Kniháreň – máj 2018/2

Počet zobrazení: 4012
Sergio Tazzer: Vlastenci alebo zradcovia? M. R. Štefánik e la Legione ceco-slovacca | Ján Čomaj: Knieža Matúš. Rozprávanie o živote a diele profesora Matúša Kučeru a výber z jeho štúdií a článkov | Michal Havran: Ukradnutý prejav Nikitu Chruščova | Ognjan Gerdžikov: Nebol som politikom

 

tazzer_stefanik.jpgSergio Tazzer: Vlastenci alebo zradcovia? M. R. Štefánik e la Legione ceco-slovacca


Cieľom česko-slovenského zahraničného odboja počas 1. svetovej vojny bol vznik vlastného samostatného štátu. Prostriedkom k tomu malo byť najmä národné autonómne vojsko, bojujúce po boku štátov Dohody, vrátane kráľovského Talianska. Milan Rastislav Štefánik bol pilierom tejto fantastickej predstavy a dejinnej národnoštátnej úlohy. Všade presadzoval, že česko-slovenské vojsko musí byť vojskom samostatným, politicky podliehajúcim Česko-slovenskej národnej rade (ČSNR) a vojskom pre nový štát.
     V Taliansku Štefánik našiel priateľov aj ženu svojho srdca. Vďaka svojej skvelej diplomacii 21. apríla 1918 podpísal ako podpredseda ČSNR s premiérom V. Orlandom zmluvu o zriadení československého vojska v Taliansku. Je to prvá zmluva, v ktorej bola ČSNR uznaná ako reprezentantka štátu, čo ešte len má vzniknúť. Po tom ju uznali Francúzsko 29. júna, Veľká Británia 9. augusta a USA 2. septembra.
     Pri slávnosti na grandióznom Oltáre vlasti 24. mája Štefánik odovzdal bojovú zástavu veliteľovi československej légie A. Grazianimu pre vojakov-vlastencov pripravujúcich sa na boj. Pre Rakúsko-Uhorsko boli legionári zradcami. V prípade zajatia boli odsúdení na smrť. V Taliansku, Francúzsku a Rusku bojovali odvážne a statočne za slobodu svojej novej vlasti.
     Autor Sergio Tazzer sa na Štefánika, československé légie a dianie vo vojne a po nej pozerá talianskymi očami. To umožňuje slovenskému čitateľovi hlbšie poznať vojnové, politické a kultúrne prostredie, v ktorom náš národný hrdina dosiahol pre česko-slovenský zahraničný odboj veľký historický úspech. Čo na počiatku odboja bolo aj veľmocami považované za chiméru, stalo sa skutočnosťou. Najmä vzhľadom na to, ako aj na storočnicu vzniku Česko-Slovenska, predstavuje kniha S. Tazzera podnetný príspevok a zaujímavý prínos k slovensko-českej štefánikovskej spisbe a tvorbe.
KANIMEX, 2018, 272 strán


j.comaj_.knieza_matus.jpgJán Čomaj: Knieža Matúš. Rozprávanie o živote a diele profesora Matúša Kučeru a výber z jeho štúdií a článkov
 

Kniha Jána Čomaja Knieža Matúš sprítomňuje tvorbu dvoch naoko profesijne odlišných majstrov vo svojom odbore, ale vnútorným zaujatím skutočnosťami o dejstvovaní i zápasoch o seba i so sebou ako rodných bratov. Nemuseli sa hľadať. Patria k sebe nielen generačne. Matúš Kučera nie je však len historik, profesor a tvorca literatúry faktu, aj pre deti, lež i (načas) politik, diplomat a múzejník. J. Čomaj predstavuje M. Kučeru citlivým pátraním, čo podnecovalo jeho vývin a záujmy, vďaka osobnému poznaniu, prostredníctvom dlhých spoločných rozhovorov i štúdiom historických prác (aj s využitím ich citácie). Kučerov zástoj v slovenskej historickej vede vyjadruje už názvom knihy, čím odkazuje na starší čas, ktorý spracúva i krajové súvislosti rodiska i rodnej krajiny. Sleduje svojho hrdinu, ale nezameriava sa len na biobibliografické skutočnosti jeho personálneho vývinu, ale sa snaží objasniť „jedným dychom“ viacero rovín. Rovnako sa vrství aj plastický spôsob „vyprávania“, keď sa život i dielo predstavuje ako príbeh a stvárňuje esejisticko-dokumentačnými postupmi, spájajúcimi obraznosť s vecným argumentovaním. To zároveň odráža aj skúsenosť a nadanie autora životopisu, tvoriaceho knihu na základe osobných rozhovorov a poznania diela svojho hrdinu. Predstavuje ho aj vhodne vybranými ukážkami. Ján Čomaj tak vytvoril osobitú knihu, ktorá na princípe synergie integruje celú množinu časopriestorových, osobnostných i spoločenských zreteľov vo výnimočnom podaní životopisného príbehu vedca i vedy – ako sa vedec tvaroval a zároveň ako sa vynárali naše dejiny.
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2018, 264 strán


