Kríza elít a morálky alebo ako udrieť klinec po hlavičke
piatok 24. máj 2013Populárnou témou pri diskusiách o príčinách pretrvávajúcej krízy a celospoločenskej devastácie sa na čelo hitparády dostalo konštatovanie, že podstatou problému dnešnej civilizácie v úpadku je kríza elít alebo dokonca kríza morálky.
Považujem to skôr za intuitívne hodnotenie, ktoré otvára viac otázok, ako ich rieši. Kto má byť tá elita, kto ju reprezentuje, myslíme tým elitu politickú, kultúrnu, vedeckú, podnikateľskú či filozofickú? To isté platí o tvrdení krízy morálky. Akej morálky, rodinnej, pracovnej, občianskej, politickej, náboženskej?
Je to slovné spojenie s magickou schopnosťou; na jednej strane dáva pocit, že vystihuje podstatu vesmíru a vôbec všetkého a na druhej nevysvetľuje zhola nič.
Pojmy elita a morálka sú príliš všeobecné a preto úplne jalové bez schopnosti nastoliť problém tak, aby sa dal uchopiť. To znamená, neschopné priamo poukázať na problém. Namiesto toho ich výklad a funkcia je presne opačná.
Oba pojmy našu pozornosť rozptyľujú do všetkých možných smerov namiesto toho, aby nám pomohli udrieť klinec po hlavičke. Možno aj preto je toto konštatovanie také obľúbené a v médiách neustále recyklované. Navyše, ak si do televíznej diskusie na túto tému prizvete čo najširšie spektrum elít s kreditom vysokej morálky, tak máte z toho ideálny večerný duchovný pokrm, objemovo bohatý a veľmi nízko kalorický. Divákovi sa dostane krátkej lekcie z histórie, neoliberálnej ekonómie, v najlepšom prípade bezpohlavnej politológie, alebo dokonca teológie.
Dobre, tak čo teda kríza elít a morálky znamená? Ako preložiť význam týchto slov, aby nám pomohli niečo pochopiť a inšpirovať k riešeniam?
Mám na mysli dve slová, synonymá, ktoré sú k nim možno až prekvapivo blízke na to, aký je rozdiel v náboji, ktorý nesú.
Líder a ideológia
Problém prehlbujúceho sa úpadku alebo, ak chcete, recesie, by sa dal rovnako stručne, ale obsahovo bohatšie pomenovať ako: kríza líderstva (vodcovstva) a ideológie.
Oba pojmy sú dnes tabuizované, svedčí o tom zriedkavosť ich výskytu v spoločenskom diskurze a keď aj sú použité, tak často v negatívnej historickej súvislosti, prípadne ľudia zvyknú pri ich vyslovení urobiť posunok, ktorým si dávajú hlavu do úvodzoviek.
V našom starostlivo vypestovanom kolektívnom podvedomí máme uložené, že vodcami boli Hitler a Stalin a ideológia bola iba jedna - komunistická.
To, že inak ako vodcami nemôžeme nazvať postavy ako Svätopluk, Martin Luther, Cromwell, Robespierre, Lincoln či dokonca Kristus, býva sotva vhodný podnet na diskusiu. Niektorí naši intelektuáli sú vo svojich prednáškach ochotní pripustiť nezastupiteľnú historickú úlohu vodcov, čo však dôsledne vyvažujú podčiarkovaním ich súkromných, osobnostných vád, manierov a podobných objektívnych triviálnych skutočností, ktoré pre históriu nemajú žiadnu, alebo bezvýznamnú hodnotu. Takéto subjektivizované podanie histórie nie je prejavom hlbokej znalosti historického materiálu, ale bulvarizácia historických javov a zahmlievanie dejinných súvislostí.
História je možno ešte viac ako iné vedy užitočná práve vo svojej syntéze kontinuálnych graduálnych a náhlych revolučných procesov. Inšpirujúce a pre vývin civilizácie sú dôležité širšie dejinné a myšlienkové väzby, a nie bulvár. Podstatné sú dejinné súvislosti, a nie osobnostné črty ľudí, ktorý sa stali nositeľmi historických zmien. Bez ohľadu na to či v súkromí boli milí alebo násilníci.
Slovo ideológia na tom nie je o nič lepšie, naopak. Podľa Wikipedie je „hlavným účelom ideológie ponúknuť zmenu v spoločnosti cez proces myslenia". Podľa iného názoru ideológia „je konceptuálny rámec, ktorého prostredníctvom sa človek vysporadúva s realitou. Každý má svoju [ideológiu]. Aby ste mohli existovať musíte mať ideológiu“. Toľko Alan Greenspan jeden z najelitnejších z elitných a najoslavovanejších neoliberálov, ktorý dereguloval bankovníctvo USA počas takmer 20 rokov nerušeného pôsobenia od Reagana až po G. W. Busha.
Otvorene pred kongresovým výsluchom po bankovom krachu v 2008 priznal, že jeho ideológiou bolo, že trhy sa vedia regulovať najlepšie samé, ale po 40 rokoch zistil, že sa mýlil. Ale to iba tak na okraj.
Od krízy elít a morálky ku kríze vodcovstva a ideológie
Kríza vodcovstva preto, lebo chýba tranzitný mechanizmus k zmene (hnutie, strana). Kríza ideológie preto, lebo starý ideový rámec má vážne trhliny a intuitívne sa obzeráme po inom, funkčnejšom. Máme veľa nezodpovedaných otázok a všetky sú zásadné (ekonomické, ekologické, sociálne…). Inou otázkou už je, či takú ideológiu máme poruke alebo nie. Myslím si, že nič také ako neexistujúca alternatíva neexistuje.
Nie sme všetci vybavení na to, aby sme si každý pre seba rozpracovali ekonomicko-spoločenskú teóriu. Ani filozofia nepatrí medzi masové hoby. Okrem štúdia svetového intelektuálneho dedičstva musíme stihnúť niečo zarobiť a starať sa o rodinu a tak podobne. Preto ešte dlho budú prevratné spoločenské zmeny závislé od jednotlivcov alebo skupiny ľudí, ktorí sú dostatočne intelektuálne, komunikačne a inak potrebne vybavení na to, aby dokázali osloviť kritické množstvo ľudí nevyhnutné na nastolenie zmeny. To si však okrem vyššie spomínaných dispozícií od potenciálneho lídra vyžaduje aj veľkú dávku guráže a odhodlania. A to často býva problém. Inteligentných, bystrých a politicky podkutých je medzi nami dosť, ba aj čestní sa nájdu, ale vybudovať politické hnutie a získať si masovú podporu je celkom iná vec. Nestratiť sa v tomto procese a nedať sa zlákať lacnými víťazstvami je možno ešte ťažšie. Ale najťažšie je, ako to bolo v ľudskej histórii vždy a bez výnimky, postaviť sa proti vládnucej oligarchii, zdiskreditovanej a skorumpovanej domácej elite a viesť principiálny zápas na strane väčšiny občanov tohto štátu, pracujúcich!
Reagujte na článok
Komentáre
" Ale najťažšie je, ako to bolo v ľudskej histórii vždy a bez výnimky, postaviť sa proti vládnucej oligarchii, zdiskreditovanej a skorumpovanej domácej elite a viesť principiálny zápas na strane väčšiny občanov tohto štátu, pracujúcich!" - konštatuje v závere Dušan Krnáč.
"Ako to bolo vždy v ľudskej histórii" - podčiarkujem a pýtam sa (sám seba): a bude to inak dnes, zajtra, v budúcnosti? Môže to byť inak? Človek (ľudia) - jediný tvor spomedzi ôsmich alebo až tridsiatich milónov druhov živých tvorov na Zemi ( vedci sa v určení počtu druhov akosi nevedia zhodnúť) - teda jediný tvor, ktorý svoje jediny tvorí, kým s ostatnými druhmi sa dejiny dejú, respektíve robí ich príroda. A ako človek robí svoje dejiny? O tom nám rozprávajú dejiny, a ako poznamenal istý Fridrich Engels, študovanie dejín (tých ľudských) nepôsobí povznášajúco. Nebudú dakedy naši potomkovia charakterizovať naše dni slovami Jana Wericha "to byl ale středověk"?
Ak počujem o elitách tak mi stávajú všetky chlpy na tele. Tento pojem už sám o sebe vlastne delí na ľudskú spoločnosť na tých určujúcich a na odkázaných podradť sa. Marx tento fenomén pomenoval triedami.
Pojem človek sa v tejto spoločnosti stráca. Človek, ktorý aby prežil sa musí predávať, lebo je tu niekto z elity, ktorý rozhodne čí jeho tovar - pracovnú silu - kúpi.
Páni veľmi dobré, ale ja, ak by tu bol marxizmus, tak ja nepíšem. Liberalizmu politicky zodpovedá politický komunizmus, liberalizmu ekonomickému zodpovedá ekonomický marxizmus, liberalistickému hodnoteniu spoločnosti zodpovedá vedecký socializmus. A ak je pre mňa dobre liberalizmus politickej strany, tak dobrý je aj Tu iný názor. Som si napísal 90 strán: INFORMAČNÉ TECHNOLÓGIE A EKONOMICKÝ SOCIALIZMUS. Som to dnes poslal, nedávno vznikli, kto chce: F. spoločnosť. Píšem. Vážení priatelia sociálnej teórie..... Ak by som vedel písať ako vy …. A tak. Lídrov treba, ale do Hitlera to boli vodcovia, skautingu dodnes, napríklad. Ale demokraciu treba viac ako lídrov. Dokážem. Viete, že poslanci Smeru - SD sú basisti, držia basu zlodejom s daňových úradov, ktorí okradli desať tisíce ľudí nasledovne. DÚ premeškali termín vytaviť pokuty so zákona, vystavili pokuty po lehote, porušili zákon. MF SR píše, DÚ majú možnosť zvoliť začatie daňového konania ľubovoľne, teda logicky, lehota na vystavenie rozhodnutia o pokute sa počít od skončenia daňového konania. Lenže DÚ vystavili rozhodnutie o pokutách a ani nezačali a tým ani neskončili daňové konanie, porušili zákon. Viete čo si myslia tie desať tisíce pokutovaných ľudí daňovými úradmi? DU ich dlho nezískajú! To je život, chýba tu líder, alebo tu chýba demokracia. Vážení začnime, ak je líder správny, bude na našej strane, teda iba cez demokraciu zistíme, aký je ten ktorý líder. Nestačilo ekonomických lídrov privatizácie hoci to boli ťažko ekonómovia a právnici vedeli ľahko, aké zákony byť nesmú. Teda dnes, darmo majú 100 mien úplatkárov, ak je zákon výkladom k rukám úplatkárov ľahko zmenený, ako tu v opísanom prípade.
Fajn, sme si povedali, a o čo má ísť, a ja, že o demokratickú osobu, osobnosť, predsedu, vodcu, prezidenta, a čo utopistu. Ten, ktorý prekračuje zákon, v ňom spoločenské predstavy pre naplnenie ľudskosti zákona. Teda treba osobu, nutne prvotne poslanca NR SR, ktorý nedopustí výklad zákonov NR SR k neprospechu členov spoločnosti, a to už je utópia. Môže byť volebný zákon, zákon o politických stranách a zákon, ktorý neumožní poslancami NR SR rozkradnúť dotácie strane od štátu, teda škodiť strane a škodiť občanom. A čo zákon nevyrieši. Je možné, aby vznikla skupina lídrov poslancov konkrétne v NR SR za Smer – SD k vyhranenému účelu alebo príslušnej obývanej oblasti? Môže sa o to Smer – SD pokúsiť a utvrdiť „vodcovstvo“ sociálnej demokracie v Európe. Veď, informačné technológie prevrátil ekonomiku a atóm prevrátil politiku, takže, čo sa kto čuduje, že k tomuto stavu ja píšem o programe KSS. Musí strana vždy držať spolu k cieľu, ale čo korekcia cieľa. Vyzerá, že demokracia štátneho parlamentu viacerých strán nám v mnohých oblastiach nefunguje, lenže bez štátu nie je možná demokracia, teda jedine možné pre budúcnosť je zlepšiť demokraciu v štáte, teda musí byť možnosť odvolať poslanca NR SR samotnými voličmi. Možno treba registrovaných voličov tej ktorej strany, aby sa nemenili odvolávaním poslancov NR SR výsledky parlamentných volieb. Teda čo ak treba vyzdvihnúť triedy, prestať ich ideologický skrývať a opačne ich existenciu cez registrovaných voličov zapojiť do demokratickej spoločenskej vlády. Tá 1% trieda za vodou je známa a tá 99% trieda je dnes čo, maloburžoázia je sproletarizovaná alebo proletariát zburžoáznel. Ja tvrdím, už máme v poradí druhú triedu proletariátu vytvorenú informačnými technológiami. Takže to všetko je skvelá budúcnosť sociálnej teórie, ktorá vám vyššie pani vcelku ide, ibaže ste spolok, ako každý spolok našej generácia v reštaurácii kapitalizmu. A keďže ja som člen KSS a kamarátmi patrím do spolku nepodnikajúceho a nepolitického, preto si o vás dovolím tiež tvrdiť: „naša generácia, ak nepovie nič do sociálne demokratickej teórie, bude to na škodu sociálnej politiky budúcich generácií“.
A tiež dôležité. Ja k vám nepatrím spoločensky a vy ma vyčleňujete ideologicky, ale náš rozdiel má byť správne v sociálnej teórii. Iba v štáte je možná demokracia, teda komunista je demokrat v štáte a je vám známe „štát odumiera“, preto marxizmus používa termín spoločnosť, hoci vždy do začiatku odumierania štátu / ten je vznikom socializmu / sa tým myslí štát demokratická republika. Lenže treba si všimnúť , že štát likviduje Európska únia, je to euro, europarlament, sú to jeho „zákony“. Dávna téma „Spojená štáty európske“ sociálnej demokracie pred rokom 1917, ako riešiť vojnu. Preto osobnosť poslanca NR SR musí byť európskeho rozmeru, pretože vzťahy národov marxizmus definuje: malý národ sa má primkýnať k veľkému národu a veľký národ má usilovať o národné samourčenie malého národa. Ak už prepukli vášne národov, týmto sa riešia. Opäť utópia, pre niektoré národy sveta.
Výskum o stave spoločnosti, sú voľby. Je to nutné prijať, nespochybňovať politické strany, demokracia je rovnosť vo vnútri danej triedy, triednym záujmom je ovládnuť štát, nezamestnanosť je záujem triedy kapitálu a zamestnanosť je záujem triedy práce. Kto v spoločenskej teórií s týmto ekonomickým zákonom o tvorbe zisku nepočíta, a ak sa táto teória dostane do praxe, tak sa skôr čí neskôr ukáže jej chybovosť. Demonštranti správne obviňujú vlády štátov, že im spôsobujú chudobu, hoci o tom vedia empiricky a nie vedecky, preto nenavrhujú riešenie. Vlády štátov môžu vyriešiť zamestnanosť zmenou demokratického štátu v prospech záujmu triedy práce. A že to vymysleli Marx a Engels, nuž, stará kvalita sa nestratí, nezhrdzavie, hoci je stále v starom železe.