Ľavica je na franforce – čo s tým?

Celkový počet zobrazení titulu: 2663 | Týždenné zobrazenia: 6 | Dnešné zobrazenia: 0

anti.jpg

Aktuálna kríza kapitalizmu má svoje korene už v 80. a 90. rokoch 20. storočia, keď sa spustil neoliberálny projekt extrémneho kapitalizmu. Tento projekt zahŕňal radikálne ekonomické reformy, diktované požiadavkami neoliberálnej globalizácie, a teda liberalizáciu, privatizáciu a dereguláciu. Skrátka, štát bol vykázaný z ekonomiky a iniciatívy sa chopili nadnárodné korporácie, banky a finanční špekulanti.

Naznačený (kontra)revolučný proces sprevádzala kríza demokracie (vyprázdnenie hodnotových zápasov, znovuzrodenie fašizmu, limity reprezentatívnej demokracie) a kultúrna dekadencia (sociálny darvinizmus, prázdny individualizmus, konzumentská kultúra).

Anti-globalisti: návrat k štátu

Ľavica na tieto zmeny odpovedala rôznymi spôsobmi, ktoré sa odlišovali podľa jednotlivých ideológií. V prvom rade to boli anti-globalisti, vrátane tradičných sociálnodemokratických strán a ortodoxnejších komunistických strán (tzv. stará ľavica), ktorí odmietli ekonomickú globalizáciu a spochybnili aj politické globalizačné trendy, vrátane európskej integrácie na spôsob EÚ.

Zásadným cieľom pre starú ľavicu je návrat k ochranárskym a sociálnym funkciám štátu. To sa prejavuje buď snahou o návrat ku klasickým sociálnym štátom, ktoré budú mať kontrolu nad investičnými tokmi a nebudú sa báť využívať protekcionizmus v prospech svojho obyvateľstva (u ortodoxných komunistov je tu dokonca snaha vrátiť sa k reálnemu socializmu), alebo priamou snahou o tzv. deglobalizáciu, a teda nielen radikálne odmietnutie liberalizácie svetového obchodu, ale často aj návrat k tradičným národným hodnotám.

Alter-globalisti: iný svet je možný

Druhou odpoveďou ľavice boli tzv. alter-globalistické prúdy. Na rozdiel od anti-globalistov tieto skupiny globalizáciu ako takú neodmietajú, ale hlásajú – mnohokrát radikálnejšie než anti-globalisti – svoj odpor voči neoliberálnej globalizácii, ktorá má byť podľa nich nahradená iným, sociálnejším variantom globalizácie. Alter-globalistické prúdy zahŕňajú libertínskych socialistov z prostredia tzv. novej ľavice, rôzne druhy neomarxistov, humanistov, trockistov, anarchistov volajúcich po oslobodených zónach a ďalších radikálnych aktivistov vrátane ekologistov, feministiek či antifašistov. Alter-globalistické hnutie však obsahuje aj reformné prúdy, vrátane relatívne umiernených ľavičiarov na spôsob Josepha Stiglitza, ktorí volajú po globalizácii s ľudskou tvárou.

Zásadným programovým cieľom je téza, že iný svet je možný: alter-globalisti volajú po globálnej sociálnej spravodlivosti a zväčša inklinujú ku kozmopolitanizmu. Vo vzťahu k EÚ sú menej kritickí, oceňujú snahy o europeizáciu.

Toľko deliacich čiar!

Globalizácia teda zasadila do vnútra ľavice novú konfliktnú líniu, podľa ktorej sa odlišujú jednotlivé politické prúdy. Vo všeobecnosti možno hovoriť o spore medzi národným protekcionizmom (anti-globalisti) a globálnym kozmopolitným sociálnym hnutím (alter-globalisti), hoci tento spor je omnoho komplexnejší a zložitejší. Ak si do toho prirátame klasické konfliktné línie, ktoré ľavicové hnutie rozdeľovalo aj v minulosti, zistíme, že ľavica je dnes ešte rôznorodejšia než kedysi.

Medzi tieto ďalšie konfliktné línie možno zaradiť ekonomické rozpory (radikáli verzus reformisti), politické rozpory (autoritárskejšie a stranícke varianty verzus participační demokrati), kultúrne rozpory (liberálna ľavica verzus konzervatívnejšie prúdy), ideologické rozpory (modernistická stará ľavica verzus postmoderná nová ľavica), rozpory ohľadom národných otázok (nacionalisti verzus kozmpolitáni), ohľadom ochrany životného prostredia (umiernení „Realos“ verzus radikálni „Fundis“) či geopolitiky (prozápadne orientovaní ľavičiari verzus provýchodne orientovaní ľavičiari).

United in Hate... stačí to?

Ľavica dnes nie je zjednotená v jednu koherentnú ideológiu, ako to bolo – aspoň v istých ohľadoch - pred dvoma storočiami (marxizmus). Väčšiu časť 20. storočia ľavicu dominantne rozdeľovala schizma medzi sociálnou demokraciou a komunistami. Dnes sú rozpory oveľa pestrejšie. Má to následky. Politická akcia antikapitalistickej ľavice je zväčša obmedzená  negatívnym programom a čistým protestným potenciálom (one No, so many Yeses). Vystihuje to názov jednej metalovej piesne od nemeckej kapely Kreator: zjednotení v nenávisti, United in Hate.

Slabosť a nejednotnosť ľavice využívajú na jednej strane neoliberálne a neokonzervatívne ideológie tým, že ponúkajú skratkovité riešenia, katechizmy a dogmy (dokonalý trh, satanský štát); na druhej strane nechutne narastá sila neofašizmu, ktorý často paradoxne čerpá svoju podporu od robotníkov a vydedencov spoločnosti.

Kľúčovou výzvou pre budúcnosť ľavice, ale možno aj pre budúcnosť celej civilizácie, je, či sa ľavica dokáže zjednotiť a nájsť spoločný pozitívny program. Ako naznačili viacerí ľavicoví teoretici, počnúc radikálnymi demokratmi a končiac neomarxistami, myšlienka ekonomickej demokracie a výrobnej samosprávy by mohla byť dobrým východiskovým bodom.  

(Článok je rozšírenou verziou anotácie príspevku, ktorý Ľuboš Blaha prednesie v novembri 2014 vo Varšave na medzinárodnej konferencii na tému Kríza a odpor v strednej a východnej Európe.)

Ilustračné oto: Guillaume Paumier / Creative Commons

Priemer: 4.6 (18 hlasov)
     

Komentáre

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#1
Peter Zajac-Vanka
17. august 2014, 16:56

odpoveď: čo s tým?

Ľubošov článok je síce avizovaný na budúcu konferenciu, ale prihral na smeč i do domáceho prostredia:

Predpoklad: Áno, plne súhlasím, slovenská ľavica je tiež "na franforce"...s tým sa stotožní asi každý ľavicovo mysliaci občan okrem vedenia Smeru Sociálnej demokracie, ktorí ešte podliehajú omylu, že "oni sú ľavica"...

Riešenie:

1. Začať komunikovať. Lebo sa tak nedeje. Predvolebné diskusie nie sú komunikáciou, ktorú ľudia očakávajú.

1.1. Komunikovať treba súčasne na úrovni rôznych politických a občianskych názorových platforiem - ale nie s takým prístupom Smeru SD "my sme vo vláde a láskavo si vás vypočujeme", ani nie opačne od ostatných komunikáciou "vy hajzli, čo ste to porobiĺi..."

Treba vyvolať stretnutie na úrovni nejakého zorganizovaného ľavicového fóra, kam prídu predstavitelia ľavicových názorových platforiem a občianskych združení a nájdu aspoň jeden jediný spoločný bod súhlasu - a tým je potreba sociálnej spravodlivosti v slovenskej spoločnosti - nie potreba vyťahovať sa, "kto je viac ľavicový" a kto má "zásluhy"...

1.2. Komunikovať zároveň  súčasne s tým na úrovni ľudovej diskusie s verejnosťou - verejné zhromaždenia - kam prídu už dnes trochu viac pripravení známi ľudia s ľavicovými politickými ideami než súčasní vôbec nie dobre pripravení politickí "zástupcovia ľudu" - teda žiadne predvolebné kortešačky za tú či onú stranu, ale otvorenie diskusií na tému riešenie nezamestnanosti, riešenie chudoby, riešenie poskytnutia sociálneho štandartu v zdravotníctve, opatere starých ľudí, vo výžive, v školstve a vo verejnej bezpečnosti, žiadne to vytáravanie sa o tom, ktorý druh socializmu bude lepší a prečo, alebo obviňovanie, ktorá politická ľavica čo za 25 rokov "presrala"...

2. Začať konečne vážne brať iniciatívy "zdola" na riešenie rôznych spoločenských a ekonomických problémov na súčasnom Slovensku:

Som pamätníkom toho Klubu Nového Slova ešte niekedy z roku 1999, keď sa ľavicový ekonóm Peter Magvaši sťažoval, že kádeháci prišli do vlády s už hotovými koncepciami, ktoré jednoducho vybrali zo šanónov, otvorili si postupy, nalistovali "stranu 5"  a začali ich realizovať: ubehlo pomaly 15 rokov a vládni ľavicoví úradníci nemajú žiadne také koncepcie a postupy, o ktoré by sa mohli oprieť .Prečo? Lebo Smer SD nemá takéto koncepcie a zbor poradcov okolo premiéra tvorí "zabetónovanú štruktúru" dobre platených osôb, ktorí nepripúšťajú žiadnu diskusiu na úrovni verejnej ľavice. Politika "ľavicovej" vlády Smeru SD je oportunistická vo význame absolútneho pragmatizumu vo veciach operatívy ( nepripravené a slabo zdôvodňované opatrenia či už v ekonomike alebo v zdravotníctve, školstve, ) a vo veciach dlhodobej stratégie- teda najmä v zahraničnej politike a v medzinárodných hospodárskych vzťahoch podliehajúca iba "hlasu bruselu" či "hlasu zahraničných trhov".... čiže toto rozhodne nemá nič spoločné s ľavicovou premyslenou koncepciou. 

Česť výnimke - teraz sa odvážil mať premiér iný názor ako má bruselská administratíva na riešenie plynových dodávok a na embargo, ale nenašiel oporu ani vo vlastnom funkcionárskom aktíve strany - aspoň verejne nebolo nič počuť...

