Kniháreň – február 2018

Počet zobrazení: 3500
Kolektív autorov: Svedectvá a príbehy. Diplomacia v období vzniku Slovenskej republiky | Peter Jašek: Biľak – zradca alebo kolaborant? | Juraj Alner: 1968 – Polčas rozpadu komunistického režimu. Denník novinára | Katarína Henčová, Andrea Javorská, Richard Sťahel, Dušan  Špirko: Kapitoly z dejín environmentálneho myslenia



svedectva_a_pribehy.jpegKolektív autorov: Svedectvá a príbehy. Diplomacia v období vzniku Slovenskej republiky


Svedectvá a príbehy zhromaždené v tejto knihe zachytávajú konkrétne udalosti aj neopakovateľné okolnosti, za ktorých sa konštituovali medzinárodné orgány mladého štátu. Texty 59 slovenských diplomatov s rôznym profilom i osudom sú žánrovo rôznorodé a osobne ladené. Štyria ministri, veľvyslanci, diplomati zameraní na konzulárnu činnosť, kultúrnu či ekonomickú spoluprácu, ľudia skúsení i začínajúci opisujú svoje kroky, pocity i problémy pri plnení neštandardnej úlohy zriadiť, často za neobvyklých okolností, funkčnú inštitúciu doma a zastupiteľské úrady na rôznych miestach sveta. Táto publikácia je určená nielen profesionálom, ale i laickej verejnosti – všetkým, ktorí chcú lepšie porozumieť, ako sa formovala diplomacia samostatnej  Slovenskej republiky.
Slovart, 2018, 360 strán + 16 farebná príloha



 

bilak-zradca-a-kolaborant.jpg

Peter Jašek: Biľak – zradca alebo kolaborant?


Životný príbeh vyučeného krajčíra, kariérneho komunistického straníka a verného súdruha, ktorý počas svojho päťdesiatročného pôsobenia v radoch komunistickej strany zažil a spoluvytváral všetky jej politické vzostupy a dramatické prehry.
Marenčin PT, 2018, 256 strán


 

 

alner.jpgJuraj Alner: 1968 – Polčas rozpadu komunistického režimu. Denník novinára
 

Denníkové záznamy novinára Juraja Alnera z roku 1968 sa striedajú s citátmi z domácej a zahraničnej tlače. Rok 1968 bol pre mnohých symbolom túžby po demokracii, pre iných okupáciou a tragédiou z 21. augusta s mnohoročnými dôsledkami. Od augusta 1968 uplynulo polstoročie a na Slovensku žije niekoľko generácií, ktorým mená a pojmy ako socializmus s ľudskou tvárou, august ’68, šesťdesiate roky, Pražská jar či Alexander Dubček nehovoria vôbec nič.
Marenčin PT, 2018, 288 strán




 

kapitoly_ebvironmentalne.jpg

Katarína Henčová, Andrea Javorská, Richard Sťahel, Dušan  Špirko: Kapitoly z dejín environmentálneho myslenia


Kniha je filozofickou analýzou vybraných prúdov environmentálneho myslenia. Pozostáva zo štyroch kapitol, z ktorých každá prezentuje výsledok filozofického skúmania určitého prúdu v dejinách environmentálneho myslenia a prípadne aj jeho širších spoločenských dôsledkov.
     Prvá kapitola s názvom Sociálna ekológia Murraya Bookchina, ktorej autorkou je K. Henčová sa zaoberá konceptom sociálnej ekológie amerického filozofa a politického aktivistu Murraya Bookchina. Bookchin ako jeden z prvých mysliteľov postrehol, že spôsob, akým ľudia vnímajú, tvarujú a štrukturujú spoločnosť, súvisí s tým, ako vnímajú prírodu. Bookchin bol dokonca vôbec prvým mysliteľom, ktorý poukázal na to, že devastácia životného prostredia je priamo spojená s hospodárskym rastom, resp. kapitalizmom. Možno aj preto doposiaľ jeho filozofiu v slovenskom environmentalizme nikto nereflektoval. Pritom jeho filozofia vyrástla na myšlienkových základoch anarchizmu a transcendentalizmu, preto ju často považujú za jeden z ideových zdrojov tzv. ekoanarchistických hnutí.
     Predmetom druhej kapitoly, s názvom Hľadanie  koreňov environmentálnej krízy – „ekologické obvinenia a rehabilitácia“ kresťanstva, ktorej autorom je D. Špirko, sú otázky reflexie environmentálnej krízy z pozície kresťanského myslenia. V kapitole sa analyzujú a hodnotia kritické výhrady voči kresťanskej tradícii (White, Toynbee, Passmore), ale aj nové koncepty, ktoré ju rehabilitujú (Skolimowski).
     Tretia kapitola, nazvaná Prirodzený svet a úcta k životu v eko-fenomenologickej reflexii, ktorej autorkou je A. Javorská odhaľuje „environmentálne potencie“ fenomenológie. V súčasnej eko-filozofii, konkrétne eko-fenomenológii sa znovu objavuje pojem prirodzeného sveta vo vzťahu k zmyslovosti, vnímaniu, viditeľnosti, v zmysle javového sveta.
     Štvrtá kapitola, K východiskám nitrianskej školy kritického environmentalizmu, ktorej autorom je R. Sťahel, reflektuje filozofické východiská environmentálneho myslenia na Slovensku, konkrétne nitrianskej školy kritického environmentalizmu. Zameriava sa na analýzu filozofických konceptov jej inšpirátorov Juraja Kučírka a Ivan Dubničku. Obaja poukazovali na to, že globálnu environmentálnu krízu je nemožné prekonať bez vyriešenia sociálnej nerovnosti a útlaku, ktoré sú zároveň zdrojom značnej časti globálnej devastácie životného prostredia. Táto škola zaujíma kritický postoj k biocentrickým koncepciám, ktoré v slovenskom environmentálnom diskurze získali dominantné postavenie. Poukazuje na to, že biocentrické koncepcie prispievajú k zahmlievaniu sociálno-ekonomickej a politickej podstaty globálnej environmentálnej krízy. Nitriansku školu kritického environmentalizmu charakterizuje predovšetkým antropocentrické východisko, resp. pozícia environmentálneho antropocentrizmu a environmentálneho pragmatizmu, kritika princípu biocentrického rovnostárstva a dôraz na demokratické a ľudsko-právne aspekty devastácie životného prostredia, rovnako ako sociálne a politické príčiny týchto javov.
Do knihy môžete nahliadnuť v nasledujúcom linku a je k dispozícii na FF UKF v Nitre.
FF UKF Nitra, 2017, 112 strán

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984