Knižka, ktorá má, čo povedať

Dočítala som knižku Márie Dopjerovej Danthine, Paríž, môj druhý domov. Pre emigrantku je to ešte asi zaujímavejšia téma. V mnohom nie je rozdiel medzi zvykaním si v novej krajine, jedno či je to Kanada alebo Francúzsko. Je tam veľa pekných myšlienok, dobre píše.

Keďže som zaťažená na novodobé materstvo a výchovu detí, šokovala ma starostlivosť o deti vo Francúzsku. Sama autorka píše, že je to iný svet ako Slovensko. Deti sú v škôlke a v družine do pol siedmej večer od skorého rána. Od par mesiacov veku. A ešte majú nanny, ktorá ich tam vodí. A najviac mi udrelo do očí, že jej malý syn vo vysokej horúčke vola svoju nanny, nie mamu. To je pre mňa hrozný svet :-(.

Mária Dopjerová Danthine:
Paríž, môj druhý domov
Slovenský spisovateľ, 2013


Zaujímavé sú časti o bilingválnosti a ako ju je ťažko udržať v bilingválnom manželstve, v krajine jazyka jedného z manželov. Druhý  jazyk pokrivkáva. Sama autorka píše, že skutočné bilingválne sú deti rodičov jednej národnosti žijúce v inojazyčnej krajine. Toto sa, myslím, nám podarilo, keďže doma hovoríme výlučne po slovensky (čo je zase na úkor angličtiny nás dospelákov).

Zaujímavé sú aj jej úvahy o tom, kde má domov. Manžela má  Belgičana, žijú vo Francúzsku, takže sú tam v podstate dvaja cudzinci, aj keď už aj Francúzi.

Odišla zo Slovenska veľmi mladá ako študentka a má manžela cudzinca. To je oproti nám veľký rozdiel. Prišla so zaujímavou myšlienkou skúmania domova, keby sa musela odsťahovať do tretej krajiny, či by jej viac chýbalo Francúzsko alebo Slovensko.

Neviem, či tá knižka môže byt zaujímavá aj pre Slovákov na Slovensku. Ale ľudom žijúcim vonku, určite má čo povedať.

(Status na FB, 7. 2. 2017, titulok a úpravy Slovo)
Autorka žije v Calgary, Kanada