Mal by byť vznik Česko-Slovenska štátnym sviatkom – a kedy?

Počet zobrazení: 4111

V aktuálnej ankete Slova sa čitateľov pýtame Súhlasíte s návrhom vyhlásiť trvalý štátny sviatok na počesť vzniku Česko-Slovenska? Možnosti pozitívnej odpovede sú tri: 28. október, 30. október a ako pohyblivý sviatok v poslednú októbrovú nedeľu.




Aby sa vám ľahšie rozhodovalo, prinášame dôvodové správy k dvom návrhom, ktoré boli predložené na júnové rokovanie NR SR.
1. K vládnemu návrhu, aby bol 30. október v tomto roku jednorazovým štátnym sviatkom
2. K návrhu poslancov P. Osuského, O. Dostála, Z. Zimenovej, V. Dubačovej a M. Klusa, aby bol 28. október trvalým štátnym sviatkom (neprešiel do druhého čítania)
3. Napokon pripájame aj Výzvu Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika poslancom NR SR, aby sa štátnym sviatkom stala posledná októbrová nedeľa.


1. Dôvodová správa k vládnemu návrhu – všeobecná časť


Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

V roku 2018 si pripomíname sté výročie prijatia Deklarácie slovenského národa z 30. októbra 1918 v Turčianskom Sv. Martine, ktorou sa predstavitelia slovenského národa prihlásili k sebaurčovaciemu právu národov a k vzniku samostatného česko-slovenského štátu. Pri tejto príležitosti sa navrhuje, aby bol 30. október ako deň výročia Deklarácie slovenského národa v roku 2018 štátnym sviatkom.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Predkladaný návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti, ani vplyv na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona sa predkladá podľa § 27 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 310/2016 Z. z. Z uvedeného dôvodu nebol návrh zákona predmetom medzirezortného pripomienkového konania.

 

2. Dôvodová správa k poslaneckému návrhu – všeobecná časť


Dňa 28. októbra 1918 vznikla Československá republika. Ide o jeden z najvýznamnejších dní v novodobej histórii Slovenska. V roku 2018 uplynie od tohto dňa sto rokov.

Vznik Československa znamenal pre slovenský národ prvý raz v dejinách, že sa stal štátotvorným národom, pre Slovensko jeho vôbec prvé územné a štátne vymedzenie a základ moderného ekonomického, sociálneho, vzdelanostného a kultúrneho rozvoja. Demokratická a humanistická tradícia prvej Československej republiky je pre občanov Slovenskej republiky významným zdrojom národnej hrdosti a občianskeho sebavedomia.

Počas trvania česko-slovenského štátu bol 28. október štátnym sviatkom. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 a prijatí zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch sa 28. október nedostal nielen do zoznamu štátnych sviatkov SR, ale dokonca ani medzi pamätné dni. Pamätným dňom sa 28. október stal až v roku 1999. Vzhľadom na historický význam tohto dňa sa navrhuje jeho preradenie z pamätných dní medzi štátne sviatky.

Slovenská republika má v súčasnosti päť štátnych sviatkov a nie je vhodné, aby sa ich celkový počet zvyšoval. Preto sa navrhuje, aby 1. september – Deň Ústavy Slovenskej republiky bol preradený zo štátnych sviatkov medzi pamätné dni. 1. september pripomína prijatie Ústavy SR v roku 1992, ktorá priamo súvisí so vznikom samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. Na túto udalosť sa však už viaže ďalší štátny sviatok – 1. január – Deň vzniku Slovenskej republiky.

Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, ani na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v  súlade s  Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.



3. Výzva Spoločnosti Milana Radislava Štefánika poslancom NR SR, aby sa štátnym sviatkom stala posledná októbrová nedeľa


Vážená Národná rada Slovenskej republiky,
vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

v histórii každého národa sú deje, udalosti a rozhodnutia, ktoré sa ukázali ako dejinotvorné. Vznik spoločného česko-slovenského samostatného štátu bol výnimočnou historickou skutočnosťou a priam nevyhnutnosťou ďalšej existencie slovenského a českého národa.

