Laluhove súhrnné svedectvo o A. Dubčekovi
V Bratislave priam v rodinnom kruhu priaznivcov a dlhoročných spolupracovníkov predstavil Ivan Laluha /1932/, emeritný profesor Ekonomickej univerzity a nositeľ Štátnej ceny Alexandra Dubčeka (udelenej pri storočnici A. D. v roku 2021) pozoruhodný súhrn faktografie. Knihu pod jednoduchým názvom Alexander Dubček recenzovali vedeckí pracovníci, historici Miroslav Pekník a Stanislav Sýkora. Vyšla s vročením 2022 vďaka podpore a porozumeniu Petra Korca, dlhoročného podporovateľa nových kníh.
Práca obsahuje o. i. aj odkaz na najvýraznejšie rozhovory, ktoré autor poskytol pre elektronické vydanie Slova.
Prof. Laluha pri tomto diele na necelých 300 stranách zvolil pre dnešného čitateľa ktorejkoľvek generácie chronologický postup, ktorý umožňuje prehľadnú, jasnú orientáciu vo všetkých bodoch vývoja A. Dubčeka ako osobnosti, i jeho názorový vývoj. Vecne tak umožňuje nájsť odpovede prakticky na všetky otázky týkajúce sa dramatického vývoja značnej časti československých ako aj slovenských dejín XX. storočia a osobnosti A. Dubčeka.
Ivan Laluha: Alexander Dubček,
Vydavateľstvo Georg Žilina, 296 strán,
ISBN 978-8154-327-2
Sprievodca nielen dejinami
Vedec Laluha, ktorý sa roky zaoberal praktickou politikou a potom najmä vedeckou prácou o A. Dubčekovi, nepridal len nové dielo o tejto osobnosti. Širokému publiku umožnil mať naporúdzi prehľadného, vedecky vecného a faktografického sprievodcu. Pri dnešnej záľahe množstva publikácií z českého ako aj slovenského vedeckého či publicistického prostredia je to mimoriadne cenné. Dodnes neutíchli ani niektoré polemiky, spory, konfrontácie. Na tému Dubček vznikli aj celovečerné filmy, ktoré zrejme oslovili širokú verejnosť väčšmi ako historické práce. A v tejto situácii vedec zahĺbený do tejto problematiky s veľkým porozumením a znalosťou pochopil, čo dnes, po odstupoch desaťročí, prospeje najväčšmi. Presne určený faktografický prehľad.
Bratislavský odmäk
Práca prof. Ivana Laluhu umožňuje získať prehľad aj o vývoji samotného autora ako svedka bratislavského odmäku. Ten až teraz dostal od historikov názov predjarie zrejme najmä preto, aby sa bezkronfrontačne ujal voči termínu pražská jar a zároveň ukázal, že energia zmeny nastala na Slovensku a nedá sa oddeliť od A. Dubčeka. A dodajme to, čo v knihe nie je– to on, Ivan Laluha v prvom a jedinom čísle časopisu Súkromné listy skupiny Mikuláša Galandu, ktorý redigoval Juraj Mojžiš, v spoločnosti Tatarka, Rúfus, Kompánek a i. formuluje tézy o národe, demokracii a suverenite. Bol to spor o podstatu vtedajšieho systému.
Prečo nás okupovali
Prof. Laluha aj v hodnotenom súhrne vytrvalo odkláňa výlučnú kľúčovú pozornosť odo dňa okupácie, prepadu polmiliónovej armády 21. augusta 1968 k príčinám okupácie. Teda k programu vtedajších domácich elít a to bola obnova humanizmu, spravodlivosti, demokracie, pohyb proti vtedajšej totálnej moci – preto bol ten zásah zvonku. Kniha poukazuje na rozpor medzi originalitou programu, keď sa politika rodila doma a medzi tým, keď po roku 1989 sa program a postupy len nekriticky preberali zvonku.
Cenné sú o. i. pasáže o bolonskom medzníku vrátane plného textu prejavu A. Dubčeka v Bologni, preberaní ocenenia najstaršej univerzity na svete ako aj text podkladu referátu na XIV. zjazd KSČ. Ten mal byť 9. septembra 1968 a práve tomu zabránil vpád vojsk. Je to cenný dokument o zámeroch utvárať v Československu nový model usporiadania spoločnosti, ani „východného“ a ani „západného“ modelu.
Kniha je cenná faktografiou práve tak ako aj výpoveďou priameho svedka a vedca prof. Ivana Laluhu.
