Hľadanie cesty

Počet zobrazení: 3295


metelica.jpgK najznámejším ruským spisovateľom súčasnosti určite patrí prozaik, dramatik i výtvarný umelec Vladimír Sorokin (1955). V Rusku bol už od svojho vstupu do literatúry ešte v ére ZSSR považovaný za kontroverzného autora, nedávno ho jedno občianske združenie obvinilo z pornografizmu a dalo na súd, ten však nepotvrdil toto obvinenie, hoci pasáže z kníh Marinina tridsiata láska či Modré sadlo vyznievajú neobyčajne odvážne či provokujúco z vyššie uvedeného pohľadu, ak nie až šokujúco. Je to však uznávaný a do mnohých jazykov prekladaný autor, už v r. 1998 vyšlo v Rusku dvojzväzkové súborné vydanie jeho próz a drám. Z hľadiska charakterizovania jeho tvorby ako celku sa najčastejšie s ním spájajú pojmy ako postmoderna a konceptualizmus.

Na Slovensku už vyšli jeho viaceré prózy, najnovšie je to románová novela METELICA (Kalligram 2013, preložil Ján Štrasser). Odohráva sa v neurčitom čase, bližšie chronologicky nepriblíženej budúcnosti v geograficky jednoznačne neurčenej časti Ruska. Protagonistom novely je lekár Garin, ktorý má za úlohu do obce Dlhá, napadnutej bolívijským vírusom smrteľnej choroby černenka, dopraviť vakcínu na zaočkovanie ešte nenapadnutých obyvateľov. „Zasekne“ sa však v neznámej dedine ešte ďaleko od zdroja epidémie, kde mu nedokážu zabezpečiť povoz, aby mohol pokračovať v ceste. Je odkázaný na pomoc sedliaka-rozvážača chleba Chrchliaka, ktorý je vlastníkom zvláštneho povozu – samohybu, poháňaného početnou svorkou miniatúrnych psíkov. Tak sa vydajú na cestu, no plány im skríži silná snehová metelica, v ktorej urputne hľadajú cestu k cieľu. Títo dvaja – pán doktor a sedliak, vlastne sluha Chrchliak – reprezentujú akoby odveký, nielen ruský, no najmä v Rusku pretrvávajúci model pán a sluha, nadriadený a podriadený, vzdelaný a nevzdelaný. V doktorovi Garinovi akoby Sorokin sústredil všetky cnosti i nectnosti nielen ruskej inteligencie – zmysel pre profesijnú česť a povinnosť, dôraz na odbornosť, no i panovačnosť či požívačnosť, zmyslovú či zmyselnú žiadostivosť. Tá sa prejaví najmä pri prenocovaní v mlyne, kde žije pekná mlynárka kyprých tvarov so svojím neuveriteľne maličkým, od pripitosti škriepnym mlynárom. Garin zneužije ich pohostinnosť a vyspí sa s mlynárkou a už sa až tak neponáhľa s vakcínou do ohniska nákazy. Cesta tejto dvojice metelicou je plná prekážok, ruský priestor je nekonečný a v snehovej víchrici neprehľadný a nebezpečný. V týchto okamihoch tempo rozprávania a zameranie sa na prírodnú scenériu nám vzdialene pripomenie snáď až prózu Step A. P. Čechova, v ktorej cestovanie osadenstva povozu tiež nemá konca-kraja.

Svoju prózu autor zaplnil množstvom rôznych bizarností, ktorými oplýva celá jeho tvorba – vyskytujú sa tu miniľudia i minizvieratá, zároveň i šesťmetroví obri, všetci takíto žijú úplne samozrejme na tomto teritóriu a nikomu to nepripadá čudné. Ďalej sú tu tiež tajomní výrobcovia nezvyčajných opojných predmetov vitaminátori, s ktorými sa pútnici víchricou stretávajú a po požití ich výrobku zažíva doktor nesmierne silný halucinačný zážitok, po ktorom si pripadá očisteným, až iným človekom. Tí tiež používajú špeciálnu stavebnú penu (živorodú plsť) na výrobu dočasného útulného prístrešku, ktorý využije najmä Chrchliak so svojimi psíkmi na oddych od ťažkej cesty hlbokým ruským snehom. U mlynárov zasa funguje holografické rádio, na ktorom sledujú všetko, čo sa deje v Rusku i vo svete. Sorokinov svet je plný magickosti, skutočnosť, že pôvodcom smrtiacej epidémie je bolívijský vírus, možno snáď považovať za spojivko s juhoamerickým či stredoamerickým magickým realizmom, ktorým sa bezpochyby Sorokin veľmi svojsky inšpiroval. Pointu príbehu nevyjavíme, hoci z celého priebehu cesty Garina s Chrchliakom sa dá vytušiť. Hľadanie cesty z ťažkej a dlho trvajúcej snehovej víchrice, plnej prekážok, možno považovať za symbolické hľadanie Ruska svojho miesta a úlohy vo svete, čo v súčasnej dobe má špecifickú príchuť.

Prekladateľ Ján Štrasser odviedol veľmi dobrú prácu, výsledkom je - tak ako to už je uňho zvykom - kvalitný preklad neľahkého autorského textu. Musel sa vysporiadať s rôznymi bizarnými tvorivými nápadmi autora i novotvarmi, nájsť v slovenčine adekvátne tvary, ktorými obohatil i náš jazyk, máme na mysli také slová či slovné spojenia, ako saňovlak, vitaminátori, samohyb, živorodá plsť, červená mätež (zrejme obdobie po r. 1917) a pod.

Próza o ruských paradoxoch, o krajine hlboko uviaznutej v minulosti, prijímajúcej však bizarné vymoženosti a smerujúcej predsa len vpred, hoci možno stále do metelice, je veľmi zaujímavým čítaním od už známeho autora, prinášajúca nielen výrazný čitateľský zážitok, no i rad znepokojivých otázok o povahe nielen ruskej cesty víchricou dejín.   

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984