Modranské farebné

K výstave 60 krát Kellenberger
Počet zobrazení: 3976

Z kultúrnych statkov je mi blízka najmä kniha. A kniha výpravná tobôž. Výpravná v celostnom slova zmysle (výprava). Výprava ako knižné dobrodružstvo (expedícia). Výprava ako odchod knihy na cestu (vypravenie výpravcom). Výprava ako scéna. Knižné kulisy, najmä v podobe dobrého „obrázku“ vo vnútri, väzby, prebalu a či len tvaru – to robí pre mňa knihu častou neodolateľnou. (Niekedy je obsah druhoradý.) Rozhodujúcu úlohu v tom zohráva knižný scénograf – ilustrátor. A skvelý ilustrátor knihy to je prídavok, ktorý sa môže opakovať do nekonečna.

c_pegas_pre_vincentav.jpg  














Foto:
SNM – Múzeum Ľudovíta Štúra


Modranská fília národného múzea – Múzeum Ľudovíta Štúra – usporiadala výstavu, ktorá vždy poteší a duša pookreje: výstavu výtvarníka Martina Kellenbergera. Ako zámienku využili aj jeho životné okrúhliny. Nezaváhal som. Kníh mám všelijakých a mnoho. Medzi nimi knižný vŕšťok s jeho ilustráciami. Ešteže sa môžem pri tých detských vyhovárať na vnučky. Pred dvomi rokmi na Bibliotéke som využil jeho účasť pri predstavovaní knižky zamagurských rozprávok a dal som si jeho diela ním signovať. Priamo do tiráže. Na modranskej výstave som to zopakoval. Samozrejme, knihy neboli tie isté. Robím to z dvoch dôvodov. Predovšetkým jeho ilustrácie sú skvostné. A po druhé, bezprostredne si užívam pocit osobnej „známosti“ s umelcom.

Nie je to moja nová väzba na meno Kellenberger. Čítal som rád a veľa od čias, čo som sa naučil čítať. V pamäti mi utkvel aj Twainov Tom Sawyer a ilustrácie otca Martina Kellenbergera – Ľubomíra. Najmä kocúr spúšťaný zo stropu, ktorý strháva parochňu miestnemu učiteľovi v mestečku na brehu Mississippi. Ale aj jeho dávnejší a ťažko prekonateľný plagát na Malokarpatské vinobranie. Ten ma zaujal, samozrejme, až po mojej plnoletosti. Azda aj preto v deň vernisáže som vystúpil z autobusu už pri modranskom cintoríne a zastavil sa pri hrobe Ľubomíra Kellenbergera.

kellenberger_modra_10.jpg
V strede riaditeľka múzea Viera Jančovičová, vedľa Martin Kellenberger,
vľavo kurátor Bohumil Bachratý.

Výstava diel Martina Kellenbergera 60 krát Kellenberger je plná farieb. Živých a farebných. Zdôrazňujem farebné farby. Lebo sú aj čierno-biele farby. Prvý, ale aj môj odchádzajúci dojem z výstavy v modranskom múzeu je: nádhera, oplatí sa vidieť. Ako kultúrny ochotník si netrúfam vysvetľovať, čo tým chcel autor povedať… Pre mňa je dôležité, čo jeho obrazy, obrázky hovoria mne. A ony (tie obrazy) ma presviedčajú, že svet okolo nás nie je čierno-biely. A naše zmysluplné (ale aj zmyselné) žitie závisí od našej ochoty prijímať podnety krásy (a farby) sprostredkované aj Martinom Kellenbergerom. Svoje potešenie z výstavy ponúkam prostredníctvom zopár mojich obrázkov obrazov, najlepšie však urobíte, keď si ich pozriete svojimi očami.

Dve poznámky na záver. Dobrý dojem z výstavy prehĺbil vernisážový príhovor kurátora Bohuslava Bachratého. Dúfam, že bol zaznamenaný na nosič. Druhá. Vo vitrínach je aj niekoľko (desiatok?) kníh ilustrovaných jubilantom, dokonca aj poštové známky. Pri ich obzeraní som si mrmlal: tú mám, tú mám, tú nie, tú musím mať… A ešte navyše: Ten rez zo sedemkilovej torty bol veľmi chutný...

Foto: Autor

kellenberger_modra_4.jpg

kellenberger_modra_6.jpg

kellenberger_modra_7.jpg
 

kellenberger_modra.jpg
Hrob Ľubomíra Kellenbergera na modranskom cintoríne.

kellenberger_modra_9.jpg

kellenberger_modra_1.jpg
Umelec s účastníčkou vernisáže.

kellenberger_modra_5.jpg

kellenberger_modra_12.jpg
 

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984