havran_chruscov.jpgMichal Havran: Ukradnutý prejav Nikitu Chruščova


Po smrti Stalina v roku 1953 sa po zákulisných politických bojoch na čelo Sovietskeho zväzu dostal Nikita Chruščov. Ako generálny tajomník strany sa spolu s ďalšími spolupracovníkmi rozhodol postupne zmeniť atmosféru v spoločnosti. Prvým krokom bola tvrdá kritika Stalina a jeho kultu osobnosti. Chruščov po dlhých prípravách vystúpil vo februári roku 1956 na XX. zjazde komunistickej strany Sovietskeho zväzu so zásadným prejavom. V ňom odhalil Stalinov systém diktátorského vládnutia. Prejav bol určený len delegátom zjazdu a jeho plný obsah sa nemal dostať na verejnosť. V kópiách ho však rozposlali aj najvyšším straníckym šéfom v krajinách budujúcich socializmus. Sekretárka poľského predsedu strany Edwarda Ochabu udržovala milenecký vzťah s novinárom Wiktorom Grajewskim, ktorému kópiu požičala. Tak sa text prejavu dostal k agentovi izraelskej tajnej služby a do americkej CIA – a odtiaľ do redakcie denníka The New York Times. Vďaka poľskému novinárovi sa celý svet dozvedel o Stalinových zločinoch a kulte osobnosti.
Michal Havran st. (1945, Rybník nad Hronom) zahraničnopolitický komentátor a publicista. Vyštudoval žurnalistiku na FFUK v Bratislave. Počas štúdií pracoval pre denník SMENA, spoluzakladal denník SME. Pôsobil na University of Maryland a v časopise CONGRESSIONAL QUARTERLY. Špecializuje sa na americkú zahraničnú politiku a arabské krajiny. Svoje postrehy a skúsenosti z tejto časti sveta opísal v knihe Od Arabskej jari po Islamský štát. Je autorom komentárov a reportáží, napísal knihu Sága Billa a Moniky o milostnom škandále prezidenta Clintona a romány Agent s pasom diplomata a Ruská špiónka. Žije a tvorí v Bratislave.
PT Marenčin, 2018, 272 strán


o.gerdzikov.nebol_som_politikom.jpgOgnjan Gerdžikov: Nebol som politikom
 

Ognjan Gerdžikov (1946) patrí medzi najvýraznejšie bulharské osobnosti. Je profesorom civilného a obchodného práva na Právnickej fakulte Sofijskej univerzity, predsedom Arbitrážneho súdu Bulharskej hospodárskej komory. Pre svoju obľúbenosť, odborné i morálne kvality bol dvakrát zvolený za poslanca bulharského parlamentu na kandidátke Národného hnutia pre stabilitu a rozvoj (NDSV). V rokoch 2001 – 2005 bol predsedom parlamentu, v januári 2017 ho prezident republiky R. Radev poveril riadením úradníckej vlády s cieľom doviesť Bulharsko k predčasným voľbám a zabezpečiť ich pokojný priebeh. V roku 2015 vyšli v Bulharsku jeho memoáre pod názvom Az ne bjach politik (Nebol som politikom). Z formálneho hľadiska ide o životopis, po stránke obsahovej je to Gerdžikove úprimné vyznanie s rukou na srdci. Autor svoju inteligenciu, erudovanosť, dôslednosť, spisovateľský talent a bohaté životné skúsenosti naplno pretavil do knižnej podoby, z ktorej cítiť hádam to najdôležitejšie a najpodstatnejšie v živote – ľudskosť, pokoru i obdivuhodnú odvahu predstúpiť pred čitateľa, obnažiť mu svoju dušu i srdce. Kniha Nebol som politikom je aktuálna svojimi popismi udalostí a osobností z nedávnej minulosti, ale aj zo súčasnosti. Ako poznamenáva vydavateľka a redaktorka bulharského originálu A. Bojanová, kniha je „autentická pre svoju úprimnosť, je chronologická. Takmer z každej vety v nej nás víta jemný, delikátny humor autora a ostrá sebairónia, bez ktorej to človek ďaleko nedosiahne.“ Úroveň výnimočnej autobiografie znásobuje aj kvalitný preklad Kataríny Sedlákovej a príloha bohatého fotografického materiálu z autorovho súkromného archívu.
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2018, 299 strán

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984