Vznik samostatného česko-slovenského štátu znamenal zmŕtvychvstanie slovenského národa. „Sme zachránení“ s nadšením konštatovali Národnie noviny. Katolícki a evanjelickí kňazi hovorili a písali o vzkriesení národa. Tieto slová vyjadrujú úžasnú a vznešenú veľkosť deja.

Je to historická udalosť s najvyšším ratingom. Potvrdzuje to aj ostatný výskum niektorých otázok historického vedomia obyvateľstva Slovenskej republiky. Vznik Česko-Slovenska je trvalou hodnotou generačne sa meniacej slovenskej spoločnosti. Je udalosťou výnimočnou a hodnou byť štátnym sviatkom Slovenskej republiky.

Spoločnosť Milana Rastislava Štefánika, ktorej zmyslom existencie je chrániť a rozvíjať odkaz diela nášho národného hrdinu, sa na svojom valnom zhromaždení 14. októbra 2017 uzniesla, že sa bude usilovať, aby v roku 2018 bol v Národnej rade Slovenskej republiky prijatý zákon o štátnom sviatku venovanom vzniku Česko-Slovenska.

Od 1. januára 2018 naša Štefánikova spoločnosť začala oslovovať ľudí, ktorí majú čo povedať v rámci národnoštátnej sebareflexie z príležitosti storočnice výročia vzniku spoločného česko-slovenského štátu ako aj štvrťstoročia samostatnej demokratickej Slovenskej republiky.  Mnohí z nich tvoria tvár našej spoločnosti a republiky, bez viacerých si Slovensko nevieme ani predstaviť.

Očakávali sme, že storočnica vzniku Česko-Slovenska podnieti viaceré inštitúcie, ktoré majú blízko k politickej, kultúrnej ako aj zákonodarnej aktivite v Slovenskej republike, aj k diskusii, či dialógu na túto tému, tak dôležitú pre sebavedomie a katarziu spoločnosti v súčasnom stave. Žiaľ spoločenská diskusia dosiaľ ani nezačala. A preto ako podnet k nej berieme vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (tlač 998) a taktiež návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení uvedený zákon č. 241/1993 (tlač 1013). Tieto dva návrhy sa však navzájom vylučujú.

Do konania 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky predstavu Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika na štátny sviatok, venovaný vzniku Česko-Slovenska, podporilo svojím podpisom 100 rozmanitých ľudí, rôzneho pôvodu, rôznych názorov, rôznych profesií a z rôznych častí Slovenska. Štruktúru signatárov sme zvolili spravidla podľa vzťahov Milana Rastislava Štefánika a jeho príslušnosti k viacerým skupinám, v ktorých pôsobil. Sto podporných podpisov – z každej skupiny po 10 – poskytli: rodina, pamätníci, učitelia a vedci, vojaci, nadácie a organizácie, podnikatelia, umelci,  víťazi, autori a naša spoločnosť.

Všetkých sto signatárov svojím podpisom sa prihlásilo k nášmu  konceptu štátneho sviatku.
 

Podstata návrhu Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika na štátny sviatok:
 

Názov štátneho sviatku „VZNIK ČESKO-SLOVENSKA“

Deň kedy sa bude sláviť „POSLEDNÁ OKTÓBROVÁ NEDEĽA“

Koncept štátneho sviatku v podaní návrhu Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika vychádza z autentického historického procesu, rešpektuje  komplex hlavných udalostí a krokov, ktoré viedli k vzniku samostatného česko-slovenského štátu, vidí hodnotu jeho vzniku vzhľadom na stav, v ktorom slovenský národ žíl predtým a zohľadňuje aj dnešnú spoločensko-praktickú skutočnosť.
 

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

veríme, že  tento koncept štátneho sviatku venovaného vzniku Česko-Slovenska je mnohým Vám blízky a vyjadruje úctu k hodnote udalosti, ktorej historický význam pre náš národ, vysoko ocenili respondenti v nedávnom výskume niektorých otázok historického vedomia slovenskej spoločnosti.

Preto si Vás dovoľujeme požiadať ako jednotlivých poslancov, ale aj  ako členov poslaneckých klubov a nadstraníckych zoskupení, aby ste si osvojili nasledovný návrh Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika, v prípade potreby ho legislatívne upravili, predniesli ho a predložili v rámci rokovania Národnej rady Slovenskej republiky o tlačiach 998 a 1013, ktoré sledujú zmeniť zákon NR SR č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

Návrh Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika na zmenu a doplnenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov

                                                               Čl. I.

1. v § 1 sa dopĺňa písmeno f):
„f) posledná októbrová nedeľa - Vznik Česko-Slovenska.“

2. § 4 Prechodné ustanovenia sa ruší.

3. Pôvodné § 5 a § 6 sa označujú ako § 4 a § 5
 

                                                                Čl. II.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
 

Argumentácia k názvu štátneho sviatku „VZNIK ČESKO-SLOVENSKA“
 

Prečo VZNIK?

Zápas slovenského a českého národa o slobodu v podobe spoločného štátu bol zložitým dejinným procesom. V mnohoročnom a mnohovrstevnom procese sa splietali a zrážali vlastné slovenské a české národné úsilia so štátnymi pomermi Rakúsko-Uhorska a rozhodujúcimi dejinnými európskymi a svetovými faktormi.

Sú nám jasné hybné sily aj hlavní aktéri cesty k národnej slobode.

Zo Slovákov to bol predovšetkým Milan Rastislav Štefánik. Zaslúžil sa o veľké prelomové udalosti v česko-slovenskom zahraničnom odboji. Ako francúzsky občan a vojak bol základným pilierom osudovo-dejinnej národnoštátnej úlohy. Horlil za ustanovenie ústredného orgánu zahraničného odboja. Bol nenahraditeľný v získavaní najvyšších predstaviteľov veľmocí pre česko-slovenskú vec, pri vytváraní samostatného česko-slovenského vojska, bojujúceho po boku spojencov a pripravujúceho vznik nového štátu. Prešiel všetky fronty vždy s významným poslaním. Zmluvou s talianskou vládou 21. apríla 1918 dosiahol prvé medzinárodné uznanie Česko-slovenskej národnej rady ako politického reprezentanta štátu, ktorý ešte neexistoval. Ako reprezentanta národa uznali ČSNR Francúzsko 29. júna, Veľká Británia 9. augusta USA 2. septembra 1918.

V posledných októbrových dňoch roku 1918 sa Štefánik nachádzal v Japonsku, na ceste za légiou na Sibíri. V tejto súvislosti je neprehliadnuteľná účasť Slovákov v légiách v Rusku, Taliansku a Francúzsku. Celkovo sa jedná o viac ako 6 000 bojovníkov, vrátane okolo 130 dôstojníkov, medzi nimi Ferdinand Čatloš, Vladimír Hurban, Ján Jesenský, Jozef M. Kristín, Augustín Malár, Ivan Markovič, Jozef Gregor Tajovský, Pavol Varsík, Rudolf Viest a ďalší.

Výnimočnú úlohu v boji za národnú slobodu zohrala americko-slovenská  komunita a jej organizácia Slovenská liga v USA. Americkí Slováci už doma poznali krutý národnostný útlak, a preto zobrali osud národa do vlastných rúk. V USA stali sa politickou reprezentáciou utláčaného národa v rodnom kraji. Medzi najvýznamnejších patrili  predseda Slovenskej ligy Albert Mamatey a ňou do Európy vyslaný Štefan Osuský.