K potvrdeniu vysloveného: Môžem potvrdiť iba vlastnú skúsenosť: Hlásim sa iba k iniciatíve "zdola" ktorá zanikla v marci 2012 po víťazstve Smeru SD vo voľbách: Na inštitúte ASA vtedy skončila sľubne sa rozbiehajúca diskusia a práca v pracovnej skupine "Ekonomické modelovanie ekonomickej demokracie"... a práve  Ľuboš Blaha, už ako poslanec, ktorého sme volili za Smer SD do parlamentu, mal možnosť túto iniciatívu na vládnom Smere SD presadiť. Nestalo sa tak ani po dvoch rokoch, keď som na to upozornil poslanca Číža, jeho reakcia- takisto - nula.

3. Takže na ťahu je Smer SD a tá pekná prednáška na konferencii vo Varšave bude zas iba pekným poslaneckým výletom, ak sa tieto tu nadhodené aktivity nezačnú uskutočňovať...

Pozn.: šéfredaktor webu mi zas bude pripomienkovať moju kritičnosť - načo ale potom dráždi takýmito nezmyselnými a nikam nevedúcimi textami...nakoniec, poslanci sú platení aj z mojej dane...

 

Obrázok používateľa Jozef Schwarz
#2
Jozef Schwarz
17. august 2014, 21:30

Neodstraňujme kalamity, predchádzajme im!

 

Prehľadný a pravdivý pohľad Ľ. Blahu nielen na stav ľavice, ale aj na budúcnosť ľudstva. Ak sa nespamätáme bude zle. Čo už ja, svoje som si prežil, ale chudáci potomkovia, a nielen vlastní...

 

Súhlasím so záverečnými slova ĽB: Kľúčovou výzvou pre budúcnosť ľavice, ale možno aj pre budúcnosť celej civilizácie, je, či sa ľavica dokáže zjednotiť a nájsť spoločný pozitívny program. (...), myšlienka ekonomickej demokracie a výrobnej samosprávy by mohla byť dobrým východiskovým bodom.  

​Ja určite nedokážem spasiť svet, ani zabezpečiť radostnú budúcnosť ľavice, ale som ochotný a trochu aj schopný prispieť k vyjasneniu si pohľadu aspoň na cesty slovenskej budúcnosti. Koniec koncov, už sme svoju ochotu a nejaké schopnosti aj spolu s kolegom Petroma ďalšími prejavili pri spomínanej aktivite  v pracovnej skupine k ekonomickej demokracii na pôde ASA a pod záštitou riaditeľa Politologického ústavu SAV.

A preto: plne súhlasím s tvojimi návrhmi Peter! Sú kvalifikované a realistické! Ale ak aj by sme boli obidvaja géniova (bohužiaľ, ja nie som), pokiaľ naše dobré myšlienky nenajdú živnú pôdu v politických a štátnych riadiacich štruktúrach tak sa budú pekne vynímať len na našich náhrobných a pamätných tabuliach.

Čo s tým?

Po prvé: pokúsiť sa pokračovať v našej iniciatíve rozvíjať potrebné myšlienky a klásť ich na papier (už vopred ďakujem Inštitútu ASA, Politologickému ústavu SAV, Klubu Nové slovo, niektorým pánom poslancom Smeru a širokým vrstvám ochotných ľavičiarov a ostatných dobrých ľudí) , prichádza september, budeme po dovolenkách. Azda sa dohovoríme...

Po druhé: akýmkoľvek slušným spôsobom (lobing, nepotizmus, osobné stretnutia a iné) hľadať a vytvárať kontakty na politickú a štátnu správu našeju republiky. V prvom rade opäť sa obrániť na poslancov Smeru - však ich je najviac a dokonca by sme mali byť na jednej lodi a na ministrov - tiež by mali byť naši... Keď nás vyrazia dverami, vojdeme oknom, tých je viac(okien). S akým cieľom? Nuž, nech nás žiadajú o koncepčné materiály, vizie, stratégie apod, nech sa s nami radia! Pripomienkovať materiály až vo vláde a zákony v parlamente je neskoro a zbytočné. Aj ten najlepšie pripravený zákon ak nevychádza zo správnej myšlienky je nanič!

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#3
Peter Zajac-Vanka
17. august 2014, 22:46

Jozefovi

...budem rád, ak si vôbec poslanci a stranícka špička Smeru SD prečítajú tento článok i diskusiu k nemu, Jozef.

Konštruktívne podporím Tvoj zmierlivý tón, i keď mi je ľúto už prenárneného času, ktorý uplynul...

...teraz budú voľby komunálne, potom zas parlamentné - všetci "zástupcovia ľudu" budú " bizy", myslíš, že sa poslanci a straníci "prekonajú" aby si našli čas vôbec s nami komunikovať?

Totiž, i ja som už ďalej - nemusíme modelovať, potrebujeme zákonodarnú iniciatívu na zakladanie a štátnu podporu zamestnaneckých samospráv ako subjektu tvorby ekonomických zdrojov.  Lenže to skutočne zvládne iba dobre zorganizovaná ľavica s poslancami, ktorí ozaj chcú pre slovenskú spoločnosť zmenu k sociálne spravodlivej spoločnsoti... tak dobre, budem rád...v septembri som tu.

Obrázok používateľa Palo
#4
Pavel Novota
17. august 2014, 22:46

Je ozaj ľavica na franforce ? A čo s tým …

Myslím si, že táto otázka a táto téma je základnou témou, nakoľko z nej sa aj odvíja situácia okolo dnešného diania vo svete. Dá sa povedať, že všetky nepokoje, prevraty, čí ak chcete revolúcie vo svete, po ukončení „Studenej vojny“ sú dôsledkom kapitulácie a drvivej porážky ľavice. Celkom jasne sa ukazuje, že bipolárne rozdelenie sveta predstavovalo ďaleko stabilnejšiu konfiguráciu ako snešný stav s jedinou superveľmocou uzurpujúcou si právo diktovať svoju predstavu celému svetu.

