Reklama
Reklama

Literárna publicistika Karla Sýsa

Počet zobrazení: 1752

Významný český básnik, prozaik, editor a v súčasnosti i šéfredaktor literárnej prílohy Haló novín LUK (Literatura – umění – kritika) Karel Sýs (*1947) vydal v poradí už piatu knihu literárnej publicistiky (predtým Nová Kosmova kronika aneb bordel v Čechách, 1994, Bordel na druhou, 1996, Bordel do třetice, 1999, Vymknuta z kloubů, 2004).

bordel_-_titul-2.jpgKarel Sýs: Bordel na kvadrát,
Nakladatelství Futura, Praha 2017

Jeho záber je skutočne úctyhodný nielen po formálnej stránke – v knihe sa nachádzajú stĺpčeky, glosy, rozhovory, ako aj obsiahlejšie analýzy rôznych kultúrno-spoločenských alebo spoločensko-politických fenoménov –, ale aj šírkou a hĺbkou spracovaných tém. Čitateľ v nej nájde i recenzie kníh najmä z oblasti literatúry faktu (K. Sýs je predstaviteľom aj takejto literatúry), alebo príhovory pri otváraní výstav rôznych českých výtvarníkov. V knihe sa nachádzajú aj jeho obsiahle a významovo zásadné príspevky prednesené na Kongrese slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach Literatura na porážku či na XVIII. brnianskej česko-slovenskej konferencii na tému Česká a slovenská poézia: slovo a mlčanie Pozie mlčící a nemlčící.

Texty sú zoradené chronologicky, od roku 2013 po rok 2017. Vyslovuje sa v nich k aktuálnym témam, ktoré hýbu českou, nielen intelektuálnou societou – napr. obsiahla stať o Líde Baarovej a jej miere a príčinách kolaborovania, o heydrichiáde, holokauste či o Jaroslavovi Foglarovi (K. Sýs presadil pred rokom 1989 jeho prijatie do Svazu českých spisovatelů, ktorému sa obľúbený autor potešil, no po novembri sa už ku K. Sýsovi nehlásil), ako aj dianiu na českej politickej scéne. Sýs vo všetkých príspevkoch píše „ostrým perom“, zároveň nezaprie v sebe básnika s využitím nápaditého jazyka, koreneného humorom a iróniou. V dosť veľkej miere jeho publicistické nasadenie pripomína mladého Laca Novomeského počas jeho novinárčenia v Čechách (Praha, Ostrava) v medzivojnovom období, lenže K. Sýs je podstatne pichľavejší. Nezaprie svoje výrazné ľavicové postoje, hlboko zažitú „víru uhlířskou“. Aj v tejto knihe autor pláva proti prúdu, proti mainstreamovým médiám, ktoré si veľmi často prispôsobujú realitu tohto sveta „vymknutého z kĺbov“ svojim nie práve najčestnejším cieľom či zámerom.

Využíva aj obdivuhodnú pamäťovú disponovanosť, keď pripomína mnohým tvorcom ich diametrálne odlišné slová, hodnotiace postoje, či už zo strany básnikov alebo prozaikov, ako aj literárnych kritikov a historikov z čias štyridsiatych, päťdesiatych a iných rokov v porovnaní s tým, aké postoje prejavili po novembri 1989. Nešetrí nikoho, ani nobelovca J. Seiferta, pripomínajúc jeho slová z protektorátneho príspevku do denníka Národní práce v roku 1942 po atentáte na R. Heydricha, pritakávajúcemu ríšskemu režimu... Mohli by sme uviesť mnoho ďalších príkladov o masle na hlavách, o ekvilibristických zmenách v postojoch o 180 stupňov celého radu osobností a „osobností“, pasujúcich sa po novembri 89 za nových strážcov hlavne ideovej čistoty českej kultúry. Sýs si volí originálny uhol pohľadu na rozličné iné podnety, kde by sme to hádam ani neočakávali, ako napr. v zamyslení Kolik bylo odvážných nad výstavou Tváře odvážných na Pražskom hrade. Uvádza tu mimoriadne zaujímavé súvislosti s našimi hrdinami odboja, cvičenými v Anglicku, ktorých činnosť však „Československo muselo Británii po válce veškerou výstroj i výzbroj našich hrdinů zaplatit, krev byla zřejmě málo tvrdým platidlem“ (s. 13). V ďalších častiach publikácie vyslovuje veľmi zaujímavé geopolitické analógie k situácii na východ od našich (slovenských) hraníc, napr. v stati Historie se ráda opakuje – v názoroch Hitlera, Mussoliniho, Keitela či Himmlera je až znepokojujúco veľa aktuálnych súvislostí s dneškom, uvádzame citát z Hitlera z r. 1940: „Hranice mezi Evropou a Asií není na Urale, ale tam, kde končí osídlení lidí proněmeckého smýšlení a začíná čistě slovanské osídlení. Naším úkolem je posunout tuto hranici co nejdál na východ a v případě nutnosti hodně daleko za Ural“(s. 112).

K. Sýs sa v celej svojej knihe prejavuje ako tvorca s plným nasadením voči všetkému, čo sa odohráva v českých – a nielen v českých – umeleckých, politických a spoločenských kruhoch. Jeho kronikárske pero je veľmi ostro nabrúsené a pripomína skôr skalpel, režúci do živého. Je to však nástroj oživujúci, nie umŕtvujúci, čo je najvýraznejšou devízou celej knihy, napísanej výbušným jazykom, typickým pre nezameniteľný štýl tohto autora.

Recenzia vyšla v Literárnom týždenníku 1 – 2/2018

Priemer: 4.2 (11 hlasov)
     
Reklama
Reklama
Kvalitné matrace za super ceny - NovyNabytok.sk

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama