Reklama

Komu ovos, komu trus

Počet zobrazení: 2466

Slovenskí žiaci prepadli. Odborníci na vzdelávanie aj odborníci na manipulácie píšu o stratenom Slovensku s hlúpymi deťmi. Učitelia chcú vyššie platy, aby pohli s hlúposťou. Politici in spe cítia šancu vybudiť emócie. Ktorý rodič by nezabojoval za budúcnosť svojich detí?

Neradostné výsledky PISA sú štatistika, s ktorou sa politicky pracuje (kampaň Progresívne Slovensko naberá na obrátkach, médiá zabrali na plný úväzok). Bývalý minister školstva Juraj Draxler – mimochodom, absolvent západných univerzít aj pracovísk, ktorého dal dole učiteľ hudobnej výchovy štrajkami, čo učiteľom vyniesli nie vyššie platy, ale pohŕdanie – konštatuje (a má to tiež podložené štatistikami): najlepší slovenskí žiaci sú porovnateľní s najlepšími vo svete. Problémom sú tí „dolu“ – výsledkom je štatistický priemer. Slovensko má priveľa ľudí dolu, dospelých aj detí. Potvrdzujú to aj skúsenosti učiteľov zo škôl s prevahou rómskych detí, ktoré nevedia ani čítať. (Humanisti považujú ich skúsenosti za politicky nekorektné, ale oni preto nezmiznú.) Ale späť k politickej práci so štatistikou – je účinná na „progresivistov“, ale keďže od čias Janka Ľuptáka vieme, že z grafov sa nenajeme, rozmeňme si, čo politická kampaň zo štatistiky prinesie: nedotkne sa ľudí, ktorí tú skúsenosť denne zažívajú a majú pocit, že nie je šanca ju zmeniť systémovými stranami (aj tými budúcimi). Alarmujúca je osobitne skúsenosť mladých nezamestnateľných, ale aj zamestnateľných tak neurčito – napokon, potvrdila to ďalšia štatistika, že tretina mladých vo veku 18 – 39 rokov sympatizuje s ĽS Naše Slovensko. Aj keby rovno bola budúca vláda zložená z tých málo príčetných strán v protiSmere (medzi mladými plus-mínus 20-percentná podpora SaS, Kollárovej mnohodetnej Smerodiny a neobyčajných ľudí od Matoviča), čo to zmení na ich budúcnosti? Sulík hovorí o všetkom politicky nekorektne a pomerne otvorene: čo funguje, podporiť, čo nefunguje, zavrieť – napríklad oceliarne v Košiciach-Šaci. Chápe, že sa Košičania pôjdu pásť, ale čo sa dá robiť? Progresivisti majú v pláne: 1. ministri a premiér ich budúcej vlády musia mať dobré západné školy, nesmú mať väzby na domácich oligarchov (nekradnúť!), 2. základom ich rozhodovania bude „mozog“, napojený na najlepšie technológie, za pracovňami ministrov a premiéra budú také velíny, kde sa zozbierajú všetky dáta, spracujú a dodajú ministrom ako manuál – tí iba splnia zadanie. Pomôžu najlepším a tým dolu pomôžu prežiť. Inými slovami to známe, čo tak trefne pomenoval J. Galbraith: keď dám koňovi nažrať sa dobrého ovsa, nažerú sa aj vtáky – konského trusu. Alebo ešte inak, povedané heslom Pinocheta, ktoré sa potom ujalo vo všetkých latinskoamerických vzbúrených krajinách: všetci nemôžu mať všetko, ale všetko môže mať každý! Schopný, šikovný, nadaný... a tak. V populácii na Slovensku máme drobný problém, ktorý sa premietol aj do štatistiky. Vďaka „reformám“, ktoré zbavili nezadlženého(!) majetku majoritu a zisky odklonili do zahraničia, sa príliš veľká časť obyvateľstva ocitla na spodku a jej deti zbavuje gramotnosti. Progresivisti majú recept, ktorý ale na ich budúcnosti nezmení nič. Takže tie posledné voľby (lebo potom už žiadne nemusia byť), vyhrá nie ten, čo je v protiSmere, ale husitsky „proti všem“.

Priemer: 4.8 (63 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama