Reklama
Reklama

Mladí – hybná zložka spoločenského vývoja?

Počet zobrazení: 2089

„Revolúcie“ v 19. i v 20. storočí (azda s výnimkou VOSR) iniciovali predovšetkým študenti. Mladosť najviac pociťuje potrebu zmeny. Študenti sú plní energie, odvahy riskovať svoju kožu a tiež plní ilúzií, že dokážu zmeniť svet k lepšiemu. Spravidla neskôr zistia, že sa mýlili a zaradia sa bez problémov do etablovanej spoločnosti. Niekedy si dodatočne uvedomia, že verili len v chiméry a že boli manipulovaní.

Chcel by som vrelo privítať skutočnosť, že študenti sa začali angažovať v záujme vecí verejných, no potreboval by som od nich (ale aj od ďalších organizátorov a účastníkov občianskych pochodov) niekoľko odpovedí.



za_slusne_slovensko.jpg
Fotozdroj: https://www.facebook.com/zaslusneslovensko/

 

  1. Účasť študentov a mládeže vo voľbách je na nízkej úrovni. Radšej idú na lyžovačku do Rakúska, alebo si s priateľmi posedieť v kaviarni. Dodatočne sú potom nespokojní s tým, akú máme vládu. (Nech mi poslucháči sociológie a politológie odpustia, ale tvoria výraznú menšinu študentov).
     
  2. Organizátori hnutia Za slušné Slovensko, bohužiaľ, nepoznajú význam základných pojmov. Politickým sa podujatie stáva nie vtedy, ak ho organizujú politici, ale vtedy, keď demonštrujúci kladú politické požiadavky.
     
  3. Medzi heslami demonštrantov bolo vidno aj niektoré písané v angličtine. Že by sme už zabudli na náš materinský jazyk? Alebo bolo treba zahraničným médiám, ktoré zaiste fotili zhromaždenia ostošesť, predostrieť zrozumiteľné texty, ktoré potom mohli prezentovať vo svojich krajinách?
     
  4. Nedá sa poprieť, že na Slovensku je korupcia vážnym problémom. Nie je to však dôsledok vládnutia jednej konkrétnej strany, ale kapitalistického systému, od ktorého reštaurácie pomaly uplynú tri desaťročia a ktorý značnú časť populácie hlboko sklamal. Česká ekonómka Šichtářová zužuje problém korupcie na európske dotácie, o ktoré sa hrá nečistým spôsobom. Problém je však oveľa širší. Keď mali problémy dôveryhodnosti politici na Západe, o dotáciách ešte ani nebolo chyrovať. Ale problémy mali Chirac i Sarkózy vo Francúzsku, Andreotti v Taliansku, Kohl v Nemecku, Vranitzky v Rakúsku a politici v Izraeli. Nie že by títo politici boli hrabivejší než iní, ktorí takéto problémy nemali. Mali nešťastie, že boli pri moci a na ich machinácie sa prišlo. Celý systém liberálnej demokracie a partokracie je totiž postavený na tom, že kapitalistický systém vyzdvihol na najvyšší piedestál nie nejaké bližšie nedefinované „európske hodnoty“, ale peniaze a zisk. A politické strany potrebujú na svoju existenciu ekonomické zázemie. Nechýbajú dnes ani názory, že politici v celom svete sú už iba figúrkami, ktoré plnia príkazy koncernov a podnikateľov.
     
  5. Každá vlna občianskej angažovanosti potrebuje „rozbušku“. Na Majdane to bolo rozhodnutie prezidenta Janukovyča odvrátiť sa od EÚ k Rusku, ktoré mu ponúkalo oveľa výhodnejšiu ekonomickú podporu. Je ťažko uveriť, že by ubiedené ukrajinské obyvateľstvo bolo tak ekonomicky vzdelané, aby práve na toto mohlo spontánne reagovať nepokojmi. A poďme do hlbšej a do našej minulosti. V Prahe (a potom v celom Československu) by došlo v novembri 1989 k pádu starého režimu aj bez vymyslenej smrti študenta Šída (epizóda, o ktorej už dnešná naša mládež nič nevie), no nebyť tejto lži, situácia by sa vyvíjala podstatne pomalšie a s menšou angažovanosťou širokých vrstiev obyvateľstva. Nejdem teraz rozvíjať nejaké konšpiračné teórie, lebo za tie sa dnes považujú všetky (falošné i pravdivé), ktoré nevyhovujú kritériám dnes opäť „jedinej pravdy“. Ale študenti by si mali prečítať knižku Polojasno svojho pražského kolegu Bartušku o vyšetrovaní udalostí na Národní tříde. Narážam na pasáž, v ktorej študentova matka oznamuje zasadaniu Občianskeho fóra, že jej syn žije. No po jej odchode nasledovala minúta ticha za „mŕtveho“ v mene „pravdy a lásky“.
     
  6. Takmer tridsať rokov budovanie nového, údajne demokratického systému dokonale odcudzilo bežných ľudí od politiky. Kým kedysi chodievali na záhradky a chatky (a študenti na brigády), dnes mladí zháňajú druhé zamestnanie na splácanie hypoték a starší čumia na banálne televízne programy. Nás v mladosti zaujímalo, čo povedal Roger Garaudi alebo Sartre, deti večerníček a starých kvalitné televízne programy, dnešnú mládež zaujímavú nové mobily a ako si nájsť pohodlné (alebo vôbec nejaké) zamestnanie a kde sa dá dobre zabaviť a kam cestovať.
     
  7. V demokratickej Európe je trestné hanobenie národa a rasy. Po udalostiach na Slovensku (ale aj po inaugurácii českého prezidenta) by sa toto nariadenie malo zrejme vzťahovať aj na niektoré povolania, napríklad aj na novinárov. A to bez toho, či ide o tých poctivých, čo píšu pravdu, alebo o ich kolegov, ktorí zatajujú nepríjemné fakty, píšu polopravdy alebo vyslovene klamú. Sloboda klamať, vykorisťovať, podvádzať, vraždiť sa totiž stáva pomaly súčasťou nielen európskych, ale celosvetových „hodnôt“. (Týždeň po vražde slovenského novinára v USA zavraždili tri sociálne pracovníčky a v krajinách tretieho sveta kvôli západnému vývozu demokracie zomreli za posledné roky desiatky tisíce bezmenných ľudí).
     
  8. Na dnešnú situáciu vo svete sa dobre hodí názov filmu Luigiho Comenciniho Bože, ako hlboko som klesla. Dnešná mládež minulosť nepozná (aj preto, že jej obraz médiá prezentujú v pokrivenej podobe) a na budúcnosť nemyslí. Pokiaľ jej niekto nahovorí, že práve ona je spásou vedúcou k lepšiemu a spravodlivejšiemu svetu, nastal „jej deň“.
Priemer: 4.6 (50 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama