Izraelská agresia v Pásme Gazy a bitka o Blízky východ

Počet zobrazení: 2278


gaza_solidarita_80.jpg

Pre začatie izraelskej agresie na palestínskych okupovaných územiach boli potrebné Západom akceptovateľné dôvody ľahko stráviteľné obyvateľmi civilizovaného sveta. Jednoduchý príbeh je osvedčená metóda. Rozprávka, ktorá predchádzala súčasnej agresii, sa začala tým, že na Západnom brehu zmizli (podľa sionistického štátu boli unesení) traja mladí osadníci, osud ktorých do vhodného času izraelská armáda tajila. Mimochodom, od údajného únosu a nájdených tiel týchto troch mladých osadníkov sa dištancovali všetky palestínske hnutia vrátane Hamasu.

Po niekoľkých týždňoch zatýkania a vytvárania napätia vyhlásila izraelská vláda smrť mladých osadníkov. Na to skupina židovských osadníkov so svojím rabínom hnaná nenávisťou uniesla mladého palestínskeho chlapca, ktorého zaživa upálili! Následne sa začala vlna násilia voči Arabom aj vnútri sionistického štátu. Izraelská agresia proti Palestínčanom už trvá niekoľko dní, počas ktorých boli doposiaľ zavraždené stovky nevinných civilistov a tisíce ďalších zranené. 

Tu je namieste otázka, kde je morálny kódex Západu „ochrany civilného obyvateľstva“? Prečo sa nik nedožaduje jeho aktivizácie? Prečo sa nik z mocných nedožaduje vytvorenia humanitárneho koridoru, bezletovej zóny? Azda tento kódex môže byť aktivovaný len v prípade Kaddáfího či  Asada? Čo obyvatelia východných ukrajinských regiónov ako aj v tomto prípade Palestínčania? Azda si nezaslúžia solidaritu a ochranu tzv. civilizovaného sveta?

Súperiace vízie

To, čo sa deje na palestínskych územiach, nie je oddelené čínskym múrom od udalostí v okolitých štátoch. Násilie, utrpenie a vojny na Blízkom východe a v Severnej Afrike sú výsledkom stretu troch navzájom sa negujúcich veľkých a ambicióznych vízií:

Prvá sa dá nazvať transatlantická neokoloniálna vízia. Tempo presadzovania tejto vízie je závislé od intenzity celosvetovej hospodárskej krízy, záujmov globalizovaného kapitalizmu a žalostného stavu, v ktorom sa nachádzajú medzinárodne inštitúcie. Vedúcou silou tejto vízie sú USA a jej súčasťou sú aj štáty EÚ, najmä tie so zločinnou koloniálnou minulosťou, a sionistický izraelský štát.

Do sveta unikli mapy rôznych alternatív rozdrobenia regiónu na etnickej a náboženskej báze s dôrazom na rozdelenie sfér vplyvu nad zásobami plynu a plynovodov. Verejnosti je známy v tomto smere takzvaný projekt Nový Blízky východ, na území ktorého vznikne dvojnásobný počet štátov oproti súčasnosti, krajín závislých od Západu a Západom kontrolovaných. Doteraz aktéri tohto projektu vnášali a rozdúchavali spory medzi krajiny na Blízkom východe, ako aj medzi vládami týchto krajín. Dnes je snaha posunúť spor do inej dimenzie – vyhrotiť situáciu medzi jednotlivými spoločenskými skupinami, akými sú napr. šiíti a sunniti!

Druhá vízia je národno-oslobodzovacieho charakteru, ktorá je v protiklade s neokoloniálnou transatlantickou víziou. Jej cieľom je oslobodenie okupovaného územia a odvrátenie hrozby novej vlny kolonializmu. Aktéri tejto vízie sa úspešne rozvíjali v minulosti počas obdobia studenej vojny po výdatnej technickej a rozvojovej pomoci bývalých socialistických krajín v rámci globalizácie socialistického spôsobu výroby. Vedúcou silou tejto vízie je dnes Sýrska arabská republika, Alžírsko, Irak po odchode Američanov s nevídanou podporou Iránu a Ruska, s otvorenou sympatiou krajín BRICS a mnohých vlád v Latinskej Amerike. Súčasťou týchto síl je najmä národné hnutie odporu v Libanone ako aj na palestínskych okupovaných územiach.