 Už 22. októbra 1915 v Clevelande podpísala Slovenská liga dohodu s Českým národným združením o zásadách budúceho spoločného štátu. Cieľom bolo „Spojenie českého a slovenského národa vo federatívnom zväzku štátov, s úplnou národnou autonómiou Slovenska, s vlastnou štátnou správou...“ Americkí krajania prispeli k národnej slobode tromi tisícami dobrovoľníkov do légie vo Francúzsku, viac ako 20 000 vojakmi do americkej armády na európskom bojisku, peniazmi, ale aj presadzovaním česko-slovenských záujmov v štátnej administratíve USA. Predstavitelia Slovenskej ligy a  českých organizácii v USA, a za účasti predsedu Česko-slovenskej národnej rady T. G. Masaryka, sa 30. mája 1918 v Pittsburskej dohode uzniesli „Schvaľujeme politický program, usilujúci sa o spojenie Čechov a Slovákov v samostatnom štáte Českých zemí a Slovenska...Podrobné ustanovenie o zriadení Československého štátu ponechávajú sa oslobodeným Čechom a Slovákom a ich právoplatným predstaviteľom.“

Na Slovensku prvé pozdvihlo verejný hlas robotníctvo, ktoré v Liptovskom Mikuláši na prvomájovom zhromaždení v roku 1918, organizovanom sociálnou demokraciou, žiadalo v rezolúcii: „bezpodmienečné právo na sebaurčenie...i národov Rakúsko-Uhorska, teda i uhorskej vetvy československého kmeňa.“

24. mája v Martine vybraní poprední činitelia Slovenskej národnej strany, združujúcej viaceré politické prúdy, rozhodovali o otázke či ísť ďalej s Maďarmi alebo s Čechmi. Andrej Hlinka povedal: „Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nevydarilo. Musíme sa rozísť.“ Historický význam má uznesenie z porady: „ Slovenská národná strana stojí na stanovisku bezpodmienečného samourčovacieho práva slovenského národa a na tomto základe vindikuje pre slovenský národ účasť na utvorení samostatného štátu pozostávajúceho zo Slovenska, Čiech, Moravy a Sliezska.“

V ten istý deň na veľkolepej slávnosti v Ríme, za účasti najvyššej talianskej politickej a vojenskej reprezentácie, Štefánik prebral od premiéra V. Orlanda bojovú zástavu česko-slovenskej vojenskej jednotky. A odovzdal ju veliteľovi česko-slovenskej légie generálovi A. Grazianimu.

Významnou postavou slovenského politického úsilia o vznik spoločného štátu bol ružomberský lekár Vavro Šrobár. Na liptovskom prvomájovom zhromaždení bol hlavným rečníkom a spoluatorom rezolúcie. Urgoval aktivizáciu domácej slovenskej politickej reprezentácie. Dostal sa z uhorského väzenia včas a  jediný za Slovákov sa podieľal na vyhlásení samostatného štátu 28. októbra v Prahe ako člen revolučného Národného výboru československého.

Na „výborovom zasadnutí“ Slovenskej národnej strany 30. októbra 1918 v Martine sa ustanovila Slovenská národná rada. V Deklarácii slovenského národa vyhlásila, že „ v mene československého národa bývajúceho v hraniciach Uhorska je jedine ona oprávnená hovoriť a konať...Sme presvedčení, že náš snaživý a nadaný slovenský národ, ktorý vzdor neslýchanému útisku dospel na taký stupeň národnej kultúry, nebude vylúčený z požehnania pokoja a zo spolku národov, ale i jemu bude popriate, aby sa dľa rázu mohol vyviňovať a dľa svojich síl prispel ku všeobecnému pokroku človečenstva.“

Národný výbor 28. októbra teda vyhlásil samostatný československý štát a rozhodnutie o  jeho forme vlády ponechal na Národné zhromaždenie. Ono o tom, že štát bude republikou rozhodlo až 14. novembra 1918., a zvolilo aj za prezidenta T. G. Masaryka. Zároveň však treba uviesť, že vzhľadom na medzinárodnoprávne potreby nového štátu a jeho záujmy na povojnovej Mierovej konferencii bol ako začiatok ČSR určený 28. október. Táto konvencia bola všeobecne prijatá.

Štefánik v Paríži a Ríme, Slovenská liga v Pittsburgu a Slovenská národná strana v Turčianskom sv. Martine – to sú tri zdroje, línie a podoby slovenskej politiky, ktoré viedli k vzniku spoločného samostatného česko-slovenského štátu v roku 1918. Aj v tomto historickom procese treba mať jasno v otázkach: kto a čo je dejinným rušňom., a kto a čo je koncovým svetlom.

Vznik Česko-Slovenska ako samostatného štátu je jednak zavŕšením národného zápasu a na druhej strane novým slovenským začiatkom. Náš návrh štátneho sviatku je o kolíske, ku zhotoveniu ktorej Slováci výrazne prispeli.

Pri štátnom sviatku, vychádzajúcom z tohto komplexného dejinného procesu nie sú rozhodujúce ani jednotlivé dátumy, ale hodnoty výsledku. Tým výsledkom je vznik samostatného česko-slovenského štátu ako vzkriesenie slovenského národa. Ani pri vzkriesení Ježiša Krista sa nikto nehandrkuje o dátumy. A pri tom putuje cez dátumy počas dvoch mesiacov v kalendári.
 

Prečo ČESKO-SLOVENSKA?
 

Názov spoločného štátu Slovákov a Čechov nebol spočiatku ustálený. Používal sa aj názov Republika Československá. Dokonca názov štátu nie je vyjadrený ani v zákone zo 14. októbra 1919, v ktorom sa píše  „ § 1 Dvacáty osmý řijen prohlašuje se za každoročný svátek státní.“

Najrozšírenejší názov bol Československo v českej transkripcii a v slovenskej Česko-Slovensko. K úradnému ustáleniu názvu Československo alebo Československá republika došlo až v roku 1920 v súvislosti s prijatím Ústavy, po ktorom sa používanie iných názvov štátu mohlo aj sankcionovať podľa zákona.

Spoločný štát Čechov a Slovákov sa už pred jeho vznikom, ale najmä po ňom, a vlastne až do 1. januára 1993 interpretoval v českom ponímaní ako obnovenie českého štátu na základe českého historického práva, s pripojením slovenskej (uhorskej) vetvy československého národa a pripojením územia Slovenska.

V podmienkach súčasnej samostatnej Slovenskej republiky je používanie názvu Česko-Slovensko plne opodstatnené. A to z dôvodu tradície, ale aj z dôvodu slovenskej interpretácie vzniku spoločného štátu.

Vyjadrenia o jednotnom československom národe v slovenských historických dokumentoch z roku 1918 sú faktom. Napriek tomu v  ponímaní takmer všetkých slovenských politických reprezentácii je slovenský národ svojbytným národom, ktorý má prirodzené právo na svoje štátne samourčenie. Toto je podstata slovenského národného politického úsilia od meruôsmych rokov 1848/49 cez Memorandum národa slovenského 1861, vznik spoločného štátu v predstave amerických Slovákov, hľadanie postavenia slovenského národa za prvej ČSR, cez princíp rovný s rovným v SNP a federáciu v roku 1968, Deklaráciu o zvrchovanosti slovenského národa zo 17. júla 1992, Ústavu Slovenskej republiky z 1. septembra, až do konca toho roka.

To je rôznym spôsobom vyjadrené aj v  dokumentoch štátoprávneho charakteru z roku 1918. A napokon slovenská politická reprezentácia združená v Slovenskej národnej rade sa 30. októbra 1918 jednoznačne vyjadrila za spoločný život s českým národom. Teda v slovenskej interpretácii je v rozhodujúcej miere vznik spoločného štátu ponímaný ako vzťah dvoch rovnoprávnych národov. Napokon aj podstatou novodobého sporu o názov spoločného štátu bol problém vyjadrenia rovnoprávnosti národov a ich republík v jeho novom názve. Vyjadrením tejto rovnoprávnosti je aj v  česko-slovenskej štátnej histórii Slovákmi používaný názov spoločného štátu ČESKO-SLOVENSKO.
 