A či sa niekomu páči, alebo nie, socialistický tábor, alebo komu sa ľúbi „Sovietke impérium“, napriek všetkým prehreškom a nedostatkom vytváralo silnú ľavicovú základňu aj svojou reálnou sociálnou politikou. A nebola to len táto oblasť sveta. Obrovský vplyv bol práve v krajinách tzv. tretieho sveta, ako Lýbia, Sýria, Egypt … Dnes sú to zrovna krajiny, ktoré sú zmietané vojenskými konfliktami, rozbrojmi medzi obyvateľstvom.

Obdobie existencie socialistického tábora sa posudzuje, myslím si, že je to aj zámer, izolovane. Pritom existoval čulý obchod týchto krajín s ostatnými krajinami sveta, zvlášť s krajinami v rámci Európy. Dá sa povedať, že vplyv bol aj nad rámec obchodných vzťahov. Niektoré sociálne výdobytky v krajinách západnej Európy sa dajú pripísať na margo tohto pôsobenia. Vo Francúzsku, Taliansku, Grécku boli silné komunistické strany. I pre tieto ako aj ostatné robotnícke politické zoskupenia porážka socialistického táborta v „Studenej vojne“ znamenala odsun na okraj spoločnosti.

Príčiny týchto dôsledkov nechám stranou, bolo by toho veľa, ale tu je začiatok rozpadu ľavice.

Tým, že sa toto všetko rozpadlo je pochopiteľné hľadanie tzv. „nových“ ciest, ideí ako aj foriem ako na to. Bolo by si však najskôr dobré definovať čo je tá – ľavica. Lebo stačí na ľavicové zaradenie prehlásenie a reči ľavicovom zameraní so socálnými aspektami. Či tzv. „sociálne cítenie“. To aj pán Kiska môže byť považovaný za ľavičiara so svojim gestom rozdania svojho platu chudobným. A strana Smer SD je ľavicovou stranou ?

Ja by som navrhoval ( za ľavicu považujem ) stranu, hnutie a aj jednotlivca-ľavičiara, ktorého cieľom je odstrániť kapitalistický spoločenský systém a nahradiť ho sociálne spravodlivejším s postavením pracujúceho človeka ako člena spoločnosti a nie ako tovar.

Zjednotenie ľavice považujem za ozaj dôležité preto aj táto téma je dôležitá. To besnenie ktoré sa okolo nás rozohráva a stupňuje je schopná zastaviť len zjednotená ľavica. A ako a kde sa zjednotiť? Je potrebné sa vrátiť k Marxovi a jeho Komunistickému manifestu.

Obrázok používateľa Jozef Schwarz
#5
Jozef Schwarz
18. august 2014, 09:03

Peter ďakujem, že "konštruktívne podporíš môj zmierlivý tón". Však som to od teba aj očakával. 

Zmierlivosť je azda cesta presadenia mierného kvalitatívneho pokroku v medziach zákona a zákonov, ktoré má možnosť prijať účasná poslanecká množstvenná kvalita SMERu-SD. Tu vidím okamžitú cestu napríklad aj na tebou spomínanú "zákonodarnú iniciatívu na zakladanie a štátnu podporu zamestnaneckých samospráv ako subjektu tvorby ekonomických zdrojov". Veď to sa dá urobiť okamžite! Schváliť potrebné zákony. A aj iné opatrenia!

V prvom kole by sme mali azda "otravovať" poslancov u ktorých predpokladáme pochopenie a nedať im pokoj pokiaľ nás "nevyslišia" alebo prerušia s nami všetky styky.

A samozrejme začať aj s propagandou vo všeobecnosti. Zrejme sa obrátiť aj na prirodzených možných spojencov: 

odbory,

družstevné štruktúry,

vedecké inštitúcie (azda sa dajú získať granty a iné hranty plné peňazí a pochopenia) na výskum a aplikáciu prirodzeného spoločenského rozvoja, (kapitalizmus takým určite nie je)

školy a vzdelávací systém,

a veľa ďalšieho na čo som si určite nespomenul.

SMER-SD nesie nasledujúce necelé dva roky ešte určite plnú zodpovednosť nielen za dnešok Slovenskej republiky, ale aj za jej smerovanie v budúcnosti. Nech to využije. Mnohí mu radi pri tom pomôžeme.

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#6
Peter Zajac-Vanka
18. august 2014, 22:39

Jozefovi:

Nikdy nie je neskoro...

...aj ked v tomto prípade už nemám toľko času ako v prvej polovici roka...teraz len od 17:00, takže na Inštitúte A.S.A. niekedy v septembri...a organozovať to už nemôžem, i ked sa rád zúčastním.

 

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#7
Peter Zajac-Vanka
18. august 2014, 22:54

Odpoveď Pavlovi

Sociálna demokracia stratila svoju ľavicovú iniciatívu, keď sa pod vedením Helmuta Schmidta verejne a politicky Socialistická internacionála v 80 rokoch zriekla SOCIALIZMU ako svojho konečného cieľa...

Komunistické hnutie dostalo šok z porážky socialistického bloku vo Východnej Európe a z rozkladu ZSSR i postupného pádu socialistických ekonomík, medzitým sa obmenili generácie a pod pojmom komunistické hnutia sa skrýva viac romantizmu a rebelstva ako reality a reálnej životaschopnosti konkurovať a poraziť kapitalistický výrobný spôsob. Dejinné udalosti "dopochodovania" kapitalizmu do chronickej krízy a sociálno-politické rozvraty v  mnohých krajinách však spôsobujú, že verejná mienka sa pozerá na socializmus inak ako začiatkom deväťdesiatych rokov. Všetky tie alternatívy voči kapitalizmu sú vlastne dobové odvodeniny ciest k socializmu.

Lenže niekto musí vysloviť pre svet hlavnú zásadu toho, čo je ľavicové:

a to je spravodlivé prerozdeľovanie hospodárskych výsledkov na rozdiel od drancujúceho a koristníckeho prerozdeľovania ziskov najbohatším a bohatým

a

spolurozhodovanie o tvorbe ekonomických zdrojov na miestnej, regionálnej, celospoločenskej i svetovej globálnej úrovni a ich využívanie vo verejné blaho ( teda tvorba verejných a nie súkromných hospodárskych statkov a z toho plynúca tvorba verejných financií používaných na verejné blaho) v miestnom, regionálnom, celospoločenskom -teda republikovom až v globálnom meradle...

všetky ostatné ľavicové tézy a idey sú od týchto dvoch iba odvodené.

Kým sa nedosiahne súlad v tých dvoch zásadách, môžu si ľavicové politické hnutia iba maľovať hviezdy a snívať o svetlejších zajtrajškoch, súčasný kapitalistický ekonomicko-spoločenský režim ich k ničomu nepustí.

Obrázok používateľa Juraj Janošovský
#8
Juraj Janošovský
19. august 2014, 17:42

Franforce? čoho?

Zliepanie ľavice je syzifovská práca, od ktorej chcem všetkých, najmä však Ľuboša, odradiť.

Rozsiahla diskusia ukazuje, že Ľ.B. je v súčasnosti asi najvážnejším ašpirantom na líderstvo v priestore systémovej alternatívy oficiálnemu ( dominantnému) systému. Súčasne je v schizofrénnej pozícii, má významné postavenie v parlamente/ vládnej strane a súčasne sa pokúša formulovať alternatívne riešenia. Politické určenie "jeho" strany (jej determinácia), mu určite neumožnia naplniť ani zlomok očakávaní. Smer je geneticky naviazaný na skupinu oligarchov, ktorí síce môžu byť odlíšení od inej skupiny, dominujúcej ponovembrovému vývoju, ale s identickými záujmami. Je to ako diléma, či budete radšej, že vás z kože oderie núbijský lev alebo nílsky krokodíl. Je v tom relatívny rozdiel, ale nie pre obete.

Som si temer istý, že sme súčasťou ávažnej civilizačnej zmeny, ktorá reštruktarilizuje -mimo iné - aj sociálny systém. Pre politiku ( ako presadzovanie záujmov) je určujúce definovanie politického subjektu. A to sa zatiaľ nahradzuje všemožnými "konštrukciami". Už dávno neplatia weissovské floskule o "ľuďoch práce",  volebné programy, vyrábané na objednávku a s americkým know-how. Akési "ľavicové" placebo. Nič nerieši, ničomu neublíži a hlavne nikoho neohrozuje...

Technologická revolúcia redefinuje politické subjekty, aktuálne je jediným konsolidovaným subjektom globálna oligarchia, ktorá efektívne manipuluje s globálnou spoločnosťou. Iná globálna entita, nemá - snáď s výnimkou antiglobalistov a ekologistov - žiadne protodispozície. Komunikčné stratégie, manipulatívna sociológia sponzorované a organizované uvedeným globálnym subjektom demoralizujú a rozkladajú aj potenciálne zárodočné zhluky globálneho subjektu. Súčasne ho však evolučne zdokonaľujú.

V tomto kontexte spochybňujú aj ilúziu o vplyve organizovanej revolučnej sily na rýchlosť a kvalitu zmeny. Aktuálny  systém kolabuje z vlastnej iniciatívy: prosto jeho konštrukcia nie je schopná uniesť stále nové revízie doktríny, ktorá tak stráca hodnovernosť, historickú inovatívnosť a je stále viac remakom historicky obvyklej dekadencie. Jednoducho ľudia musia na vlastnej koži zakúsiť kataklyzmu - nepredstaviteľné utrpenie spôsobené slepým šialenstvom súčasného systému, ktorý neváha rozdúchať vojnu  novej kategórie, bezohľadne kráča v ústrety enviromentálnemu kolapsu, demoluje zložitý sociálny systém. Stredná trieda to vidí, ale ešte stále viac baží po vlastnej mise šošovice ako po rozumnom reformnom ( alebo revolučnom) riešení.

Píšem dlho a musím urobiť večeru deťom, takže budem pokračovať asi dnes v noci...

Juraj Janošovský 

  

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#9
Peter Zajac-Vanka
19. august 2014, 21:35

skočím Jurajovi do reči

...kým urobí tú večeru...

inak, veľa súzvuku s tým, čo si myslím i ja, Juraj, poznáme sa...

...oponujem iba v tom, že chlapec Lubo by mal aspoň sledovať kam sa mu uverejňujú jeho príspevky a aspoň na diskusiu zareagovať...aby to nepripomínalo tú temnovekú dogmu "also sprach Zarathustra" a Lubo sa mi budúcim Zarathustrom rozhodne nejaví... inak by už mal nejaké to ľavicové krídlo v Smere dávno založené...

Ja som chcel hlavne podottknúť, že či už sa tento súčasný výrobno-vlastnícky režim kapitalizmu rozsype sám pod tektonickými traseniami technologií, my od Marxa vieme, že sa tomu hovorí, že nastal absolútny nesúlad výrobných síl a výrobných vzťahov,

alebo sa o rozpad globálneho kapitalizmu pokúsia stovky osamotených ľavicových i anarchistických hnutí a revôlt,

Slovensko vôbec nie je pripravené - a malo by byť:

stále sa opieram o nášho historika profesora Matúša Kučeru, že slovenské doliny a úrodné zeme vždy dokázali uživiť ľudí a že dokázali vždy znova a znova nahromadiť dostatok statkov na prežitie i na rozvoj... a preto by som rád prispel aspoň tou kvapkou do pokroku - organizujme tie zamestnanecké samosprávy, družstvá, prinúťme štá aby legislatívne umožňoval ľu%dom existovať vo výrobných a obchodných spoločenstvách, kde bude prerozdeľovanie hospodárskeho výsledku spravodlivé a kde bude verejný záujem financovaný z verejných zdrojov a nie od oligarchov či závislý od "zahraničných investorov"... a potom si kľudne hovorme o katastrofách ľavice "na franforc"...

je to niečo, s čím by ľudia naľavo od pravice nemohli na Slovensku súhlasiť?

 

...skočil som Ti do reči, pokračuj, rád budem čítať...

Obrázok používateľa Palo
#10
Pavel Novota
19. august 2014, 23:00

Peter, sociálnademokracia opustila ľavicové pozície už v 20-tich rokoch minulého storočia.

Súhlasím, je potrebné, aby sme si rozumeli a hovorili o tom istom pomenovať, teda definovať čo je ľavicové. Lenže ako základné kritéria pre ľavicovosť – spravodlivé prerozdeľovanie hospodárskych výsledkov a spolurozhodovanie o tvorbe zdrojov, považujem za žalostne málo a nakoniec aj ako nepodstatné pre uznanie ľavicovosti. Pozrite si program KDH, najdete tam dosť téz, ktoré odpovedajú takémuto kritériu. A myslím si, že ani Vy KDH za ľavicovú stranu nepovažujete.

Áno, existujú rôzne sociálne teórie o masách, triedení ľudskej spoločnosti podľa rôznych kritérií, myslím, že pán Stieglitz zaviedol pojem ako „stredná vrstva“ a napísal o tom niekoľko zaujímavých článkov. Aj pán Blaha tu v článku vymenúva niekoľko smerov od novomarxistov, cez humanistov, a neviem akých istov. Niekedy mi to však pripadá ako hľadanie ospravedlnenia za stav, ktorý nastal namiesto toho aby sa poukázalo na príčinu – kapitalizmus so svojími antagonistickými vzťahmi medzi skupinami obyvateľstva, ktoré Marx nazval triedami u ktorých zásadný rozdiel vytvára majetkový vzťah k výrobným prostriedkom. Na tomto ani dnešný moderný kapitalizmus vo svojej podstate nič nezmenil. Na tomto krachuje aj Vaše kritérium o spravodlivom prerozdeľovaní a nakoniec a rozhodovanie o zdrojoch, interpretované slovani jedného šéfa „Nejaký roboš mi nebude do toho kecať!“

Naviac kapitalizmus ako systém svojou agresivitou vytvára kontraverzné vzťahy od jednotlivcov cez spoločenské zoskupenia (firmy) až po štátne formácie. Že ide pri tom o samotnú existenciu až ohrozenie ľudstva nás presvieča súčasný stav diania vo svete. A nejde pri tom o rozdielne spoločenské systémy, jedna i druhá strana majú rovnaký spoločenský systém.

Preto pre mňa ostáva jednoznačný prejav ľavičiarstva – zmena spoločenského systému.

Smer SD (Sociálna demokracia ) sa už svojim názvom zaradil a v zhode aj s jeho programom Vaše body riešenia ani pána Schwarza nenaplní.

Ešte by som sa trocha vrátil k samotnej téme článku – ľavica na franforce. Vo svojom prvom príspevku k tomuto článku som sa snažil poukázať na zákonitosť tohto stavu vzhľadom na historický vývoj pôsobenia medzi protivníkmi v rámci studenej vojny. Zase hľadajú sa rôzne zdôvodnenia, prezentujú sa rôzne zvraty akoby padli z neba, a vôbec nie je akceptovaný systematický vplyv pôsobenia špionážnych a mediálnych štruktúr USA s demagogickou propagandou na rozvrat, na čo im leadri Socialistického tábora sadli a svojou kádrovou politikou aj výrazne pomohli. Tragické je, že táto politika pkračuje a napriek tomu, že je vlastne už verejne odhalená, zdá sa že nestráca na svojej účinnosti.

Termín „ľavica na franforce“ sa iste dá akceptovať na Európu, možno, ako sa dnes často hovorí, aj globálne z celosvetového pohľadu. Zánik ZSSR a ostatných socialistických krajín, nazvem to, s iným spoločenským systémom ako kapitalistickým, znamená veľkú ranu pre ľavicu. Napriek tomu môžeme sledovať rast ľavice na Juhoamerickom kontinente, a to dosť výrazný. A nie je to len Venezuela, ale tento trend je aj v Brazílii, Bolívii a v ďaľších.

A nakoniec, ešte viacmenej ako poznámka.

Na Slovensku poznám iba jedinú stranu, ktorá spĺňa kritérium pre ľavicovosť ako som ju ja definoval – Komunistickú stranu Slovenska. Napriek informačnému embargu tu existuje a je aktívna aj vo veciach kde naši oficiálny predstavitelia mlčia. Ano, Peter, je pravdou, že okrem informačného embarga aj samotná komunistická strana, konkrétne na Slovensku – v Čechách je permanentne parlamentnou stranou, zápasí s určitými problémami povedal by som formovania sa.

Má to podstatne ťažšie ako v Čechách. Poslednú ranu jej dal Peter Weiss premenovaním sa, tak že musela začať úplne znova. Nie som jej členom, teda detajlne nepoznám problémy, ale zdá sa mi, že sa to lepší. Súdim aj podľa posledných kandidátok, na prezidenta a EU parlamentu.

Dopochodovanie kapitalizmu do „chronickej krízy“ môže priniesť len „chronické konflikty“, pri ktorých bude nebezpečenstvo, že ten ďalší bude pre ľudstvo posledný. Ani neverím, ako sa vyslovil v jednej debate p. Chmelár, v nejaké intelektuálne zoskupenie, ktoré by, použijem vlastný termín „zvrátilo dejiny“. Ako jediné mi pripadá politická sila (strana), spoločenský systém je takto stavaný, ktorá bude mobilizujúca, akčná, s ľavicovým vedením s premyslenou koncepciou na zmenu systému.

 

Obrázok používateľa Juraj Janošovský
#11
Juraj Janošovský
20. august 2014, 05:43

Franforce na raňajky...

 Aj príklad KSS ( okrem jej premnohých vnútorných deformácii) mi umožňuje argumentovať stratu politickej príčetnosti: neviem aký má akčný ýprogram, neviem, aké systémové riešenie ponúka. Je politicky bezprízorná, nemá ani žiadnu politickú základňu- je iba jedným z Blahových "no". A to za program - pri najlepšej vôli -nemožno považovať

Práve vo všeobecnom marazme kolabujúceho kapitalizmu som chcel upozorniť, že jedným z faktorov, ktorý mu umožňuje prežívať je absencia /predstava/ koncept fungujúceho systému nielen mechanickej korektúry alebo repliky, ale  predovšetkým  efektívnejšej, korektnejšej a civilizovanejšej existencie. 

Domnievam sa, že hlúpy systém slepého trhu, motivovaného ziskom za každú cenu a koncentrujúceho zisk do rúk finančnej oligarchie je potrebné nahradiť  objektívne fungujúcou  logistikou, založenou na exaktných zisteniach( informáciách) a uplatňujúcich vedecké ( racionálne) princípy riadenia.

Malé odbočenie: zabáva ma vehemncia s akou kapitalizmus bojuje s "korupciou", pričom základ jeho fungovania je korupčný - získavanie výhod( zisku)  poskytovaním časti benefitov za ich získanie... 

Objektívne, znamená bez deformácii, teda vedecké riadenie demokraticky kontrolované. Treba pripustiť, že plánovaná ekonomika kolabovala práve na subjektivizme, korupcii a  iných deformáciách prirodzene bujnejúcich bez demokratickej supervízie spoločnosti.( okrem objektívnych limitov historického a geografického prostredia ) . Z uvedeného očividne vyplýva potreba demokratického politického usporiadania. Z demokracie sloboda jednotlivca. Zo slobody jednotlivca nutnosť vzdelania a objektívnej informovanosti...

Preto si aj myslím, že aktuálny politický zápas je práve za demokraciu a za slobodu informácií. Je potrebné nazývať veci pravými menami . Nie sú slobodné voľby, ale konkurz manipulatívnych projektov agentúr, financovaných oligarchami ( miestnymi alebo globálnymi)- Zákony zjavne deformujú ústavné prioncípa a mecenský systém chráni status quo. Jednou z nevyhnutných ciest  ako zabrániť rekonštrukcii aktuálneho totalitného systému bude aj obdobou norimberského procesu - súdiť mediálnych manipulátorov. Tích, ktorí financujú, organizujú a realizujú manipuláciu verejnosti. A každý deň im dávať najavo opovrhnutie ich prácou a žýivotnými postojmi .... 

Nahradwniw totalitného globálneho systému demokraciou evokuje aj úvahu o tom, že spoločnosť nemôže byť organizovaná ideologicky, politicky uniformne. Domnievam sa, že civilizácia musí mať hybridný charakter a umožniť tak najdsemokratickejšie hlasovanie - hlasovanie nohami...

Toľko niekoľko poburujúcich názorov k raňajkám.

Dobrý deň želá Jurajt 

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#12
Peter Zajac-Vanka
20. august 2014, 19:01

odpovedám:

 

1.Zmena spoločenského systému

- áno, to je program ľavice! Ale viem Vám sem napísať už zhruba 23 politických subjektov len na našom malom Slovensku (!) - (strán, hnutí, občianskych iniciatív, vrátane tej internetovej iniciatívy strana-lavica.sk, pod ktorú som sa podpísal)  - ktoré toto :ZMENU SPOLOČENSKÉHO SYSTÉMU - hlásajú ako výlučne svoj program a nechcú sa s nikým o tento program a o výsadu politicky viesť tú zmenu - deliť. Krivdil by som, strana-lavica chcela dať priestor všetkým, to sa nepodarilo...

