Horlenie za úradnícku vládu
streda 14. január 2015Keď som približne pred dvadsiatimi rokmi študoval filozofiu, utkvel mi v pamäti výrok, že neexistuje také absurdné tvrdenie, aby ho nemohol vysloviť niekto z filozofov. Práve naň som si spomenul, keď Lipšic, politický, prepytujem právny expert svojej strany a, súdiac podľa výsledkov, aj skrachovaný politik vyrukoval (pri umelo vyvolaných pouličných protestoch, v reakcii na Ficovu výhradu, že opozícia nedokáže postaviť voči jeho vláde reálnu alternatívu, s „geniálnym“ riešením. Tým má byť úradnícka vláda. Ak opomenieme skutočnosť, že niečo ako úradnícka vláda v našom ústavnom systéme absentuje, treba zdôrazniť, že na Slovensku, na rozdiel od Česka, ktoré ich malo tri – Tošovského, Fischerovu a Rusnokovu –, nikdy žiadna úradnícka vlády nebola. Zároveň si Lipšic neuvedomil, že taká vláda by musela v ústavou predpísanom termíne požiadať o vyslovenie dôvery, čo pri stabilnej osemdesiattrojke smeráckych poslancov nedáva logiku. Nehovoriac o tom, že úradnícke vlády vznikajú vtedy, keď nastane inak neriešiteľná vládna kríza a ich jediným cieľom je doviesť krajinu k predčasným voľbám. No aj to sa na Slovensku riešilo iným spôsobom. Po páde Radičovej vlády bol na základe opozično-koaličného konsenzu prijatý ústavný zákon, podľa ktorého má vláda v demisii minimum kompetencií (môže tak akurát kúriť a svietiť) a všetky podstatné kompetencie prechádzajú na prezidenta. Lipšic zase zaperlil a ukázal, že právny expert strany je tá najdehonestujúcejšia profesijná nadávka. Parafrázujúc teda úvodné tvrdenie, môžeme povedať, že neexistuje také absurdné tvrdenie, ktoré by nemohol vysloviť Lipšic.
Vyšlo v Literárnom týždenníku 1 – 2/2015