Literárny týždenník 11 – 12/2015 – odporúčame

„Prostredníctvom literárnych textov môže učiteľ obohatiť študentov o všeobecne platné pravdy o človeku, ako aj o podmienkach ľudskej dôstojnosti. Ukázať im, že najmä poézia nie je samoúčelným zhlukom slov, ale metaforickým vyjadrením pôvabov i nástrah ľudského života. Že sú v nej zakódované pojmy pravda, krása a dobro, ktoré sprevádzajú človeka celým životom. Pritom sú to slová, ktoré nepodliehajú senzáciám, ale sú priesečníkom nadčasovej kultúry...“
Július Lomenčík: Poézia v školskom šate

„Tým, čo teraz urobila  Európska centrálna banka, keď rozhodla mesačne nalievať do ekonomiky EÚ 60 mld. eur, iba dokumentuje, že buď neovládajú ekonómiu, alebo ju ignorujú. Ohmov zákon je taký, že keď ho porušíme, hneď nás potrestá. Ekonomické zákony sú prefíkanejšie. Tie nás potrestajú až po uplynutí niekoľkých rokov.“
Jaroslav Husár: Je ekonómia vedou a či iba slúžkou?

„Z hľadiska vlastnej historickej zodpovednosti (aj za riešenie ukrajinskej krízy) musí SÚ pristúpiť ku globálne nevyhnutnému kroku – uskutočňovaniu politiky odlišnej od USA. Nepôjde o ústupky Moskve, ale o hľadania primeraného partnerstva medzi susediacimi veľmocami (potenciálnymi superveľmocami) v multipolárnych vzťahoch.“
František Škvrnda: Európska stabilita po Kryme

„Tým zázračným slovom je transformácia, len ono je schopné obsiahnuť komplexnosť hlbokých zmien. Často sa diskutuje o tom, či evolúcia alebo revolúcia. Nech to nazveme akokoľvek, malo by ísť o postupný kvalitatívny skok. (...) Je však nevyhnutné uvedomiť si, že transformácia sa musí zrodiť v najsilnejších krajinách Západu. Ak by sa o alternatívny systém usilovala nejaká iná krajina, mocnejšie štáty ju zlikvidujú buď ekonomickými nástrojmi, alebo vojensky.
Ilona Švihlíková, významná česká ekonómka a občianska aktivistka v rozhovore s Pavlom Dinkom: Od veľkej recesie k veľkej transformácii  alebo Mocenské využívanie strachu si podrobuje ľudí

„Listovanie v súdnych rozhodnutiach nás s istotou dovedie k záveru, že podplácanie sa na Slovensku vypláca. (...) Ročne súdy vyberú na pokutách za úplatkárske kauzy asi 120 000 eur. Všeobecne sa uvádza, že miera korupcie na Slovensku presahuje ročne (odhadom) jednu miliardu korún. (...) Zatiaľ sa za dvadsaťpäť rokov do väzenia nedostal nijaký politik či verejný činiteľ.“
Ján Čomaj: Podhubie zločinu a pocit bezprávia. Dvadsaťpäť rokov rozkvetu slovenskej korupcie

„... kto v dnešnom zhone má vôbec čas zaoberať sa sám sebou? Hoci, ako upozorňuje český lekár Jan Hnízdil, rýchlosť letu sa stále zvyšuje, no „v pilotnej kabíne je banda psychopatov, opitých mocou“. Aj známy český neuropatológ František Koukolík hovorí o súčasných svetových politikoch ako o ľuďoch psychicky poznačených. A varuje: Ľudský mozog nemôže fungovať bez spojenia so srdcom.!“
Viera Švenková: Komu  (ešte) slúži mozog?

„... román Tisícročná včela od prvoti očarúva magickým realizmom snívania (nahlas), ale aj činorodosti. (...) Slovenský Márquez Peter Jaroš má čo povedať aj súčasníkom. Ukazuje, ako sa vystupuje zo sveta nie storočnej, ale tisícročnej samoty. Jeho románový príbeh sebachápania dostáva novú aktuálnosť aj v rámci tohtoročného jubilea vzniku spoločného štátu Slovákov a Čechov a treba ho privítať. (K reedícii románu Tisícročná včela – pozn. Slovo)
Vincent Šabík: Čítanie a chápanie dejín „zdola“

(Frida Kahlová) „Chodiť mohla (občas) len s barlami, pohybovala sa na invalidnom vozíku. Bolesti sa usilovala tlmiť morfiom, drogami, viackrát sa pokúsila o samovraždu. Veľa fajčila (len cigary), rada si vypila. Ako bisexuálka často chodila v mužskom obleku. Bola členkou komunistickej strany a do konca života bezvýhradne uznávala marxistickú ideológiu, pokladala ju za budúce celosvetové náboženstvo.“
Milan Vároš: Krutý osud komunistickej maliarky

„Na voľnej nohe som od roku 1970, teda štyridsaťpäť rokov. Nuž, čo sa týka vyžitia – do roku 1995 sa ešte ako-tak dalo. Dovtedy som mal 50 % príjmov z Čiech. Potom už išlo iba o živorenie. Preto aj mnohí dobrí karikaturisti zabalili a začali robiť niečo iné. Ja som zaťal zuby!“
Ľubomír Kotrha, majster kresleného humoru v rozhovore s Annou Slávikovou: Výhra je vždy len otázkou náhody

„Čo sa teraz odohráva v Matici slovenskej, tomu nie že dosť dobre nerozumiem, ale nerozumiem tomu vôbec. Už tam niet takmer nikoho, čo by ju spájal s tým, čo tu bolo. A Matica má udržiavať kontinuitu, tak ako to prízvukoval Krčméry. Myslím si, že Matica sa nachádza na bode, z ktorého už nemusí byť východisko. (...) Matica už nie je rozhádaná, rozhašterená, či ako to vyjadriť. Matica slovenská je vnútorne znepriatelená na život a na smrť.“
Jubilujúci Tomáš Winkler, autor literatúry faktu a kultúrny historik v rozhovore s Petrom Mišákom: Matica prišla zákonom o svoju duchovnú podstatu

... Ľudovít Štúr bol v našich dejinách prvý, ktorý vedel, kadiaľ ide cesta, kde je pravda a čo je skutočný slovenský život. Mal úžasne vyvinuté vedomie vlastného poslania, ale aj poznanie, čo všetko v praktických životných polohách a v akých rôznorodých poznatkových oblastiach si toto poslanie nárokuje. Kritici, často len „tiežkritici“, Štúra nepriamo, ba aj priamo napádajú samu skutočnosť, že mal vyhranené vedomie vlastného poslania. Ale veď neraz v našich dejinách (pred Štúrom i po Štúrovi) veci stroskotali na tom, že vedúce národné osobnosti nemali alebo strácali toto vlastné poslanie, ustupovali od neho, a tým trpela aj svätá vec národa.“
Štefan Markuš: Ľudovít Štúr a nová slovenská doba     

„Je nehorázne, ak naša vláda pre túto agresiu tak či onak vytvára priestor a tým ju podporuje. Napríklad aj vytváraním veliteľských uzlov NATO na našom území. Agresorom je aj ten, kto agresiu podporuje. Prekvapuje ma ľahostajnosť našich (ale aj európskych básnikov, spisovateľov, intelektuálov a širšej kultúrnej verejnosti vôbec, ako zaryte mlčí a doteraz nepozdvihla svoj hlas. Ako keby nijaké hrozby neexistovali.“
Slovenský spisovateľ, autor literatúry faktu Viktor Timura v rozhovore s Jaroslavom Rezníkom: Prekvapuje ma ľahostajnosť