V tomto má pravdu i poslanec ľuboš Blaha,  sme na franforce, i keď on to myslí "celosvetovo".

V tom chápem bolesť Juraja Janošovského, pretože chvíľu sa i on pokúšal podieľať sa na nejakej forme spolupráce ľavice. A videli sme to - a cítili sme to. Každý ľavicový líder na Slovensku je takým mini-Napoleonom (Napoleon = len on, len on...)

Preto sme tu doma na Slovensku "na franforce".

A Komunistická strana Slovenska? Koho tým myslíte konkrétne? Niektorí jej predstavitelia síce "otvorili" kandidátky pred Eurovoľbami, ale dopadlo to - úsmevne. Počet hlasov neprevýšil dokonca ani počet údajných členov strany. V prvom polroku mala KSS šancu otvoriť sa a začať byť vodcom ľavicového hnutia na Slovensku. Lenže - svet si musí počkať do marcového (1915!) zjazdu strany. Myslíte, že "svet si počká?"...

2. Spravodlivé prerozdeľovanie hospodárskych výsledkov a spolurozhodovanie o tvorbe verejných ekonomických zdrojov:

citujem radšej:"Lenže ako základné kritéria pre ľavicovosť – spravodlivé prerozdeľovanie hospodárskych výsledkov a spolurozhodovanie o tvorbe zdrojov, považujem za žalostne málo a nakoniec aj ako nepodstatné pre uznanie ľavicovosti."

Naopak, SPRAVODLIVÉ PREROZDEĽOVANIE HOSPODÁRSKEHO VÝSLEDKU a SPOLUROZHODOVANIE na tvorbe zdrojov, to považujem za základ, za prvotnú podmienku, aby sme vôbec mohli existovať ako ľavica a aby sme mohli vôbec uskutočňovať nejaký socialistický program.

Sme v reálnom kapitalizme? Odkiaľ môže dnes spoločnosť, teda na lokálnej úrovni starosta, na regionálnej úrovni predseda samosrpávneho kraja, na celoštátnej úrovni premiér vlády, získať finančné prostriedky na uhradenie služieb obyvateľstvu, na sociálne služby, na dotácie a dávky, na infraštuktúru spoločnosti?

1. Od občanov a daňovývh subjektov - čoraz menej ( nezamestnanosť, utápanie ziskov, odčerpávanie cez dividendy a úroky a splácanie úverov, daňové raje).

2. od - ničoho, štát dnes nevlastní ekonomické zdroje, on ich v priebehu 25 rokov "prešustroval" privatizáciou, odpredajom,

3. Iné kapitalistické krajiny si aspoň ponechali v štátnej držbe majetky, ekonomické zdroje a z nich financujú aspoň časť výdavkov - my už nič.

Takže, ak nejaké iné politické subjekty budú súhlasiť aspoň s tým minimálnym programom ( a verte, že v prípade KDH sa mýlite, len ste si zle prelúskli ich tézy), prečo nesúhlasiť? Čím širší spoločenský súhlas, tým menej bolestný bude práve rozvoj vlastných ekonomických zdrojov.

Viete, som ekonóm, nie som politológ, tí možno majú "zakázané" myslieť paradigmou "rastúceho koláča" a stále majú pred sebou dogmu "kto z koho":..

 

 

Obrázok používateľa Palo
#13
Pavel Novota
20. august 2014, 23:35

Peter, čítam Vaše príspevky už dosť dlho aby som poznal Vaše názory a v mnohom sa s Vašimi názormi zhodujem. Takáto  písomná forma výmeny názorov zrejme nedáva, aspoň v mojom prípade, sotatočný priestor na vyjadrenie myšlienky. Snažím sa aby to nebolo veľmi rozvláčne a čo najpochopioteľnejšie, ale asi sa mi to nie vždy darí. 

Pochopiteľne, že aj ja predpokladám spravodlivé prerozdelovanie a maximálnu účasť pri rozhodovaní. V mojich predstavách socializmus predstavuje podstatne vyšší stupeň demokracie a to je práve predstava, moja profesná deformácia sú technické riadiace systémy - kybernetika, preto to nazývam predstava zpätných väzieb, ktorá by korigovala vstupy do systému ako subjektivizmus, korupciu ...ako chyby systému.

Je mi tež jasné v akom systéme žijeme. Tento systém má svoje väzby svoje pravidlá a zákonitosti. Ak chceme tú spravodlivosť a vyšší stupeň demokracie, teda väčšej účasti spoločnosti na rozhodovaní je nutné tieto väzby, pravidlá a zákonitosti zmeniť. No ale to už nebude kapitalizmus. Teda je nutná zmena systému. 

Tú iniciatívu som na Facebooku videl, či som sa podpísal už nepamätám. Ale vychádzam z reality daného systému v ktorom sa nachádzame. Tou realitou sú politické strany a volebný "demokratický" systém ako nástroje na zmenu, pokiaľ nebudem voliť nejakú cestu revolúcie.

Taká poznámka. Pripadá mi paradoxné, že politici v Európe, aspoň naši určite, vydávajú USA ako svetový príklad demokracie. Pritom pokiaľ by sa prezidentské voľby niekde v Európe odohrávali spôsobom ako sa odohrávajú v USA boli by označovanú za korupciu najhrubšieho zrna.

Na pridávanie komentárov, sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.