Reklama

Jazykový smog škodí národnému povedomiu

Počet zobrazení: 2636

Globalizačný smog sa prevaľuje aj nad Slovenskom. Nielen hmatateľný, ale aj neuchopiteľný a najmä nepochopiteľný. Doslova na každom kroku či kilometri cesty. Nejde len o tzv. environmentálne záťaže (slovensky – odpadky, skládky, vybývané štvrte či chátrajúce pamiatky slovenskej industrializácie a novodobého podnikateľského baroka), ale aj o prznenie slovenčiny. Jazykový smog škodí národnému povedomiu.

Slovenčina je jazykom, ktorý má v našej Slovenskej republike zákonnú ochranu. Tak isto ako každý štátny jazyk na svete. Skúste sa stať občanom USA bez znalosti angličtiny. Alebo Rakúšanom pochádzajúcim z imigrácie bez znalosti nemčiny a európskych hodnôt. Potvrdíte to skúškou! Je to dnes samozrejmosť. Bez „štátnosti“ slovenčiny je Slovenská republika zbytočnosťou. Práve jazyk je zjednocujúci prvok obyvateľov štátu v jeho hraniciach a spolu s prežitými dejinami vytvára jedinečné spoločenstvo občanov. Príslušný jazyk a jeho štandardizované používanie je – pekne povedané – pridanou hodnotou (národnou hodnotou) konkrétneho občianstva toho-ktorého štátu. Platí to tiež v Slovenskej republike (aj v Maďarsku atď). Väčšina krajín a ich štátna moc na to prísne dbá. Známe sú príklady z Francúzska.

cassovia_1617.jpg
Ilustračná snímka: Wikipédia

Stav každodenného používania slovenčiny je smutným dokladom ľahostajnosti nielen k jazyku, ale predovšetkým k slovenskosti. Príkladom je moja poznámka na okraj rozhovoru v sobotnej prvoaprílovej Pravde, v prílohe Víkend, s názvom „Exotických Uhrov inšpiroval úhlavný nepriateľ“. Zaujímavý rozhovor, rozširujúci obzor či obzorček poznania. Až na prepis rodových priezvisk historických rodov. Nerešpektuje, čo znamená podľa slovníka cudzích slov: neváži si, nemá v úcte, neuznáva; neriadi sa podľa niečoho alebo niekoho, nedodržiava, nezachováva – platný metodický pokyn.

Príklady: v texte sa píše „Keď som videla kaštieľ Illesházyovcov (Ilešháziovcov)...“ Správne je presne naopak, najprv slovenský prepis priezviska, v zátvorke iný (v tomto prípade maďarský). Ďalej: „Istvánovi Csákymu (Štefanovi Čákymu) podávali obed ...“. Opäť opačne, ale s jednou výhradou! Čáki je s mäkkým i. Pokračujem: „Thurzovci chodili z Bytče do Rajeckých Teplíc...“. V tomto prípade správne slovensky Turzovci nie je ani len v zátvorke. Kúpeľný text pokračuje: „Využili to napríklad Mikuláš Esterházy, Juraj Thurzo (Turzo), ale aj František Wesselényi (Vešeléni).“ Opäť správne je najprv priezviská v slovenčine a potom maďarské do zátvorky. V tomto prípade sa prejavila nedôslednosť snaživej deslovakizácie textu. Ak pri Čákim ako rozhodujúce uviedli krstné meno István v maďarčine, pri štubnianskych kúpeľných sprisahancoch to zanedbali a píšu ich slovensky. Podľa logiky tvorcov textu mali napísať: Miklós E., Gyorgy T. a Ferenc W.

Podobne svojsky, neslovensky a proti pravidlám sú texty pod ilustračnými obrázkami. Prvý sa začína: „Krisztína Nyáry (Kristína Ňáriová), druhá manželka...“. Opakujem, najprv slovensky. Vedľajší obrázok „Gašpar Illésházy v čiernom zamatovom...“ V tomto prípade sa ani nepokúsili dať priezvisko v slovenčine aspoň do zátvorky a krstné meno je naproti tomu len v slovenčine. Na nasledujúcej strane prvý obrázok predstavuje „sedmohradské knieža František II. Rákoczi“ opäť popletene a bez zátvoriek. Slovensky je to František Rákoci, maďarsky Ferenc Rákoczi. Chybovosť zaznávania slovenského práva na uhorské dejiny sa končí takýmto podobrázkovým textom. „Grófka Judita Révayová, manželka Pavla Nádasdyho...“ Správne má text vyzerať: Grófka Judita Révaiová (Judit Révay), manželka Pavla Nádašdyho (Pál Nádasdy).

Nie je to môj výmysel. Príspevok som začal odvolaním sa na metodický pokyn. On skutočne existuje. Neviete si rady so správnym písaním našich uhorských činiteľov a činovníkov, niekedy až nečinných? Nalistujte si príslušný návod na internete (na stránke ministerstva kultúry). Prípadne zalistujte v šesťdielnom Slovenskom biografickom slovníku.

Prečo lamentujem? Uhorské dejiny sú aj naše slovenské dejiny. Tým, že sa k nim nehlásime alebo ich interpretujeme len cez maďarský výklad a maďarský jazyk, stierame prínos našich slovenských predkov do kotla európskej civilizácie. V stredoeurópskom priestore (v Karpatskej kotline) sa viac ako tisíc rokov nevarí len maďarský guláš, ale aj slovenské halušky (samozrejme, až po dovoze krumpľov z Ameriky), ktoré sú najchutnejšie s ovčou bryndzou. Príspevok to našich uhorských Valachov (Rumunov). Nehovoriac, presnejšie „nepíšuc“ o gastronomických a všetkých vkladoch národov a národností stredného Podunajska. Dnešné menu v „Krčme pod svätoštefanskou korunou“ (v Slovensku, Maďarsku, Chorvátsku, Rumunsku, v severnom Srbsku, východnom Rakúsku a na kúsku Podkarpatska) navaril zbor svojbytných kuchárov a preto jednotlivé chody (dejín) chutia každému najlepšie v jeho rodnej reči. Len tak precíti oprávnenú hrdosť a hrdo vzdá úctu. Rovnocenne každému národu.

Uverejňujeme príspevok kmeňového autora Slova, ktorý môže našich čitateľov viesť k otázke: A v Slove je to ako?. Nedávno sa médií na zaužívanú prax pri písaní mien a priezvisk historických rodov pýtali z Jazykového ústavu Ľudovíta Štúra SAV, na ktorú sme poslali odpoveď c) – rešpektujeme písanie autora/autorky textu. Dôvod je veľmi jednoduchý: autori textu zvyčajne trvajú na svojom písaní – a Slovo nemá kapacitu viesť nejaké dlhé diskusie okolo toho.
Redakcia

 

Priemer: 4.6 (23 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama