Kuba opäť terčom americkej arogancie

Keď sa v USA stal prezidentom Donald Trump, a nie Hillary Clintonová, mnohí politici, ale aj politológovia, média i občania si robili ilúzie, ako sa zmení politika Spojených štátov k lepšiemu. Hlavne voči svetu, jednotlivým jeho častiam i k jednotlivým krajinám. Vyjadrovali sa nádeje na zlepšenie vzťahov s Ruskom, na zmiernenie napätia na Blízkom východe, na menšie zasahovanie USA do vývoja a politiky mimo svojej krajiny. 

Po niekoľkých mesiacoch prezidentovania Donalda Trumpa sa však potvrdzuje, že nový prezident do značnej miery „zmenil postoje“, ktoré vyjadroval v predvolebnej kampaní. Odráža sa to v mnohých jeho politických rozhodnutiach, ktoré jasne svedčia o tom, že v politike USA voči jednotlivým krajinám sveta sa nič nezmenilo a meniť nebude.

Trumpove nedávne vyhlásenia na adresu Kuby dokazujú, že USA nemajú záujem o normalizáciu vzťahov s Kubou a že nechcú pokračovať v „zmäkčovaní“ politickej konfrontácie, ktoré začal prezident Obama. Návštevou Kuby, prvou prezidentskou po deväťdesiatich rokoch, Obama naznačil oteplenie vzťahov. Obnovili sa diplomatické styky, zrušili sa niektoré obmedzenia v obchodných vzťahoch. Nadviazali sa niektoré pracovné kontakty amerických spoločnosti s Kubou, rozšírili sa možnosti turistických ciest amerických občanov na Kubu.

V nedávnom svojom vystúpení však Trump vyjadril inú (ktovie čiu) vôľu. Vyhlásil, že kubánsko-americké dohody prestávajú platiť. Sprísnili sa podmienky na pracovné kontakty i na cestovanie Američanov na Kubu. Trump dokonca kritizoval výzvy OSN na zrušenie embarga voči Kube. Vyjadril sa, že to bude možné až vtedy, keď bude na ostrove uzákonená existencia viacerých strán, budú oslobodení „politickí väzni“ a uskutočnené „slobodné voľby“ pod medzinárodnou kontrolou.

O čom svedčia uvedené vyhlásenia amerického prezidenta a prijaté opatrenia?

Sú dôkazom toho, že vládnuce skupiny v USA vôbec nemajú za cieľ naladiť normálne vzťahy s krajinami Latinskej Ameriky, ktoré prejavili, alebo prejavujú „neposlušnosť“ voči americkej imperiálnej rozpínavej politike. Nemajú záujem o zblíženie s Kubou v etape, kedy tajné služby, politické i ekonomické reakčné kruhy USA sa snažia rozvrátiť fungovanie života v ľavicovo orientovaných a progresívne smerujúcich krajinách, ako sú Venezuela, Brazília, Argentína, Ekvádor, Bolívia, Nikaragua. Čas potvrdí, že tieto sily „majú prsty“ v štátnom prevrate v Brazílii, v podpore neoliberálnych síl v Argentíne, v pokusoch destabilizovať situáciu vo Venezuele. Kuba je obzvlášť „tŕňom v oku“ mocenských elít USA, pretože odoláva americkému vplyvu už desaťročia a to aj bez podpory socialistických krajín, ktoré sa podarilo destabilizovať a rozvrátiť.

Trumpova reakcia je tiež dôkazom toho, že prezidentova administratíva je úplne pod vplyvom amerických „jastrabov“ a vojensko-priemyslového komplexu, ktorý potrebuje udržiavať vojenské napätie na celom svete. Už počas Trumpovho „fungovania“ sa im to darí na Blízkom východe, na Kórejskom polostrove. Pravdepodobne sú teraz „na rade“ krajiny Latinskej Ameriky.

Aj súčasná americká politika je pokračovaním politiky „dvojitých štandardov“, falše a pretvárky, ktoré uplatňuje vo svojich oficiálnych politických praktikách. Na jednej strane prezident USA „požaduje“ „slobodné voľby“ a „politiku viacerých strán“, avšak fakticky už druhé storočie uplatňujú vo svojej krajine diktát len dvoch politických strán. Akékoľvek pokusy o iný model odmietajú. Ako konkrétne príklady možno uviesť rozohnanie účastníkov akcie „Okupuj Wall Street“, protestov Indiánov, ekológov a podobne. Prezidentské voľby už niekoľkokrát ukázali, ako ďaleko od demokracie je ich volebný systém, kde je možné podplácanie, falšovanie, machinácie. V roku 2000 už na túto tému „ironizovali“ aj médiá ich susedov v Kanade, kedy „sčítavanie hlasov“ na Floride trvalo 2 alebo 3 týždne. Žiadajú „medzinárodnú kontrolu“, avšak na voľby vo svojej krajine odmietajú pozorovateľov.

Je na mieste pripomenúť, že politika USA je aj naďalej len „naoko“ humánna, demokratická, mierotvorná. V jej podstate sa nič nezmenilo a ukazuje sa, že ani meniť nebude. Kvôli vlastným záujmom je vedenie USA pripravené bezohľadne použiť nielen politický či ekonomický nátlak, ale aj vojenské operácie či operácie tajných služieb, bez ohľadu na to, ako to postihne občanov krajín, proti ktorým budú uskutočnené. Robiť si ilúzie o inom je zbytočné. Občania Kuby to pravdepodobne pocítia „na vlastnej koži“ už v najbližšej dobe. Je treba preto veľmi vážne premýšľať o tom, či chceme byť vo vojenskom i politickom zväzku, kde dominujú práve USA.

(Autor je podpredsedom KSS)

Úvodné foto: IoSonoUnaFotoCamera / Flickr