Tretia vízia má náboženský charakter, ktorý nabral na sile po tom, ako sa v kľúčových krajinách regiónu dostali k moci strany so silným náboženským programom, ako napríklad Strana rozvoja a spravodlivosti v Turecku, neowahabizmus v Saudskej Arábii či Moslimské bratstvo v Líbyi a do nedávna v Egypte a Tunisku.

Tieto tri  vízie sú všeobecne vo vzájomnom protiklade, ale treba povedať, že záujmy aktérov jednotlivých projektov sa niekedy aj pretínajú.

Gaza je nič, ale zas všetko!

To, čoho sme svedkami v Gaze, je v prvom rade snaha aktérov prvej vízie zmariť istý návrat v postojoch Islamského hnutia odporu (Hamasu) a Islamského Džihádu smerom k aktérom vízie odporu, ktoré sa začali prejavovať ihneď po nútenom odchode Moslimského bratstva od moci v Egypte. Pred mesiacom totiž došlo k zmiereniu medzi vládou Hamasu v Pásme Gazy a palestínskou autoritou  na Západnom brehu, ktoré založili vládu národného porozumenia po krachu palestínsko-izraelských mierových rozhovorov, garantovaných USA zastúpených menej vzdelaným Johnom Kerrym, ministrom zahraničných vecí USA.

Každý z aktérov jednotlivých vízii potrebuje Palestínu ako soľ! Tábor odporu ju považuje za jadro svojho odporu a symbol boja za oslobodenie od zvyšku barbarstva a kolonializmu. Izraelský sionistický štát vyvíja tlak na svojich partnerov, ako aj na nepriateľov, aby ho uznali ako židovský štát! Nuž, uznanie sionistického štátu ako židovského je jednoduchšie a priam „potrebné“, aby vedľa neho vznikol i keď len papierový kalifát či islamský štát!

V tom sa dopĺňajú predstavy vízie s náboženskou charakteristikou so záujmami koloniálnych mocností. Na základe hore uvedenej stručnej analýzy navzájom si odporujúcich záujmov sa dá vysvetliť americká podpora Islamskému kalifátu, ktorý je vedený teroristickou organizáciou Islamský štát v Iraku a Levante. Ten má za cieľ oslabiť iracké vedenie a tábor odporu v oblasti po totálnom zlyhaní na sýrskych územiach, po veľkých úspechoch sýrskej armády a úspešne uskutočnených prezidentských voľbách v Sýrii. Úspech teroristov v Iraku taktiež otvorí cestu k reálnemu etnickému a náboženskému rozdeleniu tejto krajiny minimálne do troch štátov.

Ďalší vývoj

Nik nedokáže predpovedať, dokedy môže dnešné izraelské šialenstvo trvať. Faktom však je, že čas nehrá do karát Izraelu ani predstaviteľom prvej vízie. Terajšie a budúce izraelské masakre vykonané na civilnom obyvateľstve pohli svedomím medzinárodného spoločenstva alebo minimálne pohnú k prejavu solidarity mierumilovne mysliacich ľudí, ktorých je, mimochodom, na tomto svete väčšina.

Ďalším faktom hrajúcim v prospech odboja sú narastajúce straty izraelskej okupačnej armády. Je naivné si myslieť, že blok odporu sa môže vzdať svojej ambície zabrániť novej vlne kolonializácie v čase úspechu sýrskej armády a vehementne rastúceho významu Ruskej federácie a krajín BRICS vo svete. Výsledok tejto bitky o Gazu bude mať nesmierne veľký vplyv na potenciál aktérov všetkých vyššie uvedených vízii! Faktom však je, že mierové rozhovory, ktoré začali pred rokom, sú už touto agresiou pochované.

S istotou dokážeme predpokladať, že táto agresia, bez ohľadu na dĺžku jej trvania, nepomôže Izraelu dosiahnuť jeho politické ciele – dohnať Palestínčanov k politickej rezignácii a súhlasu s izraelskou predstavou o mieri.

Autor je podpredseda KSS

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984