Argumentácia dňa slávenia štátneho sviatku „POSLEDNÁ OKTÓBROVÁ NEDEĽA“
 

Štátny sviatok je predovšetkým vec hodnôt a vec vlastnej sebareflexie. Nie je to len otázka dátumu. Poukázali sme už na proces, ktorý viedol k vzniku spoločného štátu. V tomto procese je viacero významných udalostí a rozhodnutí, z ktorých spoločný štát Slovákov a Čechov vznikal, nehovoriac o tom, že premena proklamácií na skutočnosť si tiež vyžadovala svoj čas. Nie div, že v dvadsiatych rokoch v ČSR vznikol aj závažný spor medzi účastníkmi zahraničného a domáceho odboja o tom čo bolo rozhodujúce pre vznik Česko-Slovenska, a tým aj o to kto sa viac o tento vznik zaslúžil. Dnes existujú početní zástancovia konvencie o 28. októbri. A sú aj zástancovia len 30. októbra ako najvýznamnejšieho slovenského národnoštátneho prejavu pri vzniku spoločného štátu. Z nadhľadu storočia vyhranenosť pri oboch dňoch má svoje slabiny.

Z historického nadhľadu a vzhľadom na to, že návrh na štátny sviatok VZNIK ČESKO-SLOVENSKA Spoločnosť Milana Rastislava Štefánika podáva v samostatnej demokratickej Slovenskej republike, hodnotu vzniku spoločného štátu dvoch blízkych národov a  proces vznikania spoločného štátu Slovákov a Čechov lepšie aj historicky vernejšie môže vyjadriť určený deň, to jest posledná októbrová nedeľa a nie jediný dátum.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

ak je toto pre niekoho negatívne netradičné riešenie, nech si spomenie ako sa jeden a pol storočia trvajúci najvyšší katolícky cirkevný sviatok, viažuci sa k Bohorodičke, Nanebovstúpenie Panny Márie, slávený 15. augusta, pretransformoval na deň pracovného pokoja 15. septembra. Bolo to práve pri prijímaní tohto zákona v roku 1993, tohto zákona, ktorý sa chystáte zmeniť.

Určením pomenovania dňa a nie dátumu ide teda o pohyblivý sviatok. Posledná októbrová nedeľa môže v jednotlivých rokoch pripadnúť na dátumy 25., 26., 27.,28., 29., 30., 31. októbra. V tomto rozsahu dní je dnes v našom kalendári 5 pamätných dní: 27. Deň Černovskej tragédie, 28. Deň vzniku samostatného Česko-slovenského štátu, 29. Deň narodenia Ľudovíta Štúra, 30. Výročie Deklarácie slovenského národa, 31. Deň reformácie. Sú v rozpore so vznikom Česko-Slovenska? Naopak! Štátny sviatok v poslednú októbrovú nedeľu podporuje tieto pamätné dni a poskytuje koncept potrebnej Národnej nedele! Veríme, že jej potenciál pre kultivovanie historického povedomia spoločnosti sa stane predmetom aj Vášho záujmu.

A veríme, že táto Národná nedeľa by mala aspoň na deň spájať v mene vyššieho  princípu aj politické subjekty, ktoré v dôsledku rôzneho postavenia v systéme moci, bojujú medzi sebou.

Nedeľa je v našej kultúre dňom sviatočným. V poslednú októbrovú nedeľu nemajú ani dve najpočetnejšie cirkvi v SR vekmi tradičný najvyšší sviatok, ktorý by sa bil s našim návrhom.

Náš návrh nežiada zrušiť žiadny z už existujúcich  štátnych sviatkov.

Náš návrh na poslednú októbrovú nedeľu ako deň slávenia sviatku nezmenšuje ani počet pracovných dní.
 

                                                                                    Správna rada
                                                                 Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika


SÚVISIACE:
Iniciatíva Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika

 

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984