Každé ráno

Každé ráno, ba ešte pred svitaním,
blahoželám
k čerstvo zrodenému dňu
včelám,
vzduchu,
dažďom i suchu,
pahrebám i ohňu,
vesmíru i zemi.
 

A iným samozrejme zvrchovaným:
zátišiam i vzruchu,
šomravým i nemým,
vodám.
 

A keď sa vetry pohnú
v zachvievaní stromov,
zakaždým hneď dodám:
všetky ste môj domov.
 

A hoci sa toho zdá naraz či odrazu
veľa
a akoby som sa zrazu chytal povrazu
ostražitosti, ktorá predtým
bdela
iba chabo,
napokon si poviem:
Uhni, diabol!
 

A napriek pochybnostiam,
neistotám,
priekom,
čo mi horia v kostiach,
osím rotám
a iným domŕzavým
psotám,
ktoré prichádzajú, vidí sa mi,
s vekom,
tak dnes ako vlani,
nelámem palicu ani
nad človekom.
 

Zostaň navždy, Človek!