Interview Vladimira Putina pre nemeckú televíziu ARD

Počet zobrazení: 4898


putin_75.jpg

Vladimir Putin v interview pre nemeckú televíziu ARD odpovedal na otázky Huberta Seipela o situácii na Ukrajine, sankciách a vzťahoch Ruska s EÚ. Interview zverejňujeme v skrátenej forme.

Hubert Seipel: Vážený pán prezident! Ste doteraz jediný ruský prezident, ktorý prehovoril v Bundestagu. Bolo to v roku 2001. Hovorili ste o nemecko-ruských vzťahoch, o budovaní Európy spolu s Ruskom, ale aj ste vystríhali. Povedali ste, že treba vykynožiť myšlienku „studenej vojny“. Povedali ste aj to, že všetci žijeme v spoločnom systéme hodnôt, ale vzájomne si nedôverujeme. Prečo ste už vtedy boli trochu pesimistický?

Vladimir Putin: Po prvé, nikoho som nevystríhal, nevaroval som, ani som nebol pesimistický. Jednoducho som sa snažil analyzovať predošlé obdobie vývoja situácie v Európe a vo svete po tom, ako Sovietsky zväz prestal existovať. A dovolil som si predpovedať situáciu v rôznych možných variantoch. Zdalo sa mi, že to bola dosť objektívna analýza. Vychádzal som z toho, že vediac o problémoch minulosti musíme prejsť k oveľa komfortnejšiemu a vzájomne výhodnému budovaniu vzťahov v budúcnosti.

Hubert Seipel: NATO usporadúva vojenské cvičenia v akvatóriu Čierneho mora, v blízkosti ruskej hranice, ruské bombardéry uskutočňujú cvičné lety v európskom medzinárodnom priestore. Minister obrany, myslím si, povedal, že dosahujú dokonca Mexický záliv. To všetko svedčí o obnovení „studenej vojny“.

Vladimír Putin: Počet základní NATO rastie. Či sú ruské základne rozmiestnené po celom svete? Nie, práve základne NATO sú zriadené v celom svete, a to aj v blízkosti našich hraníc, a ich počet stále rastie.

Okrem toho celkom nedávno boli schválené rozhodnutia o rozmiestnení síl pre špeciálne operácie, a to znovu v bezprostrednej blízkosti našich hraníc.

Spomenuli ste rôzne vojenské cvičenia a lety lietadiel, pohyb lodí a podobne. Bolo to alebo nie? Áno, bolo.

Ale po prvé, hovorili ste, alebo to bol nepresný preklad, o medzinárodnom európskom vzdušnom priestore. Je buď medzinárodný – neutrálny, alebo európsky. Nuž, naše cvičenia prebiehajú výlučne v medzinárodných výsostných vodách a v medzinárodnom vzdušnom priestore.

Od roku 1992 sme schválili rozhodnutie prerušiť lety nášho strategického letectva. Súčasne v priebehu mnohých rokov naši americkí partneri pokračovali v hliadkovaní s použitím svojich jadrových síl, lietadiel (práve o tom hovorím) zvyčajnými smermi, a to aj v blízkosti našich hraníc. A preto pred niekoľkými rokmi vidiac, že sa nič nedeje, žiadne kroky v ústrety nik nerobí, sme obnovili hliadkovacie lety nášho strategického letectva vo vzdialených oblastiach.

Hubert Seipel: Spúšťajúcim mechanizmom terajšej krízy sa stala dohoda medzi Európskou úniou a Ukrajinou. Názov tejto dohody je úplne neškodný, je to Dohoda o asociácii medzi Európskou úniou a Ukrajinou. Hlavným bodom tejto dohody je prístup EÚ na Ukrajinu a naopak. V čom je tu nebezpečenstvo pre Rusko? Prečo ste boli proti tejto dohode?

Vladimír Putin: V skutočnosti sa v oblasti ekonomiky odohráva takmer to isté, ako aj v oblasti bezpečnosti. Hovorí sa jedno a robí sa niečo iné. Hovorí sa o potrebe vytvorenia jednotného priestoru, ale v skutočnosti sa vytvárajú nové rozdeľujúce čiary.

Čo predpokladá asociačná dohoda? Už som to veľakrát hovoril, ale asi to mám zopakovať: rušia sa colné poplatky z dovozu európskeho tovaru na územie Ukrajiny. Avšak Ukrajina už je členskou krajinou zóny voľného obchodu v rámci Spoločenstva nezávislých štátov, takže Rusko a Ukrajina majú nulté colné poplatky. Čo to znamená? Znamená to, že všetky európske výrobky cez ukrajinské územie začnú prúdiť rovno do Ruskej federácie.

Existuje veľa iných vecí, ktorým možno ľudia neoboznámení s touto problematikou nerozumejú, ale tieto veci existujú. Aké? Je to technické regulovanie, u nás sa toto regulovanie nezhoduje s Európskou úniou, máme iné normy. Sú to normy technickej kontroly, fytosanitárne normy, zásady pohybu tovaru. Ako to všetko môžeme pripustiť? Od začiatku sme povedali: „Počúvajte, sme za, ale poďme to robiť postupne, s ohľadom na reálne problémy, ktoré môžu vzniknúť medzi nami a Ukrajinou. Čo nám odpovedali? „Vás sa to netýka, nestrkajte do toho nos.“

Hubert Seipel: Keď išlo o dohodu s Ukrajinou, rokovania trvali dosť dlho. Keď v novembri minulého roka predošlý prezident nepodpísal túto dohodu, došlo k vlne násilia, boli zabití ľudia na Majdane. Pozorne ste sledovali udalosti. Veľmi rýchlo ste reagovali. Vy ste, takpovediac, anektovali Krym. Západ to bral ako porušenie medzinárodného práva. Nedocenili ste reakciu Západu a možnosť zavedenia sankcií?

Vladimir Putin: Považujeme túto reakciu za úplne neadekvátnu tomu, čo sa dialo.

Keď počujeme výčitky o porušení medzinárodného práva Ruskom, u mňa to nevyvoláva nič iné, než údiv. Čo je to – medzinárodné právo? Je to predovšetkým Charta Organizácie Spojených národov, je to medzinárodná prax a výklad tejto praxe patričnými medzinárodnými inštitúciami.

Som hlboko presvedčený, že Rusko sa nedopustilo žiadneho porušenia medzinárodného práva. Áno, netajím sa s tým, že naše ozbrojené sily, poviem to rovno, zablokovali ozbrojené sily Ukrajiny rozmiestnené na Kryme, avšak nie preto, aby kohosi nútili hlasovať, nie je možné to urobiť, ale jedine preto, aby sa nepripustilo krviprelievanie, aby ľudia mali možnosť vysloviť svoj osobný vzťah, aby mohli zvoliť svoju budúcnosť a budúcnosť svojich detí.

K tomu máme ešte aj výrazný čerstvý precedens – Kosovo. K ničomu inému, čo bolo urobené v Kosove, na Kryme neprišlo.

Hubert Seipel: Ukrajina je dnes rozpoltená. Štyritisíc ľudí zahynulo, stovky tisíc sa stali utečencami a odišli okrem iného aj do Ruska. Na východe krajiny po rusky hovoriaci separatisti žiadajú širokú autonómiu, niektorí sa chcú pripojiť k Rusku. Podľa Minskej dohody je tu prímerie, ale každý deň hynú ľudia. Krajina zbankrotovala. V tomto konflikte v podstate prehrali všetci. Ukrajina asi v prvom rade, ale Európa a Rusko tiež. Ako podľa vás vyzerá budúcnosť Ukrajiny?

Vladimír Putin: Ukrajina – to je zložitá krajina, a to nielen pre etnické zloženie, ale aj kvôli procesom, ktoré ju sformovali v jej dnešnej podobe.

Či má budúcnosť a akú? Myslím si, že, samozrejme, má. Je to veľká krajina, veľký ľud,  46 – 44 miliónov obyvateľov. Je to veľká európska krajina s európskou kultúrou.

Viete, chýba len jedno. Podľa mňa chýba uvedomenie si toho, že pre úspech, stabilitu a prekvitanie treba, aby všetci ľudia žijúci na tomto území, nech hovoria v akomkoľvek jazyku (maďarskom, ruskom, ukrajinskom alebo poľskom), cítili, že toto územie je ich vlasťou. Musia cítiť, že sa tu dokážu plnohodnotne realizovať nie horšie, ako na akýchsi iných územiach, ba dokonca v čomsi ešte lepšie. Preto nechápem postoj niektorých politických síl na Ukrajine ani počuť o možnosti federalizácie.

Teraz sa hovorí o tom, že nemusí ísť o federalizáciu, ale o decentralizáciu. Je to však slovná hračka. Treba pochopiť, čo znamenajú tieto pojmy: decentralizácia, federalizácia, regionalizácia. Je možné vymyslieť si ešte desiatok takýchto slov. Treba, ľudia aby žijúci na týchto územiach pochopili, že majú svoje práva, že môžu samostatne rozhodovať vo svojom živote.

Zdroj: Veľvyslanectvo Ruskej federácie na Slovensku
Text redakcia jazykovo upravila

Ilustračné foto - zdroj Pervyj kanal

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#1
Peter Zajac-Vanka
19. november 2014, 20:21

"Reč kráľa", čo dodať...popri ňom vyzerajú iní štátnici ako trckovia práve prepustení z blázinca na jednodňovú návštevu sveta....

Obrázok používateľa Milan Antal
#2
Milan Antal
19. november 2014, 20:58

Možno pozrovať značný prozdiel medzi vystupovaním západných politikov počas funkcie a po nej. Vo funkciách sú hlavne hovorcami záujmov veľkého kapitálu, hlavne amerického. Tzv. sloboda slova a slobodné voľby sú preto v súčasnom kapitalizme len fikciou. Akonáhle sa nejaký politik odváži vyjadrovať svoje názory, je proti nemu organizovaná štvavá kampaň, viď napr. posledné demonštrácie v Maďarsku či Česku.

Problém V. Putina je v tom, že je osobnosťou. Sice aj on musí rešpektovať určité mantinely, ale správa sa na rozdiel od západných poplitických prostitútok ako osobnosť. Háji záujmy Ruska a nie amerického kapitálu. A to je jeho hlavná vina, preto toľko kriku, akcií a rinčania zbraňami okolo Ruska.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984