabuccovi pravdepodobne negatívne ovplyvnilo príliš studené počasie. S ním sa najlepšie vyrovnal skvelý Peter Mikuláš, v menších úlohách milencov sa dobre osvedčili Michaela Šebestová a Miroslav Dvorský, kým kvalitný brniansky Slovák Vladimír Chmelo a exportná Grékyňa Dimitra Theodossiou trocha zaostali za očakávaním. Výbornú úroveň malo Verdiho Requiem so spevákmi Miroslavom Dvorským, Petrom Mikulášom, Adrianou Kohútkovou a Teréziou Kružliakovou (uvedomme si, že stredoslovenské publikum túto „bratislavskú výkonnostnú špičku“ tak často nepočuje ako Bratislavčania), len výkon orchestra dirigent a zbormajster Ján Procházka trocha predimenzoval.

Hosťujúce súbory a mladosť na zámku

V nevýhodnom prostredí Zvolenskej činohry akosi do úzadia ustúpili predstavenia hosťujúcich súborov – brnianska Traviata a košický Rigoletto. S dobrou odozvou sa zato zaslúžene stretol koncert Mladosť na zámku, kde 9 sopranistiek, 3 mezzosopranistky, dvaja tenoristi a jeden basista z bratislavského konzervatória interpretovali 15 všeobecne málo známych, no celkom pekných piesní z ranej skladateľovej tvorby. Výkony účinkujúcich boli vyrovnané, bez extrémnych kvalitatívnych výkyvov, a tak vyzdvihovať jedných na úkor druhých by nebolo správne, najmä ak každý z nich spieval iba jednu pieseň.

Za klad organizačnej prípravy považujem aj fakt, že návštevníci už dostali (pravda, bez presných termínov a obsadenia) aj program budúceho ročníka, v ktorom nechýbajú atraktívne tituly od Bizeta, Donizettiho, Rossiniho a Verdiho. Zvolenské hry zámocké sú jednoducho festivalom románskej opernej kultúry, a to úspešne demonštrovali aj v tomto roku.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984